Riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Alexander Mayer označil vyhľadávanie rezistentných mikroorganizmov pomocou umelej inteligencie za mimoriadne pokrokovú metódu.
Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) využíva umelú inteligenciu už od roku 2018 na prevenciu vzniku a šírenia antimikrobiálnej rezistencie. Poukázala na to pri príležitosti pondelkového Európskeho dňa zvyšovania povedomia o antibiotikách.
Antimikrobiálna rezistencia nastáva, keď sa baktérie, vírusy, huby a parazity časom zmenia a už nereagujú na lieky, čo sťažuje liečbu infekcií a zvyšuje riziko šírenia chorôb, závažnejšieho priebehu ochorení a úmrtí, ozrejmila hovorkyňa UNB Eva Kliská. Rizikovým faktorom vzniku rezistencie na antibiotiká je nesprávne používanie a nadužívanie týchto liečiv.
„V Univerzitnej nemocnici Bratislava venujeme mimoriadnu pozornosť prevencii vzniku a šírenia rezistentných mikroorganizmov. UNB ako prvá na Slovensku zaviedla už v roku 2018 aktívne vyhľadávanie rezistentných mikroorganizmov pomocou umelej inteligencie. Táto mimoriadne pokroková metóda nám umožňuje vo veľkej miere zabrániť šíreniu rezistentných mikroorganizmov,“ priblížil riaditeľ nemocnice Alexander Mayer.
Stratégia prevencie vzniku a šírenia rezistentných mikroorganizmov realizovaná v UNB je tak podľa nemocničnej epidemiologičky Júlie Paškovej cielená na základe kontinuálneho monitoringu vybraných parametrov.
„Ako príklad môžeme uviesť úpravu antibiotickej politiky nemocnice, bezodkladné protiepidemické opatrenia pri výskyte týchto mikroorganizmov cielené na špecifickú situáciu, interné predpisy v oblasti opatrení pri výskyte multirezistentných kmeňov baktérií či hygieny rúk zdravotníckeho personálu, dezinfekčný program a ďalšie,“ podotkla.
Edukácia zdravotníckych pracovníkov a kontrola spotreby antibiotík sú kľúčovými opatreniami na zníženie rezistencie. Epidemiologické štúdie v pilotnej nemocnici potvrdzujú zníženie spotreby „záložných“ antibiotík a výskytu rezistentných baktérií u pacientov.
(tasr)