V Brezne zakročili proti problémovým občanom. Zbúrali im obydlia a vysťahovali ich

V metropole Horehronia je viacero lokalít s polorozpadnutými chatrčami, v ktorých vládne neporiadok a v ktorých žijú ľudia, strpčujúci život vedeniu mesta aj obyvateľom. A často sú tieto lokality cieľom výjazdov polície.

Jednou z takýchto lokalít bol aj vjazd do Brezna. Pri hlavnej ceste pod skalnatým bralom stálo zopár rozpadnutých chatrčí, všade bol neporiadok, staré autá a hlúčiky ľudí. Takýto pohľad sa každodenne ponúkal nielen Brezňanom a ľuďom z okolitých obcí, ale aj tým, ktorí tadiaľ prvýkrát prechádzali autom. K tomu sa ešte nezriedka pridružil aj nejaký ten kameň, hodený tamojšími deťmi po okoloidúcom aute.

Nešťastný prvý dojem

Mnohí turisti si s metropolou Horehronia spájajú práve takúto spomienku. To je však škoda, lebo mesto má naozaj čo ponúknuť a nádherná je aj okolitá príroda pod Nízkymi Tatrami s majestátnym Chopkom. Takýto smutný pohľad už bude minulosťou.

„Presne na tento obraz si spomeniem. Keď sme cestovali na chatu do Bujakova, čo je kúsok za Breznom: chatrče, bordel, zápach dymu a ľudia, ktorí chodia bez cieľa sem a tam. Bola to škoda, lebo inak je to pekný kraj a Brezno pekné mestečko,“ povedal pre Štandard Tomáš zo Senice.

Podobný problém riešia samosprávy po celom Slovensku. Nájsť však východisko je zložité. Často sa stáva, že do legálneho domu, kde žije rodina, sa prisťahujú ich príbuzní, známi, ktorí si tam začnú stavať nové obydlia. Samozrejme, bez povolenia, načierno. Okrem toho, že sú tam načierno, neplatia za elektrinu, vodu, nájom a ani za smeti, ktoré sa kopia nielen v okolí, ale doslova pred ich dverami.

Takýmto miestom bola aj takzvaná breznianska jaskyňa v mestskej časti Drakšiar, v ktorej žilo 16 ľudí neustále vyvolávajúcich konflikty. Mesto už niekoľko rokov avizovalo, že chce problémové budovy odstrániť a to sa teraz aj podarilo.

Chýba pružná legislatíva

„Bola to nehnuteľnosť, v ktorej bývali obyvatelia, neustále porušujúci verejný poriadok, páchali tu množstvo priestupkov a vytvárali aj environmentálne záťaže v rámci mesta,“ uviedol primátor Tomáš Abel.

„Legislatíva na Slovensku je, v rámci stavebného konania, stále skostnatená. Práve preto sme sa aj napriek úpornej snahe počas predchádzajúcich rokov neposunuli až tak ďaleko. Podarilo sa nám však aspoň to, že na časť tejto stavby, čiernej, bolo vydané rozhodnutie o odstránení. Ďalšia časť tejto nehnuteľnosti však bola - ešte v minulosti - riadne zapísaná,“ doplnil Abel.

Starosta dodáva, že mesto nehnuteľnosť od jej obyvateľov odkúpilo a výsledkom je, že ju zbúrali. Dospelí aj deti, spolu šestnásť ľudí, ktorí tam žili, sa odsťahovali do nehnuteľnosti v priľahlej obci.

Nehnuteľnosť podľa samosprávy zo stavebno-technického hľadiska absolútne nespĺňala podmienky na bývanie a pre obyvateľov bola nebezpečná. Pozemky boli vo vlastníctve viacerých osôb. Išlo čiastočne o čiernu stavbu a zvyšnú časť muselo mesto od majiteľov odkúpiť.

„Bola to veľmi náročná cesta od riešenia správneho konania, cez dohodnutie kúpnej zmluvy až po vysťahovanie neprispôsobivých obyvateľov, ktorí sa presťahovali tam, odkiaľ pochádzali, alebo odišli bývať mimo regiónu. Celkovo aj s nákladmi na búracie práce, vrátane exekučných konaní, nás to vyšlo zhruba na 40-tisíc eur,“ vysvetlil primátor.

Neprispôsobiví prišelci

Rodina bola neprispôsobivá, väčšina jej členov neboli miestni, nezapadli do komunity a vyvolávali rôzne konflikty. Mestská polícia najviac zákrokov a výjazdov absolvovala v čase vyplácania sociálnych dávok.

„Riešili sme hlavne priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, rôzne výtržníctva, či to bolo fyzické napádanie na ulici, chodníku alebo priamo v Drakšiari s ostatnými obyvateľmi,“ povedal pre Štandard náčelník mestskej polície Ladislav Majer.

„Hlavne počas vyplácania dávok dochádzalo k najväčšiemu narúšaniu a našim najčastejším zákrokom. Riešili sme rôzne výtržníctva ako fyzické napádanie, ale aj drobné krádeže medzi sebou. Rodina sa neštítila vojsť ani do iných domov. Ostatní sa ich jednoducho báli,“ doplnil Majer s tým, že ich deti vraj neraz pobehovali aj po hlavnej ceste, čo spôsobovalo stresy najmä vodičom.

Rovnaký osud čaká aj ďalšie obydlia v časti Drakšiar. Mesto chce docieliť, aby bol vizuál pri vstupe do historického centra úplne iný, ako je ten súčasný.

„Celá táto zóna, ak by bola kompletne zrevitalizovaná, by bola naozaj atraktívna. Taký je aj väčšinový názor našich obyvateľov. Mnohí si ešte pamätajú, že to bola pekná lokalita na prechádzky, rôzne pikniky a podobne,“ zdôraznil primátor.

Cieľom samosprávy je teda časom túto časť skrášliť a vrátiť jej pôvodné čaro. „Po ukončení búracích prác sa budeme s kolegami poslancami zaoberať revitalizáciou tejto lokality. Chceme sa priblížiť k tomu, aby vstup do mesta bol vizuálne pekný a atraktívny,“ dodal primátor.

„Kto to nezažil, ten si nevie predstaviť, čo tu bolo za peklo. Chodili a len hľadali, čo kde urobiť zle, a kde sa dostať k peniazom. Po dávkach navštevovali herne, ktoré mali doslova iba pár metrov od domu. Herne našťastie mesto zatrhlo a teraz tak urobilo aj s týmito ľuďmi. Je to pre Brezňanov určite dobrá správa a ďakujeme primátorovi i poslancom za tento krok,“ povedala pre Štandard spokojná Jana z Brezna.