Dotácie od štátu na opravy pamiatok prišli neskoro. Nejasné je aj ich pridelenie

Po vlaňajších parlamentných voľbách súčasné vedenie Ministerstva kultúry SR rozpustilo odborné komisie, ktoré podľa kritérií hodnotia a odporúčajú žiadateľov uchádzajúcich sa o získanie dotácií z programu Obnovme si svoj dom. Zloženie členov v nových komisiách bolo známe až v máji, čo bolo jednou z príčin odďaľovania vyhodnotenia žiadostí.

Tieto však museli žiadatelia posielať pre kalendárny rok 2024 do konca novembra 2023. Ale zoznam úspešných žiadateľov bol známy až v polovici septembra. Počas minulých rokov boli vyhodnotenia žiadostí známe ešte pred letom.

Ďalší problémom je prideľovanie dotácií, ktoré nie sú síce nárokovateľné, ale dotačný systém ako taký vzbudzuje dojem netransparentnosti.

Každú žiadosť odborná komisia hodnotí na základe kvality určitým počtom bodov, ale do procesu vstupuje nakoniec Ministerstvo kultúry SR, ktoré má pri prideľovaní financií posledné slovo. Hoci mali viaceré projekty od komisie vysoký počet bodov, dotáciu nakoniec nedostali, alebo v lepšom prípade získali iba omrvinku.

Na druhej strane subjekty s mizivým počtom bodov dostali celkom štedrú dotáciu. Vyvstáva tak otázka, či má vôbec zmysel zriaďovať na Ministerstve kultúry SR takéto komisie, keď sú ich stanoviská v mnohých prípadoch ignorované.

„Ministerstvo si neplní svoju funkciu v realizácii národného dotačného programu OSSD. Komisie mali zasadať už na jar a najneskôr v máji mali padnúť rozhodnutia, komu budú pridelené financie a v akej výške. Po vyhodnotení žiadostí komisiami vedenie Ministerstva kultúry SR úplne porušilo zaužívaný status a pridelilo financie iným žiadateľom, ktorí mali nižšie bodové ohodnotenie. A ešte k tomu neskoro, takže mnohí doručené zmluvy ani nepodpíšu, pretože nedokážu financie efektívne preinvestovať do konca tohto roka,“ zhrnul pre Štandard predseda združenia Zachráňme hrady Ratibor Mazúr.

Na otázky o prideľovaní dotácií, vyhodnotení žiadostí odbornými komisiami, ich postavení a význame sme do publikovania článku od Ministerstva kultúry SR nedostali odpoveď.

Rezort kultúry pre tento rok rozdelil na obnovu pamiatok deväť miliónov eur, čo je pre enormné množstvo žiadateľov málo. Tým bol aj rozdiel medzi požadovanou a pridelenou sumou v neprospech žiadateľov výrazne nižší.

Niektoré subjekty, ktoré získali dotácie, sú vďačné aj za to málo, ako Sanatórium Dr. Guhra v Tatranskej Polianke. Na opravu poškodenej strešnej konštrukcie žiadalo 161 022 eur, nakoniec dostalo iba 18-tisíc eur. „Čo sa týka odsúhlasenej výšky dotácie MK SR k požadovanej výške zo strany sanatória, uvedomujem si, že je určite veľa žiadateľov, ktorí možno nedostali nič, takže ako sa hovorí, ‚kto si málo neváži, veľa si nezaslúži‘. Som rada, že sme dostali aspoň niečo, hoci určite by sme boli radi, ak by sme dostali aspoň 50 percent požadovanej a hlavne potrebnej sumy, pretože naše sanatórium bolo postavené v roku 1907. Nie je jednoduché zabezpečiť poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ale aj aj nekonečné opravy a údržby pomerne veľkého komplexu sanatória,“ informovala Štandard riaditeľka Sanatória Dr. Guhra Eleonóra Kovalčíková.

Peniaze prišli v menšej sume a meškali

Peniaze úspešným prijímateľom prišli na účty až v októbri 2024. Ak sú investície určené prioritne na nákup stavebného materiálu, tak to združeniam až taký problém nerobí, keďže ušetria nemalé výdavky aj na budúci rok. V horšej situácii ostali príjemcovia, ktorí nestihnú financie minúť do konca roka, lebo okrem chladnejšieho počasia je problém zohnať na poslednú chvíľu zručných murárov či klampiarov.

Občianske združenie Hrad Tematín pýtalo pre tento rok 102 865 eur, ale už si zvykli na prideľovanie nižšej sumy od Ministerstva kultúry SR. „Meškanie dotácie akurát odložilo zásahy profesionálnych murárov a klampiarov. Veľká časť plánovaného rozpočtu bola na materiál, a preto z dotácie pre tento rok nakúpime potrebný materiál (drevo, tehla, vápno, piesok, plech, krytina…), náradie, strojné vybavenie v súlade so žiadosťou. Očakávali sme tento scenár a pripravovali sme sa na to. Výška dotácie bola za posledné roky pre nás na úrovni okolo 30-tisíc eur, takže v našom prípade o nejaké drastické zníženie dotácie nedošlo. Subjekty, ktoré si počas rokov zvykli na štátne dotácie a je to pre nich takmer jediný zdroj financovania, pre nich to musí byť zlé,“ zhodnotil pre Štandard predseda OZ Hrad Tematín Mojmír Choma.

