Americký denníček. S profesorom Jeffrey Sachsom o skončení vojny na Ukrajine

Čo bude s vojnou na Ukrajine? Považujem to v predvolebnej Amerike za najťažšiu otázku: Ako chce Trump skončiť vojnu, čo chce vlastne urobiť a ako nastaviť budúce vzťahy s Ruskom?

Pre nás na Slovensku a v Európe je to najdôležitejšia téma týchto volieb. Od jedného dobre informovaného maďarského politika, ktorý je oboznámený s detailmi, viem, že Trump síce hovorí o pláne, ale je možné, že to, čo nazýva plánom, je skôr idea.

Nečudo, je to ťažšia otázka, než sa zdá. Pýtam sa v uplynulých dňoch na ňu viacerých ľudí, s ktorými som sa postupne stretal alebo aspoň spojil na diaľku, najviac k téme povedal profesor Jeffrey Sachs.

Najskôr však jedna historická anekdota.

Keď bol Richard Nixon na návšteve u prezidenta de Gaullea, ktorého mal rád, a aj de Gaulle si vážil Nixona, spýtal sa na recepcii francúzsky prezident Henryho Kissingera: „Prečo neodídete z Vietnamu?“ Kissinger si poznamenal, že ho otázka vyrušila, de Gaulle predsa sám dobre vie, aký problém malo Francúzsko „odísť“ z Alžírska. „Pretože náhly odchod by poškodil medzinárodnú kredibilitu Ameriky,“ odpovedal Kissinger. „Par exemple, oú?“ napríklad kde, odvetil de Gaulle. „Napríklad na Blízkom východe,“ zareagoval Kissinger. „Aké čudné. Až doteraz som si myslel, že problém s kredibilitou majú vaši nepriatelia,“ odvetil mu generál.

Ako vieme, Nixon z Vietnamu o pár rokov vojakov stiahol, predtým dohodol takzvaný „mier so cťou“, peace with honor, ako to nazval. Celé to však napokon skončilo pre Vietnam aj Ameriku neočakávane.

Medzi vojnou vo Vietname a na Ukrajine je viacero vážnych rozdielov, na Ukrajine nezomierajú americkí vojaci v uniformách, ale sú aj podobnosti. Amerika hrá s Ukrajinou geopolitickú hru, do ktorej vsadila svoju kredibilitu.

Položil som túto otázku za posledné dni Christopherovi Caldwellovi, historikovi Michaelovi Allenovi, rozhlasovému komentátorovi Michaelovi Medvedovi, novinárovi Tomovi Piatakovi, najotvorenejší však bol profesor Jeffrey Sachs. Aj u nás je dobre známym kritikom vojny a amerického angažovania. Usiloval som sa o osobné stretnutie v New Yorku, kde učí, ale keďže je odcestovaný mimo Ameriku, komunikovali sme aspoň cez email.

Sachs: Trump je nepredvídateľný, Európa si musí vybudovať vzťahy s Ruskom sama

Keď ide o koniec vojny, Sachs ponúkne logickú úvahu so štruktúrou kryštálu.

„Boje na Ukrajine sa môžu skončiť v deň, keď americký prezident verejne oznámi, že USA prestanú rozširovať NATO o alebo na Ukrajinu,“ hovorí profesor Sachs. „To je základná príčina vojny. Biden spôsobil smrť viac ako 500 000 Ukrajincov, aby USA mohli vykonávať svoju katastrofálne chybnú politiku rozširovania NATO. Je to obrovská tragédia – a veľmi nebezpečná pre svet. Na nešťastie, väčšina európskych politikov a celkom iste Brusel, sa spojili s Američanmi, za čo Európa platí strašnú cenu,“ dodá.

Pýtam sa ho na otázku kredibility, určite ten argument zaznie opäť, napokon americké vlády od roku 2008, ale najmä od 2014, od bilaterálnej zmluvy s Amerikou v roku 2021 a ešte viac po začatí vojny,  investovali do Ukrajiny veľa, a to aj v rokoch, keď bol prezidentom Trump. Ako sa popasuje s týmto problémom, ak by vyhral voľby?

