Šimkovičová vraj pripravuje najväčšiu zmenu v inštitúciách od vzniku republiky

Zároveň varuje, že navrhovaná reorganizácia by mohla vážne ohroziť fungovanie a majetok významných kultúrnych entít. Podľa informácií, ktoré Marcel Čas poskytol výboru Kultúrneho štrajku, ide o najväčšiu a najkomplexnejšiu reorganizáciu svojho druhu od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ktorá môže mať ďalekosiahle negatívne dôsledky.

Vznik nových subjektov

Dotkla by sa ôsmich organizácií v pôsobnosti MK SR (Slovenské národné múzeum, Slovenská národná galéria, Slovenské technické múzeum, Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Slovenská národná knižnica, Pamiatkový úrad SR, BIBIANA, Danubiana), 11 registrovaných múzeí a galérií v zriaďovateľskej pôsobnosti rôznych miest a VÚC a 9 múzejných zariadení a 24 pamätných domov a múzeí patriacich obciam.

Podľa analýzy IKP počíta nové usporiadanie so zlúčením a preklasifikovaním týchto kultúrnych inštitúcií do novovytvorených celonárodných inštitúcií spadajúcich pod správu Národného kultúrneho dedičstva.

Výsledkom reorganizácie by tak mali byť štyri nové subjekty – Štátne múzeá Slovenskej republiky, Štátne umelecké zbierky Slovenskej republiky, Štátne hrady a zámky (kasteláni) a Štátna správa národných kultúrnych pamiatok (nehnuteľné národné kultúrne pamiatky v správe štátu).

Analýza IKP zhrnula aj niekoľko problémov návrhu reorganizácie. Jedným z nich je absencia dôvodov, prečo je vôbec nutné reorganizovať už fungujúcu múzejnú a galerijnú sieť. Ministerstvo kultúry svoj plán vraj nepodložilo nijakými argumentmi či analýzou, ktorá by dokazovala jej opodstatnenosť. 

Mohlo by Vás zaujímaťTalianska polícia rozbila sieť falšovateľov diel Warhola, Picassa či Banksyho

„Dotknuté inštitúcie fungujú na Slovensku niekoľko desiatok rokov a zásah do ich integrity potrebuje mať jasné zdôvodnenie. Fungujúce inštitúcie majú nepochybne priestor na zlepšenie, avšak podľa odporúčania IKP je najprv potrebné identifikovať cieľ, či prípadné problémy a až následne uvažovať nad alternatívnymi riešeniami, ktoré by zlepšili aktuálny chod,” napísali v analýze.

Mocenský nástroj?

Dôvody pre plánovanú reorganizáciu kľúčových zbierkotvorných inštitúcií nie sú známe ani výboru Kultúrneho štrajku. Celý proces sa vraj koná v tajnosti, bez verejnej debaty a odbornej diskusie. 

„Z tohto dôvodu môžeme len polemizovať o skutočných zámeroch reorganizácie. Vnímame ju však ako mocenský nástroj na ovládnutie týchto inštitúcií s cieľom dosadiť lojálnych nominantov a zároveň manipulovať s kultúrnym dedičstvom, ktoré tieto inštitúcie spravujú,” uviedla pre Štandard Jana Alexová, hovorkyňa výboru Kultúrneho štrajku.

Analytici zároveň upozorňujú, že presun zbierkových predmetov a majetku by mali sprevádzať dôkladné inventarizačné a legislatívne kroky. V opačnom prípade môže ľahko prísť k tomu, že by sa počas presunov stratili dôležité artefakty, ktoré sú súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. 

Dlhodobé problémy s evidenciou a správou zbierok v slovenských múzeách totiž vyplývajú z nedostatočných kontrolných mechanizmov práve pri ich presune. Podľa záznamov chýba v deviatich múzeách, ktoré sú v správe MK SR, viac ako šesťtisíc predmetov. 

Čaputová

Mohlo by Vás zaujímaťDokument Prezidentka sa bude uchádzať o Oscara, ohlásili filmárske organizácie

„Výbor Kultúrneho štrajku preto vyzýva na okamžité zastavenie tohto netransparentného procesu a na otvorenie verejnej diskusie, ktorá ochráni naše kultúrne dedičstvo pred podobnými rizikami,” doplnila Alexová.

Obvinenia odmietajú 

Rezort kultúry sa však voči tvrdeniam Marcela Časa ostro ohradil a správnosť údajov, ktoré boli ich bývalým zamestnancom [MK SR totiž v rámci reorganizačných zmien IKP zrušil ku dňu 1. 9. 2024, pozn. red.] komunikované ako hotový plán, nepotvrdil.

„Možná reštrukturalizácia inštitúcií je predmetom odborných analýz a ministerstvo kultúry bude prípadné zmeny komunikovať v prvom rade s organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu kultúry,“ uviedla pre redakciu hovorkyňa ministerstva Petra Bačinská.

Podľa jej slov môže mať konanie Marcela Časa dohru. „Chceme upozorniť na skutočnosť, že ako pán Čas tak aj každý štátny zamestnanec je počas svojho pôsobenia v štátnej službe viazaný mlčanlivosťou. Pokiaľ pán Čas verejne rozširoval citlivé informácie, ktoré sa dozvedel v rámci plnenia svojich služobných úloh, môžeme toto jeho konanie považovať za protizákonné,” dodala.

Oslovili sme aj niektoré inštitúcie, ktorých sa má reorganizácia podľa analýzy IKP týkať. Verejne sa však k situácii odmietli vyjadriť.