Pochybné občianstvo

Prípad je zložitejší, federálne ministerstvo spravodlivosti sa zastalo organizácie, ktorá napadla rozhodnutie guvernéra Youngkina, vyškrtnutie čo i len jedného voliča považujú za nedemokratické.

Majú v tom pravdu, guvernér s tým napokon počítal, a pripravil sa na to. Z tých 1 600 mien, ktoré nechal preveriť na federálnych orgánoch, je 600 ľudí preukázateľne bez občianstva, potvrdzuje to ich podpis pri preberaní vodičského preukazu, kde sami vyplnili, že občanmi USA nie sú.

Ďalšia tisícka mien je iný prípad. Sami sa v jednom formulári v minulosti za občanov USA označili, v inom formulári ale majú pridelené číslo, ktoré sa dáva migrantom, ktorí ešte občanmi nie sú, napríklad majú víza alebo zelenú kartu. Tejto tisícke guvernér Virgínie navrhol, aby sami využili do volieb zrýchlený proces, kde sa preverí, či občanmi sú alebo nie sú. Ľudskoprávna organizácia a federálne ministerstvo s tým nesúhlasia, keďže zákon v tomto štáte zakazuje zasahovať do volieb niekoľko týždňov pred ich konaním.

Pre nás je to všetko prekvapujúce čítanie, niečo také v našich voľbách nehrozí, ale asi sa zhodneme, že táto kauza o zmanipulovaní volieb nerozhodne. Dôležitá však je, pretože ukazuje diery v systéme, ktoré si doteraz nikto nevšímal.

A dôležitá je aj preto, že už 45 miliónov Američanov v týchto voľbách odvolilo poštou, čo je obrovské číslo, ktoré môže znamenať, že v skutočnosti je už rozhodnuté.

Stretnutie s Caldwellom

Možno teda v Amerike zmanipulovať voľby? A možno to urobiť v takom rozsahu, aby to boli tisíce hlasov, ktoré zvrátia voľby? Všetko ťažké otázky, pre niekoho stále najmä konšpirácie, preto sa tu žiadny omyl nesmie pripustiť.

Rozhodol som sa ich preto položiť Christopherovi Caldwellovi, americkému novinárovi a autorovi dvoch skvelých kníh. Prvá je o imigrácii, keď ju vydal, skončil krátko potom vo Financial Times, kde písal o politike, jeho druhá kniha je o Amerike a ponúka nový a neortodoxný výklad amerických dejín od 60. rokov. Vrátane nového pohľadu na Reagana a ďalšie dogmy americkej pravice. The Age of Entitlement (česky Epocha nároků) stojí za prečítanie, nedávno sme sa s prekladateľom knihy pánom Valentom zhodli, že ide o zásadnú knihu pre pochopenie Ameriky.

Dohodli sme si stretnutie, Caldwell ma pozval do kancelárie vo Washingtone na Capitol Street, neďaleko budovy Kongresu, prekvapilo ma, že v budove vedľa seba sedia liberálne televízie ako CBS News s Fox News, sídli tu aj Center for the American Way, ktoré patrí ku Claremont Review of Books, kde Chris píše.

Budova je strohá, bufet so šalátmi v plaste a limonádami vo fľaškách bez pohárikov až príliš americký. Adresa však skvelá.

Predtým, než som začal klásť otázky, sa začal pýtať on. Zaujímal sa o atentát na Roberta Fica, poznal jeho výroky k vojne na Ukrajine, vedel aj o minulotýždňovom rozhovore, vyjadril ľútosť, že nerozumie po slovensky. Pýtal sa, ako sa problémy Volkswagenu dotknú Slovenska a na niektoré detaily správania americkej ambasády na Slovensku. Rýchlo sme si rozumeli.

Na vyše dvojhodinovom stretnutí bol aj Arthur Milikh, výkonný riaditeľ centra, ktorého hlavnou témou je Nietzsche, nedávno navštívil Prahu.