"Je hrozné pokračovať v tejto hanebnej vojne kvôli tomu, čo ste nazvali dôveryhodnosť. Veď táto vojna bola od začiatku nesprávna. USA sa nikdy nemali snažiť rozšíriť NATO o Ukrajinu. USA sa nikdy nemali podieľať na zvrhnutí Viktora Janukovyča. Američania nikdy nemali opustiť zmluvu ABM. USA nikdy nemali znehodnotiť a odmietnuť zmluvy známe ako Minsk II. USA nikdy nemali Zelenského prehovárať od mierových rozhovorov v marci 2022.“

A Sachs pokračuje: „Jednoducho neverím, že dôveryhodnosť možno dosahovať sledovaním absolútne nesprávnych cieľov. Myslím si, že USA v skutočnosti urýchľujú kolaps celosvetového rešpektu a dôvery k USA,“ dodáva Jeffrey Sachs.

Sachs nie je podporovateľom Trumpa, keď ide o americkú zahraničnú politiku, veľké očakávania nemá. Zaujíma ma, či si myslí, že by mohol Trump uspieť aspoň čiastočne, respektíve či mu v skutočnosti nezačne vyhovovať, že vojna na Ukrajine robí Európu plne závislou od Ameriky.

Sachs: „Trump je veľmi nepredvídateľná osobnosť. Ak sa opäť stane prezidentom, to najlepšie, čo môže Európa urobiť, je vytvoriť nové európske bezpečnostné usporiadanie, ktoré nebude závislé od USA.“

Niečo také je dnes na hony vzdialené realite, ťažko si predstaviť obnovenie obchodných či aspoň športových vzťahov, ktoré by integrovali Rusov, ale aj tak, ako by si niečo také Sachs predstavoval? „EÚ by mala osloviť Rusko, aby obnovilo normálne vzťahy a mier založené na kolektívnej bezpečnosti, ako v OBSE, čo je ten správny model. EÚ by mala osloviť Čínu, aby pokračovala v normálnych hospodárskych vzťahoch, a nie v nepriateľstve, ktoré USA podporujú v neprospech Európy,“ dodá.

Americký profesor pozná slabé miesta svojej úvahy: „Pobaltské štáty a Poľsko, samozrejme, odmietnu moju radu týkajúcu sa Ruska, ale mýlia sa. Ich neustále vojnové štvanie v skutočnosti vážne ohrozuje ich a celú Európu a nerobí Európu ani o kúsok bezpečnejšou. Pobaltské štáty sú obzvlášť sebadeštruktívne, pretože veria, že ich opakované nenávistné prejavy voči Rusku ich nejakým spôsobom udržia v bezpečí. Lídri pobaltských štátov by mali hľadať mierové spolužitie, nie nenávisť a stanovený cieľ "poraziť" Rusko, čo je tragická ilúzia, ktorá môže skončiť jadrovou vojnou.“

Trump rád myslí na záujmy amerického biznisu, presadzuje ich tvrdšie, ako iní prezidenti, a to s vojnou, samozrejme, blízko súvisí. Ťažko si predstaviť, že by situáciu, kde je Európa závislá od amerického skvapalneného plynu, dovozu zbraní či technológií, vymenil za niečo, čo by Rusov vrátilo späť do hry. Skôr je tu obava, že Američania budú tlačiť Európu aj obchodnej vojny s Čínou, ktorú nemusí EÚ v dnešnej podobe vôbec prežiť. Aj Čína je téma, ktorú do americkej politiky priniesol Trump.

Pýtam sa preto profesora Sachsa, ako vidí rolu miliardárov, ktorí v poslednej dobe vo zvýšenom počte začali podporovať Trumpa.

