Lekárske odborové združenie vo štvrtok rokovalo s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (Hlas) o dodržiavaní personálnych normatívov v nemocniciach a lekárskych fakultách prijímajúcich zahraničných samoplatcov na úkor slovenských medikov.
"Je to veľmi vážny problém, nám naozaj oddelenia nemocnice kolabujú pre nedostatok sestier, ale za tie roky, čo toto počúvame a všetci vieme, tak ministerstvo neprišlo so žiadnym opatrením," uvádza šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský.
Dopĺňa, že zákon a nariadenia ministerstva garantujú pacientom, aby ich v nemocnici čakal kvalitný a skúsený lekár. "Žiaľ, toto nemocnice často porušujú a je to na úkor bezpečnosti pacienta," konštatuje.
Podstav personálu ministerstvo tají
Lekárske aj sesterské odbory žiadali zverejniť počty zamestnancov na nemocničných oddeleniach už od roku 2019. Spustili vtedy kampaň "Nekrič na sestru, napíš ministerstvu".
V rámci nej mali pacienti a ich príbuzní poslať podnet, ak mali dojem, že na nejakom oddelení nie je dosť personálu. Odborári potom žiadali od ministerstva zdravotníctva, aby dané zdravotnícke zariadenia prešetrilo.
Práve rezort stanovuje minimálne personálne zabezpečenie oddelení a ambulancií a má dohliadať, či ich riaditelia nemocníc dodržiavajú.
V júni 2021 vtedajší šéf ministerstva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) odborárom odpísal, že nemajú právo poznať výsledky kontroly. Odôvodnil to tým, že rezortu to žiaden zákon neukladá a porušilo by to ochranu GDPR zamestnancov.
Vláda sa v roku 2022 s odborármi v memorande dohodla, že riaditelia majú niesť trestnoprávnu zodpovednosť, ak tieto normatívy nedodržia.
Zvažujú aj výpovede z nadčasovej práce
Sesterské odbory minulý týždeň zverejnili výsledky vlastného prieskumu. Oslovili 113 zdravotníckych zariadení. Hoci sa odvolali na zákon o slobodnom prístupe k informáciám, odpoveď dostali len od 60 nemocníc.
Zistili, že približne 40 percent sestier je vo veku nad 50 rokov a ďalších 15 percent má nad 59 rokov. "Tieto údaje dokumentujú vážnu situáciu, že sestry a pôrodné asistentky sú v kriticky poddimenzovaných počtoch a pracujú pod extrémnym tlakom," skonštatovala predsedníčka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek Monika Kavecká.
Podľa jej slov je niekedy v nočnej službe zdravotná sestra sama aj na 30 pacientov a najmä v Bratislavskom kraji, kde ich je najmenej, má mesačne aj 60 hodín nadčasov. "Sestry nie sú v zamestnaní navyše, lebo si chcú privyrobiť, ony nemajú na výber," objasňuje Kavecká.
Visolajský zas zdôrazňuje, že lekárov je tiež podstav a pracovné zmeny možno zostaviť len vďaka tomu, že lekári súhlasia s tým, že budú robiť viac nadčasov, ako im povoľuje Zákonník práce.
Zdravotné sestry aj lekári teraz hrozia, že nadčasy vypovedajú. To totiž môžu spraviť zo dňa na deň, na rozdiel od výpovedí, ktoré majú zväčša dvojmesačnú výpovednú dobu.
Budú ďalšie stretnutia
Visolajský po štvrtkovom rokovaní uviedol, že ďalšie stretnutia a zasadnutie pracovných skupín budú v pondelok a utorok (18. a 19. novembra). "Tam by už mali padnúť isté odpočty plnenia úloh, takže to budeme sledovať a budeme aj my na tom pracovať, aby to bolo," povedal lekár.
Spoločný prienik musí vládny kabinet a lekári nájsť do konca tohto roka. Vtedy totiž uplynie väčšine lekárov dvojmesačná výpovedná lehota. Vyše 3 300 z nich z nemocníc naprieč Slovenskom zatiaľ výpoveď nestiahlo.
Viac našich medikov
Na štvrtkovom rokovaní s ministrom prebrali aj bod memoranda týkajúci sa vzdelávania na lekárskych fakultách. Odborári vyjadrili nesúhlas s tým, že sa neustále zvyšuje počet zahraničných študentov na lekárskych fakultách.
Aktuálne u nás samoplatcovia tvoria takmer polovicu študentov. Na porovnanie, v zahraničí sa takáto možnosť buď ani neponúka, alebo je hornou hranicou 25 percent samoplatcov. Zatiaľ čo každý samoplatca odchádza po šúdiu pracovať preč, zo slovenských medikov ostane na našom území približne 83 percent. V súčasnosti teda vychovávame lekárov pre zahraničie.
V školskom roku 2024/25 prijali lekárske fakulty dokopy o 150 Slovákov viac, ale Visolajský a aj Slovenská asociácia študentov medicíny upozorňujú, že kapacity sú vyčerpané, a nie je možné sa dostatočne venovať slovenským študentom.
Požadujú preto, aby kabinet zaplatil lekárskym fakultám viac za slovenských študentov, aby sa dekanom neoplatilo prijímať viac samoplatcov a aby uprednostili našich žiakov.