Náročnejšie práce museli pre meškanie peňazí na hrade Tematín odložiť. Foto: Mojmír Choma

Pre mnohé združenia tvorí dotácia zo štátu významnú položku pri rekonštrukcii hradov, kostolov alebo kaštieľov. Keďže podporu od štátu dostali nielen neskoro, ale zároveň aj okresanú, tak ich hnev je na mieste.

Svoje o tom vedia aj dobrovoľníci z občianskeho združenia Castrum Sancti Georgii, ktorí dostali na opravu hradu Biely Kameň iba 25-tisíc z požadovaných 112 811 eur, čo môže znamenať útlm alebo dokonca ukončenie prác. „To, čo spravila pani ministerka, spôsobilo útlm, s najväčšou pravdepodobnosťou až ukončovanie dobrovoľníckeho projektu záchrany národnej kultúrnej pamiatky hrad Biely Kameň. Žiadosti o dotáciu na rok 2024 sme podávali v novembri 2023 a výsledky sme sa dozvedeli na konci septembra 2024, už po skončení hradnej murárskej sezóny, na ktorú sa dotácia žiadala. Spôsobená bezprecedentná situácia, aká s programom Obnovme si svoj dom ešte nikdy doteraz nenastala, vystavila nás – dobrovoľníkov suplujúcich pamiatkovú starostlivosť štátu – riziku, že ak dotáciu nepridelia, za vykonané práce budeme musieť murárskym majstrom zaplatiť aj z osobných úspor! Za takýchto podmienok sa hrad naozaj opravovať nedá,“ upozornila pre Štandard predsedníčka OZ Castrum Sancti Georgii Monika Winczerová.

Na obnovu Trenčianskeho hradu poskytlo Ministerstvo kultúry SR dotáciu 350-tisíc eur namiesto 950-tisíc eur. Práce sa týkajú sanácie parkánového múru, uzatvorenia kamennej koruny muriva a nárožného piliera pod hradnou cisternou nachádzajúceho sa v blízkosti Barborinho paláca. „V prvej fáze rekonštrukcie vybraných objektov na Trenčianskom hrade, ktoré plánujeme financovať z programu MK SR, sa vzhľadom na výšku získanej dotácie budeme venovať sanácii a obnove parkánového múru. Trenčianske múzeum v Trenčíne plánuje požiadať o pridelenie dotácie na rekonštrukciu ostatných vybraných objektov hradu v prípadných ďalších výzvach, ktoré budú v programe Obnovme si svoj dom MK SR vyhlásené,“ reagovala pre Štandard vedúca oddelenia marketingu a komunikácie Trenčianskeho múzea v Trenčíne Katarína Špačková.

Veľký rozdiel medzi žiadanou a schválenou sumou pocítil aj Hlohovec pri obnove koniarne. „Náš projekt na obnovu strechy a konštrukcie historickej koniarne v Hlohovci, ktorá je súčasťou areálu Zámockej záhrady, získal v poslednej výzve len čiastočnú dotáciu z Ministerstva kultúry SR, čo síce znamená menšiu podporu, než sme očakávali, ale určite nás to neodradí. Sme vďační za získané finančné prostriedky vo výške 40-tisíc eur z pridelenej celkovej dotácie 406 682 eur, ktoré nám umožnia pokryť aspoň časť plánovaných aktivít, no uvedomujeme si, že pre úspešné dokončenie projektu budeme potrebovať ďalšie zdroje,“ spresnila pre Štandard referentka pre komunikáciu, vonkajšie vzťahy a komunikáciu mesta Hlohovec Miroslava Hankoščáková.

Aj na obľúbenom hrade Beckov majú stále nadšenci s rekonštrukčnými prácami čo robiť. Tento rok stihli iba nákup materiálu či realizáciu murárskych prác. Archeologický výskum už tento rok nestihnú. Zároveň poukazujú na dlhodobo zle nastavený dotačný systém, kde objem žiadaných finančných prostriedkov mnohonásobne prevyšuje alokovanú sumu grantu.

„Žiadali sme približne 29-tisíc eur a získali sme 22-tisíc eur. Peniaze sme sa rozhodli z hľadiska neskorého vyhodnotenia investovať do aktivít, ktoré vieme zabezpečiť. Čiže išlo o nakúpenie materiálu a hlavne murárske práce. Archeologický alebo architektonicko-historický výskum však nestihneme v tak krátkom čase zrealizovať, ani ďalšie práce, ktoré boli časovo náročnejšie. Problém s programom Obnovme si svoj dom je v nastavení času vyhodnotenia, realizácie a vyúčtovania grantu. Ďalej je to problém objektívneho hodnotenia a prerozdelenia alokovanej sumy. Do toho však vstupuje súčasne zlyhanie MK SR, ktoré pre mnohé subjekty dosť neskoro vyhodnotilo žiadosti. Neakceptovalo hodnotenie komisií odborníkov, ktorých samo v tomto roku menovalo,“ vysvetlil pre Štandard riaditeľ neziskovej organizácie Hrad Beckov Peter Pastier.

