Máloktorá téma rozdeľuje oboch ašpirantov na Biely dom tak ako otázka zmeny klímy. Víťaz volieb zdedí po súčasnom prezidentovi silný kurz smerom k uhlíkovej neutralite a otázka znie, či ostane zachovaný, alebo nie.

Kamala Harrisová má za sebou bohatú históriu vyjadrení aj krokov, ktoré naznačujú, že z Bidenovej cesty nielenže nevybočí, ale dokonca môže zelené politiky presadzovať ešte razantnejšie. Dlhodobo označuje zmenu klímy za existenčnú hrozbu a tvrdí, že Spojené štáty ako druhý najväčší svetový emitent uhlíka musia urýchlene konať.

Ešte počas kandidatúry v roku 2019 navrhovala desaťročný balík na riešenie klimatických problémov v hodnote desať biliónov dolárov, čo vtedy predstavovalo takmer polovicu ročného HDP krajiny. Harrisová mala ambiciózny cieľ – do roku 2045 zabezpečiť uhlíkovú neutralitu prostredníctvom investícií do obnoviteľných zdrojov energie, dane z emisií a ďalších podporných politík.

Bidenova viceprezidentka zároveň hlasovala proti obchodnej dohode medzi USA, Mexikom a Kanadou z roku 2020, a to pre nedostatočný ohľad na životné prostredie. V roku 2019 bola ešte ako senátorka jedným z predkladateľov Green New Dealu, plánu prechodu krajiny na čistú energiu v priebehu desiatich rokov.