Keďže fakulty dostávajú peniaze z kapitoly ministerstva školstva, LOZ apeluje na rokovania na úrovni vlády. "O niektorých veciach je dôležité rozhodnúť na úrovni vlády a sú potrebné, aby sa riešili aj medzirezortne a na to ministerstvo zdravotníctva nestačí," ozrejmil Visolajský.
Dodal, že od ministra očakáva plnenie sľubov, ktoré lekárskym odborárom dal. "Niektoré veci pán minister môže naozaj nariadiť okamžite a o pár dní budú splnené, takže toto sme mu aj vo štvrtok prízvukovali," spresnil šéf LOZ-u.
Medici stoja za lekármi
Štandard oslovil niekoľkých študentov medicíny s otázkou, či súčasná neistota ovplyvňuje ich záujem pracovať na Slovensku. Takmer všetci opýtaní uviedli, že v prvom rade chcú pracovať na Slovensku.
Aj podľa dát analytika Františka Múčku ostáva u nás 7 - 8 medikov z desiatich, ktorých vzdelajú naše fakulty. Na porovnanie, vo vyspelých štátoch ako Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko, sa tieto údaje hýbu na úrovni 8 - 9 medikov z desiatich.
Výnimkou je študentka Stanislava Orlovská, ktorá je aj členkou Slovenskej asociácie študentov medicíny. "Ak človek už počas štúdia cíti, ako sa jeho aj veľmi malé snahy o zlepšenie stretávajú s odporom a vníma, ako ľuďom snažiacim sa o zmenu kladú autority polená pod nohy, nepôsobí to príliš dobre," vysvetľuje Orlovská.
Medici sa zároveň zhodujú v tom, že podmienka platov nie je pre lekárov dominantná. "Hlavný dôvod výpovedí lekárov je o nesplnených systémových zmenách, ktoré súrne potrebujeme a vláda na ne stále adekvátne nereaguje. A aj my mladí vnímame značné nedostatky v systéme a tie treba riešiť, nejde len o výplaty," zdôrazňuje študent Tomáš Briška z Univerzity Komenského v Bratislave.
Nesúhlasia však s tým, aby sa valorizácia platov znižovala, ako to v konsolidačnom balíčku odhlasoval parlament. "Plat začínajúceho lekára je nízky - nepovažujem ho preto za dostatočne motivačný," konštatujú zhodne Orlovská aj študent Kristián z rovnakej univerzity.
Ľahšie sa zamestnáme
Paradoxne, ak sa vláda s lekármi nedohodne, podľa niektorých by to mohlo medikom aj pomôcť. "Po tomto konflikte sa podľa mňa zvýšia naše šance prijatia do slovenských nemocníc, pretože viacerí mladí lekári odídu do zahraničia," domnieva sa Briška.
Rovnako to vníma študentka Lucia z Masarykovej univerzity v Brne. "Ak sa podmienky v slovenských nemocniciach ešte zhoršia, čo si ani nechcem predstaviť, zvýšili by sa pracovné pozície pre mladých lekárov a dostávali by väčšiu šancu. Aj keď sa to nezdá, mám vo svojom okolí známych, ktorých neprijali napríklad na odbor chirurgia, pretože dotyčná bola žena. V budúcnosti by sa toto pre nedostatok lekárov hádam nestalo," objasňuje.
Stále však podľa svojich slov dúfajú, že kým nastúpia do systému, podmienky sa zlepšia a zdravotníctvo sa stane premiérskou témou. "Na Slovensku chcem pracovať za každých okolností, pretože mi veľmi záleží na mojej rodine, kamarátoch a známych, na našom štáte a meste, v ktorom vyrastám. Neuvažujem preto nad odchodom ani v hypotetickej rovine," uzatvára medik Kristián.
K DRG vznikne pracovná skupina
Na budúcotýždňovom stretnutí pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov LOZ-u, rezortov financií i zdravotníctva sa bude riešiť aj financovanie nemocníc.
Odborári apelujú, aby boli zmluvy medzi nemocnicami a zdravotnými poisťovňami transparentné, verejné a kontrolovateľné. Dohody uzatvárajú s poisťovňami riaditelia nemocníc.
Podľa výročnej správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neplatia všetky poisťovne za rovnaký výkon rovnakú sumu. Navyše, niektorým regionálnym nemocniciam platia za rovnakú hospitalizáciu viac než štátnym. Menšie nemocnice to však popierajú.
Rozdiely vo financovaní nemocníc umožňuje to, že nemocnice dostávajú od poisťovní paušálne mesačné platby. Z tohto balíčka musia zaplatiť mzdy i všetky prevádzové náklady. Balík je nedostatočný, nemocnice sa tak zadlžujú.
Odborári preto žiadajú, aby ministerstvo spustilo takzvaný DRG systém - teda platbu za konkrétny zákrok. Vtedy by všetky tri poisťovne platili nemocniciam dostatočne a zároveň rovnakú sumu.
Hoci lekári podľa DRG systému už kódujú výkony, poisťovne im to nepreplácajú a stále posielajú len mesačné paušály. Podľa riaditeľov nemocníc niet v zdravotníckom systéme dosť peňazí, aby mohli platiť podľa novšieho platobného mechanizmu. Peniaze bude musieť uvoľniť ministerstvo financií. Aj preto odborári apelujú, aby sa nedodržiavanie memoranda riešilo na vládnej úrovni.
(tasr, est)