Vyhrá americký jackpot ropa a plyn alebo zelená energetika?

Máloktorá téma rozdeľuje oboch ašpirantov na Biely dom tak ako otázka zmeny klímy. Víťaz volieb zdedí po súčasnom prezidentovi silný kurz smerom k uhlíkovej neutralite a otázka znie, či ostane zachovaný, alebo nie.

Kamala Harrisová má za sebou bohatú históriu vyjadrení aj krokov, ktoré naznačujú, že z Bidenovej cesty nielenže nevybočí, ale dokonca môže zelené politiky presadzovať ešte razantnejšie. Dlhodobo označuje zmenu klímy za existenčnú hrozbu a tvrdí, že Spojené štáty ako druhý najväčší svetový emitent uhlíka musia urýchlene konať.

Ešte počas kandidatúry v roku 2019 navrhovala desaťročný balík na riešenie klimatických problémov v hodnote desať biliónov dolárov, čo vtedy predstavovalo takmer polovicu ročného HDP krajiny. Harrisová mala ambiciózny cieľ – do roku 2045 zabezpečiť uhlíkovú neutralitu prostredníctvom investícií do obnoviteľných zdrojov energie, dane z emisií a ďalších podporných politík.

Bidenova viceprezidentka zároveň hlasovala proti obchodnej dohode medzi USA, Mexikom a Kanadou z roku 2020, a to pre nedostatočný ohľad na životné prostredie. V roku 2019 bola ešte ako senátorka jedným z predkladateľov Green New Dealu, plánu prechodu krajiny na čistú energiu v priebehu desiatich rokov.

Zelené politiky Joea Bidena. A jeho viceprezidentky

O ekologickom nasmerovaní Kamaly Harrisovej svedčí aj jej činnosť pod súčasným prezidentom. Ten sa v roku 2022 postaral o dosiaľ najväčší vládny stimul v boji proti klimatickým zmenám v histórii Spojených štátov.

Rôzne politiky v rámci zákona s názvom Inflation Reduction Act (IRA), napríklad dotácie a daňové úľavy na obnoviteľné zdroje energie či elektromobily, budú stáť americký rozpočet do roku 2031 bezmála jeden bilión dolárov. Hoci ide len o zlomok sumy, ktorú chcela dať Harrisová na podobné účely v roku 2019, Bidenov balík nesie jej rukopis.

Administratíva dosluhujúceho prezidenta zároveň v roku 2021 opätovne pripojila Spojené štáty k Parížskej klimatickej dohode, od ktorej odstúpil vo svojom prvom prezidentskom období Donald Trump. A spravila viacero ďalších menších krokov – organizovala samit lídrov o klíme či prijala ambiciózne ciele na zníženie emisií skleníkových plynov.

Stopy Bidena neboli len zelené

Očakáva sa, že Harrisová bude v Bidenových šľapajach pokračovať. Hovorca jej kampane sa vyjadril, že ako prezidentka „dokončí zavádzanie zákona IRA“ a ďalšieho zákona o infraštruktúre, ktorý takisto obsahuje programy podporujúce bezuhlíkovú energiu.

Treba však podotknúť, že popri pumpovaní peňazí do zelenej energetiky počas Bidenovej vlády pokračoval aj rozmach fosílnych palív. On sám loboval za väčšiu ťažbu uhľovodíkov, aby utíšil infláciu, ktorú nakopla reakcia energetických trhov na vojny na Ukrajine a Blízkom východe.

Z vyjadrení Harrisovej je pritom evidentné, že politiku Bidena bude kopírovať aj v prípade fosílnych zdrojov. Počas predvolebnej debaty sa pochválila, že s dosluhujúcim prezidentom „zvýšili domácu ťažbu plynu na historickú úroveň“. Očakáva sa, že bude naďalej podporovať jadrovú energiu a aj reformu povoľovacieho procesu, ktorá by umožnila rýchlejšiu výstavbu všetkých druhov energetickej infraštruktúry.