Poďme k téme. Caldwell ani Milikh si netrúfli povedať, že Trump vyhrá. S prieskumami je to ako na hojdačke (oni povedali roller coaster), ale je fakt, že ten vyrobený entuziazmus (manufactured enthusiasm) okolo Kamaly už dva týždne slabne. Caldwell si myslí, paradoxne, že bodom obratu bol Trumpov výrok o imigrantoch v Springfielde, o ktorých povedal, že jedia mačky, a médiá ho za to začali zosmiešňovať. Trump neuhol a témou sa opäť stali nelegálni imigranti, pomáha mu to najmä v takzvaných rozhodujúcich štátoch. (Podobne ako jeho názor na Ukrajinu, ktorý v tých štátoch má väčšinovú podporu.)

Čo všetko sa zmenilo v roku 2020

Témou sú však volebné podvody, dajú sa teda americké voľby zmanipulovať?

„Organizácia volieb sa zásadne zmenila v roku 2020, zavedené boli nové spôsoby volenia a dôležitú rolu začali hrať niektoré procedúry, ktoré neboli dovtedy dôležité. A tiež demokratickí aktivisti,“ hovorí sústredene Caldwell.

Takzvané predčasné hlasovanie vo voľbách bolo predtým používané iba v štáte Oregon, tam to funguje 25 rokov. Keď však prišiel covid, rýchlo sa rozšírilo do takmer všetkých štátov USA. V niektorých štátoch, ako je napríklad Washington DC alebo Kalifornia, dostanú dokonca vopred všetci voliči hlasovacie lístky domov so všetkým, aby mohli hlasovať poštou, nemusia o to ani požiadať. Demokrati chceli, aby bol takýto systém povinný, ale zabránili tomu dvaja demokratickí senátori, Joe Manchin zo Západnej Virgínie a senátorka Kyrsten Sinemová z Arizony.

Pýtam sa, či sa hlasovanie poštou dostatočne kontroluje, obaja prikývnu, že sa síce kontroluje, ale podvody s voličskými hlasmi vylúčiť nemožno. Dôležité je, že voľby sa konajú podľa 50 odlišných zákonov v 50 štátoch, federálna úprava neexistuje. Preto sa konkrétne veci líšia od štátu k štátu. „V Marylande, kde volím ja,“ hovorí Arthur Milikh, "nikdy neukazujem žiadnu legitimáciu, prídem, poviem meno, nájdu ma v zozname a volím.“

Dôležité sú spomínané zoznamy, ako ukazuje prípad z Virgínie, aj tam sú rezervy.

Horšie je, že pred štyrmi rokmi sa v jednom prípade započítavali aj hlasy, ktoré prišli poštou a bola na nich pečiatka s dátumom, ktorý bol už po voľbách. Pritom v zásade platí, že hlasovanie poštou končí povedzme dva dni pred voľbami. Opäť, ono by to nemalo byť významné, ale ak rozhodne niekoľko tisícok hlasov o víťazovi štátu, rolu to hrať môže. Právnici od Trumpa to vtedy napadli, ale neúspešne.

Ako sa zberajú hlasy

Za väčší problém považuje Arthur Milikh takzvaný political harvesting, teda niečo ako politickú žatvu, myslí sa vykonanú nekalým spôsobom. Chris Caldwell vysvetľuje, o čo ide: politická strana dlho pred voľbami vyšle svojich aktivistov napríklad do starobincov, kde ich presviedčajú, aby volili. „Problém je, že systém umožňuje, aby za nich volila aj tretia osoba, teda nie manžel či manželka, prípadne niekto z rodiny, ale pokojne aj dotyčný aktivista.“

Aktivisti už vedia, kam treba ísť a medzi ktorými voličmi je pravdepodobnosť „pozbierať“ hlasy pre svoju stranu najvyššia.

Pýtam sa, či sa jednotlivé strany v tom nekontrolujú, aby to minimalizovalo podvody. V zásade áno, ale je obrovský rozdiel, ako obe kampane fungujú. Trump rozhoduje o všetkom a hoci jeho kampaň vyzerá zvonku profesionálna a silná, v skutočnosti je omnoho slabšia ako kampaň demokratov. Tam Harrisová síce nerozhoduje o ničom, ale inštitúcie fungujú ako dokonalý stroj.