Sachs: „Nepochybným víťazom volieb v roku 2024 bude trieda miliardárov. Podporujú oboch kandidátov a víťaz volieb, nech už to bude ktokoľvek, podporí miliardársku triedu novými daňovými úľavami a dereguláciou. Toto je jadro a základná podstata (core truth) americkej politiky. Politika USA sa stala skorumpovanou až do základov. Približne 16 miliárd dolárov sa vyzbiera a minie na federálne príspevky na kampaň (kongres a prezident), pričom väčšina peňazí bude pochádzať od bohatých ľudí, milionárov aj miliardárov.“

Caldwell: Som veľmi skeptický

O téme som sa ešte minulý týždeň rozprával aj s Christopherom Caldwellom. „Treba si uvedomiť, že Bidenova politika nebola veľmi odlišná od politiky Georgea W. Busha, svet delila na demokracie a autokarcie.“ Ak bol nejaký rozdiel, bol to vzťah k islamu: „Bidenova administratíva nebola motivovaná bojovať proti islamizmu,“ pozornosť presunula na Rusko a východnú Európu, aj tu však používala jazyk a myslenie neokonov.

Čím to je? „Systém americkej moci vo svete nefunguje, ak nemáme nepriateľa. Chýbalo nám Rusko ako nepriateľ,“ dodá.

Neokoni, ktorí to ovplyvňujú ideologicky aj za Bidena, všetko odvodzujú od primátu americkej moci a vojenskej sily vo svete.

Čo si myslí o prístupe Trumpa a JD Vancea?

Vancea si viditeľne váži, myslí si, že rozumie problému lepšie ako Trump. Avšak aj pri ňom je „veľký skeptik“.

Ešte viac sa to týka Trumpa. Porovná jeho výroky k vojne s výrokmi o hraniciach s Mexikom z roku 2016, že múr na hranici zaplatí Mexiko. „Nuž nezaplatili to. Jednoducho sa to nestalo. A netrápilo to ani Trumpa, ani jeho voličov.“

Chris Caldwell si myslí, že výsledkom vojny na Ukrajine, ktorú Ukrajina napriek obrovskej západnej pomoci prehráva, by mala viesť k tomu, že „Západ uzná ruskú sféru vplyvu“.

Pokiaľ ide o vojnu a jej koniec, hovorí iba o tom, že má „nádej, že vznikne hranica, ktorú bude možné brániť“ (defensible frontier).

O vojne na Ukrajine aj ďalších témach som v nedeľu večer hovoril aj s Michaelom Medvedom, dlhé roky vplyvným a známym konzervatívnym rozhlasovým komentátorom, ktorý si bol blízky a veľmi mu pomohol Rush Limbaugh, legenda v tomto žánri.

Michael Medved patrí práve k okruhu ľudí, ktorí sa nazývali neokonzervatívci.

Michael bol veľmi milý a pozval ma k nemu domov, ale keďže stretnutie sa časovo natiahlo, musel som sa ponáhľať na letisko a napíšem o ňom až v ďalšom texte. Napokon, Medved ako mnoho ďalších neokonzervatívcov podporil v týchto voľbách Kamalu Harris, čo si zaslúži samostatnú pozornosť.

Opúšťam teda Seattle a vraciam sa na východné pobrežie do New Yorku, kde ma čakajú ďalšie zaujímavé stretnutia. K Seattlu sa mi snáď ešte podarí krátko vrátiť, navštívil som tu živú a zaujímavú katolícku farnosť, zažil duch mesta, kde bolo silné hnutie, ktoré žiadalo zastaviť či obmedziť financovanie polície (de-fund police), dnes sa tu štrajkuje v Boeingu, zatvorili sa mnohé obchody a prevádzky v centre a šancu na guvernéra zrejme nemá úctyhodný muž Dave Reichert, ktorý má mimoriadnu reputáciu, keďže vypátral jedného z najhorších masových vrahov v dejinách. Jeho jediné previnenie v liberálnom štáte znie: je to republikán.

Ak vám v uplynulých dňoch ušiel nejaký reportážny článok, prečítajte si aj staršie texty zo seriálu Jaroslava Danišku z predvolebnej Ameriky:

Americký denníček. Prečo Musk a americkí miliardári podporujú Trumpa

Americký denníček. Liberáli akoby už cítili prehru

Americký denníček. Je možný volebný podvod, ktorý by zastavil Trumpa?