Na hrade Beckov prebiehajú najmä murárske práce. Foto: Peter Pastier

Mnohé stavebné činnosti sú závislé od priaznivého počasia. Babie leto len čiastočne pomohlo k tomu, aby tento rok stihli urobiť aspoň nevyhnutné stavebné činnosti. Týka sa to aj záchrany Starého hradu, na ktorý združenie získalo 30-tisíc eur, hoci požadovalo 94 500 eur. „Naplánovali sme práce tak, aby sme urobili z týchto peňazí čo najviac. Vybrali sme miesta, kde svieti slnko, a tie, kde hrozí nebezpečenstvo úrazu, teda najviac deštruované miesta. Ak bude počasie priať, peniaze preinvestujeme,“ uviedol pre Štandard predseda Združenia na záchranu Starého hradu – castrum Warna Rudolf Mlích. 

Starý hrad, prezývaný Starhrad, sa nachádza na brehu rieky Váh vo výške 475 m n. m. v Nezbudskej Lúčke. Foto: Erika Ďurčová/TASR

O dotáciu na opravu miestneho praniera sa uchádzali aj Smolenice, ktoré dostali iba zlomok z požadovanej sumy, ku ktorej treba ešte prirátať spoluúčasť na úrovni päť percent. „Projekt Reštaurovanie a obnova praniera v obci Smolenice bol pripravovaný ako komplexné zreštaurovanie praniera v našej obci. Reštaurátorom odhadované výdavky boli vo výške 16 800 eur, dotácia mala pokryť 15 960 eur a spolufinancovanie obcou malo byť vo výške 840 eur. Dotácia bola napokon schválená vo výške 2 000 eur. Práce je podľa zmluvy o poskytnutí dotácie potrebné ukončiť do 31. 12. 2024. Obec tento termín dodrží, avšak len tú etapu, ktorá bude zodpovedať výške schválenej dotácie a adekvátnemu spolufinancovaniu – teda minimálne 100 eur,“ prezradil pre Štandard referent pre komunikáciu, vonkajšie vzťahy, propagáciu a kultúru obce Smolenice Martin Panák.

Mnohí žiadatelia napriek úspešnému hodnoteniu od odbornej komisie nedostali pre tento rok ani euro. Patrí k ním aj Anton Hrnko, ktorému pridelila komisia až 87 bodov, ale zrejme narazil na politickú prekážku. Bývalý politik sa podieľa na komplexnej obnove a reštaurovaní kaštieľa Kasíno v Liptovskom Jáne, pre ktorý žiadal 950-tisíc eur. „Pôvodne som sa o dotáciu vôbec neuchádzal, lebo som vedel, že moji priatelia z SNS mi nič nepriklepnú. Nakoniec ma pamiatkári presvedčili, že nálezy v rámci pamiatkového prieskumu sú také významné, že nemôžem nedostať podporu. Tak som si najal odborníkov, ktorí žiadosť vypracovali a v mojom mene ju podali. Žiadosť dopadla tak, ako som predpokladal. Takže taká je asi spravodlivosť pri politických rozhodnutiach, kde ide o peniaze. Lebo kto chce psa biť, palicu si nájde,“ zdôraznil pre Štandard majiteľ kaštieľa Kasíno Anton Hrnko.

Nevyčerpané peniaze bude potrebné vrátiť

Tohtoročné šibeničné termíny vyhodnotenia žiadostí a oneskorené platby spôsobili jednotlivcom a združeniam, ktoré suplujú v mnohých činnostiach štát pri rekonštrukcii historických pamiatok, nemalé starosti. Prijímatelia, ktoré nestihnú minúť do konca tohto roka pridelené dotácie, ich budú musieť vrátiť.

Ministerstvo kultúry SR vyhlásilo nové výzvy v programe Obnovme si svoj dom na rok 2025. Žiadosť o dotáciu je potrebné predložiť do 31. decembra 2024. Celkovo je na program alokovaných opäť deväť miliónov eur rozdelených presne spolovice na bežné a kapitálové výdavky v štyroch podprogramoch, a to Obnova kultúrnych pamiatok, Aktivity kultúrnej politiky a edičnej činnosti v oblasti ochrany pamiatkového fondu, Obnova historických parkov a architektonických areálov v kritickom stavebno-technickom stave a Reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok.

Cieľom týchto podprogramov je podľa rezortu kultúry podpora projektov systematického prístupu k ochrane národných kultúrnych pamiatok, prípravy a realizácie ich obnovy a rovnako prezentácia ich využitia v súlade s ich pamiatkovými hodnotami.