Organizácia kampane Trumpa s kampaňou Harrisovej sa vraj nedá ani porovnať. Čiastočne to vysvetľuje aj to, že Trumpa stále mnohí republikáni v strane nemajú za svojho, sú proti nemu, zatiaľ čo demokrati sú jednotní, aj keď Kamala neprešla riadnymi primárkami. Trumpov štáb je v skutočnosti veľmi malý. Demokrati navyše profesionalitu a nasadenie zvýšili aj od roku 2020.

Využívajú pritom zázemie, ktoré by vás ani nenapadlo. „Napríklad si prenájmu – doslova prenájmu – mimovládne štruktúry a aktivistov, ktorí sa štyri roky venujú niečomu úplne inému, povedzme bezdomovcom,“ vysvetľuje Milikh, teraz sa preorientujú na voľby a chodia napríklad po domovoch dôchodcov.

Zdvihnem obočie, Arhur sa usmeje a uistí ma, že to čoskoro dorazí aj k nám.

Demokrati majú podobnú "kolektívnu" tradíciu v sebe dávnejšie, navštevujú povedzme černošské kostoly v nedeľu, týždne a mesiace pred voľbami. Od volieb v roku 2020 sa to zmenilo aj na nábor hlasov, ktoré sú posielané poštou vopred.

„V Amerike je všetko spolitizované,“ potvrdzuje Caldwell. Platí to najmä pre veľké mestá, ktoré kontrolujú dobre fungujúce „politické mašiny“. Republikáni majú zázemie na vidieku, demokrati v mestách. A rozhodujú mestá. V týchto voľbách sa podľa Milikha rozhodne v zásade v troch veľkých mestách: Filadelfia, Milwaukee a Detroit.

Pýtam sa, ako môže niekto bez občianstva voliť, ako to dokazuje príklad z Virgínie. Niektoré štáty ako napríklad Kalifornia, hovorí Caldwell, sa z sociálnych dôvodov rozhodli pomôcť  imigrantom. Keďže bez auta sa ťažko zháňa práca, umožnili im získať vodičské preukazy, aby mohli šoférovať a ľahšie si nájsť prácu. A keďže Američania nemajú občianske preukazy, v niektorých štátoch sa možno preukázať pri registrovaní na voľby aj vodičským preukazom.

Rozhovor sa naraz stočí iným smerom.

Chris Caldwell povie, že okrem všetkého toho sa zmenilo ešte niečo, čo môže mať na voľby väčší vplyv ako aktivisti. Zmenila sa klíma, dokonca aj mediálna klíma, čo zásadne ovplyvnil Elon Musk, keď kúpil Twitter, ale k zmene došlo aj v triede superbohatých Američanov ako je Marc Zuckerberg, dokonca Jeff Bezos, samozrejme, Peter Thiel a ďalší.

„Amerika je dnes slobodnejšia, ako bola pred štyrmi rokmi,“ hovorí Chris Caldwell, mladší Arthur Milikh na moment pouvažuje, ale pridá sa k nemu a súhlasí. Napokon aj to, že sa o tom takto slobodne hovorí, je toho dôkazom.

O tom, prečo si to myslia a čo na ich argument hovoria iní, už bude reč v ďalšom texte. Bude to o veľkom biznise, tajných službách a otázke, ako funguje americká oligarchia.

Keď som odchádzal z budovy na Capitol Street smerom k Národnej galérii, aby som si pozrel nádhernú a bohatú zbierku, vrátane Leonarda, Giotta, celej renesancie až po realistické maľby ranného Picassa a samozrejme Edwarda Hoppera či Jacksona Pollocka (ktorý by nebol slávny bez rozhodnutia americkej vlády), mal som prekvapivý zážitok. Najskôr som stretol slovenskú rodinu, ktorá si prišla pozrieť hokej, slovenčina nás spoločne zahriala.

A potom, v tieni krásnej sochy senátora Roberta Tafta, ktorý si bol blízky so Štefanom Romanom a tiež nemal rád zahraničné vojny, sedel na pohľad chudobný človek, kreslil niečo na kartón. Prišiel som bližšie, usmieval sa, na krabici bolo Trump 2024. Písmená robil hrubšie, aby boli vidieť. Pýtam sa ho, kam ide. Anglicky nevedel, povedal čo si v zmysle, že "inglo" nie je jeho reč, a ešte spomenul Kongres a Trumpa. Ktovie, či už hlasoval poštou aj on.