Paradoxný je aj jej obrat v prípade ťažby plynu hydraulickým štiepením, takzvaným frakovaním, ktoré je kontroverzné pre dosah na životné prostredie.

Harrisová ešte počas kandidatúry v roku 2019 podporovala celoštátny zákaz frakovania. Keď si ju Joe Biden vyvolil za svoju viceprezidentku, od tohto postoja sa dištancovala. A podľa jej vyjadrení v tom hodlá vytrvať: „(Ako prezidentka) nebudem zakazovať frakovanie.“

Vŕtaj, bejby, vŕtaj!

Zatiaľ čo sa z Harrisovej profiluje nasledovníčka Bidenovho kurzu, ktorá uprednostňuje zelené zdroje energie a podporuje politiku minimálnych emisií, no zároveň nebráni koexistencii fosílnych zdrojov, dojem z pôsobenia Donalda Trumpa je radikálne odlišný.

Svedčia o tom kroky, ktoré podnikol počas prvého prezidentského obdobia, ale aj jeho tvrdé vyjadrenia na margo klimatických zmien a ideológie, ktorá okolo nich vznikla.

Trump sa domnieva, že ľudská činnosť je len jednou z príčin klimatických zmien. V minulosti sa však o problematike vyjadril aj tvrdšie. Globálne otepľovanie napríklad označil za hoax či mýtus.

Počas predvolebnej debaty s Harrisovou sa zaviazal, že bude podporovať politiku „vŕtaj, bejby, vŕtaj“, čím narážal na zvyšovanie ťažby fosílnych palív. Sľúbil, že povolí ropné vrty na Aljaške, zruší Agentúru na ochranu životného prostredia a odstúpi od Parížskej klimatickej dohody, ako to urobil počas svojho prvého funkčného obdobia. Zároveň uviedol, že chce rušiť zelené dotačné schémy prezidenta Bidena.

Pre Trumpa je energetika kľúčovou súčasťou jeho sľubu o nízkej inflácii. Novými povoleniami a zvýšením ťažby ropy a zemného plynu chce zvýšiť ponuku a znížiť vstupné náklady na energie pre americký priemysel a domácnosti. V prípade jeho výhry tak možno čakať výrazný rast akcií energetických firiem, najmä veľkých ropných spoločností.

Ruky mu zväzujú vlastní ľudia

Ani Trumpovi sa pravdepodobne nepodarí otočiť kurz, ktorý nastavil Joe Biden.

Odstúpenie od klimatickej dohody a rušenie klimatických záväzkov je v podstate len symbolickým krokom, ktorý po jeho prvom volebnom období už zrejme nikoho neprekvapí. Veľkým ropným spoločnostiam sa zase nedarilo dobre len za Trumpa, ale aj Bidena. Nie je dôvod predpokladať, že by bol medzi politikou Trumpa a Harrisovej v tomto smere veľký rozdiel.

Najväčší otáznik stojí pred krátením dotácií a daňových úľav v rámci zákona o znižovaní inflácie. Trump sa zaviazal, že v prípade svojho zvolenia zruší všetky „nevyužité“ finančné prostriedky.

Plošné škrtanie IRA je však nepravdepodobné, keďže Trump by nemal výraznejšiu podporu ani medzi vlastnými ľuďmi. Veľká časť peňazí totiž prúdi práve do obvodov, ktoré kontrolujú republikáni. Takmer dve desiatky kongresmanov preto lobovali za zachovanie niektorých daňových úľav, ktoré podporujú inovácie, výrobu a pracovný trh.

A hoci môže byť Trump v prípade škrtania nevyčerpaných prostriedkov úspešnejší, veľkí energetickí hráči budú s veľkou pravdepodobnosťou v tvrdej opozícii. Nie nadarmo sa jeho bývalý minister energetiky, ktorý dnes riadi americkú loby, vlani vyjadril, že každý budúci republikánsky prezident by zrejme uznal, že „dobré“ časti IRA by sa mali zachovať.