Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biológovia zo SAV a hygienici zachytili na Slovensku západonílsky vírus a vírus Usutu

Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied a pracovníci 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva v rámci prvého celoslovenského monitoringu zachytili západonílsky vírus a vírus Usutu v komároch vo viacerých okresoch Slovenska.

Vďaka tomuto monitoringu sa podarilo správne diagnostikovať pacientov infikovaných týmito vírusmi a začalo sa testovanie darovanej krvi.

Vírus Usutu identifikovali vedci a odborní pracovníci RÚVZ v komároch v okresoch Košice, Dunajská Streda, Levice, Svidník, Prievidza, Nové Zámky, Veľký Krtíš, Senica a Humenné a vírus západonílskej horúčky v okresoch Nové Zámky a Košice.

„Najviac pozitívnych komárov sme v prípade oboch spomínaných vírusov zachytili v auguste a v septembri, preto treba rátať s prípadmi ochorenia najmä v tomto období. Väčšina infekcií je však bezpríznaková a vážnejšie formy sa vyskytujú len u malého percenta infikovaných,“ vysvetlila Viktória Čabanová z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra (BMC), ktorá projekt vedie. Vyšší počet prípadov infekcií západonílskym vírusom na Slovensku podľa BMC SAV automaticky neznamená, že rastie počet nakazených v populácii.

Hlavná hygienička Tatiana Červeňová podotkla, že ochorenie spôsobené vírusom Usutu diagnostikovali u ľudí na Slovensku po prvý raz v histórii.

„V roku 2024 boli laboratórne potvrdené dva prípady, pričom k prenosu došlo na území SR," priblížila. Úrad verejného zdravotníctva SR podľa nej doteraz na Slovensku laboratórne potvrdil osem prípadov ochorenia na západonílsku horúčku, a to v rokoch 2019, 2022 a 2024.

„V piatich z nich bol potvrdený prenos na našom území, v ostatných import zo zahraničia," doplnila.

Oba vírusy sa prenášajú transfúziou, a keďže príjemcovia krvi majú oslabenú imunitu, najmä infekcia závažnejším západonílskym vírusom má u nich podľa BMC SAV často horší priebeh ako u bežnej populácie. V septembri začala Národná transfúzna služba práve na základe údajov z monitoringu testovať krv darcov na prítomnosť západonílskeho vírusu v okrese Nové Zámky.

„Testovanie sme následne rozšírili na celý Nitriansky, Trnavský a Bratislavský kraj, hneď ako sme dostali informácie o prvom lokálnom prenose západonílskeho vírusu z komára na človeka v Nitrianskom kraji a v okrese Dunajská Streda. Vďaka monitoringu máme čas na zaobstaranie testov a vieme sa lepšie pripraviť na prenos vírusu z komára na človeka,“ uviedla medicínska riaditeľka transfúznej služby Jana Rosochová.

Monitoring sa uskutočnil od 1. júla do 31. októbra 2024 v 36 okresoch Slovenska. Projekt bude pokračovať aj budúci rok v tom istom období. Táto metóda sa môže v budúcnosti použiť aj na sledovanie iných vírusov, komármi prenášaných parazitov, ako aj na monitoring prítomnosti inváznych druhov komárov.

(tasr)

Minúta  |  

USA riskujú tretiu svetovú vojnu povolením ostreľovania Ruska, vyhlásila poslankyňa

Členka Štátnej dumy Marija Butinová v pondelok reagovala na povolenie administratívy Joea Bidena, aby Ukrajina ostreľovala ciele v Rusku americkými zbraňami dlhého doletu, píše agentúra Reuters.

„Ľudia z Bidenovej administratívy sa snažia vyhrotiť situáciu na maximum, pokým sú ešte pri moci a v úrade,“ povedala Butinová agentúre Reuters. „Veľmi dúfam, že (zvolený prezident Donald) Trump zruší toto rozhodnutie, ak bolo naozaj prijaté, pretože vážne riskujú začiatok tretej svetovej vojny, čo nie je v záujme nikoho,“ zdôraznila.

Ako prvý o tomto posune v zahraničnej politike USA len dva mesiace pred výmenou v Bielom dome informoval denník New York Times s odvolaním sa na zdroje z federálnej vlády. Biely dom ani Kremeľ sa k situácii zatiaľ oficiálne nevyjadrili.

Prezident Vladimir Putin už v septembri varoval, že pokiaľ Západ umožní Ukrajine zasiahnuť ruské územie raketami dlhého doletu, zapojí sa tak priamo do vojny proti Moskve. Podľa ruského lídra by takýto krok totižto zmenil povahu a rozsah konfliktu.

Koncom októbra Putin zdôraznil, že ruské ministerstvo obrany zvažuje rôzne spôsoby reakcie, ak Spojené štáty a NATO dovolia Kyjevu použiť také zbrane.

„Hádam, že v Spojených štátoch žijú určití ľudia, ktorí z nejakého dôvodu nadobudli pocit, že nemajú čo stratiť, alebo sú odtrhnutí od reality natoľko, že im je to jedno,“ povedala Butinová.

Politička strávila v minulosti 18 mesiacov v americkom väzení po tom, čo sa priznala k sprisahaniu, v rámci ktorého pôsobila v USA ako neregistrovaná zahraničná agentka. Ruská vláda v tom čase tvrdila, že americké orgány Butinovú k priznaniu donútili.

(tasr)

Minúta  |  

Axios: Povolenie ostreľovať Rusko americkými zbraňami platí len pre Kurskú oblasť

Motiváciou pre povolenie použitia systémov ATACMS na vojenské ciele v ruskom vnútrozemí boli informácie o nasadení severokórejských vojsk do protiofenzívy v ruskej Kurskej oblasti, píše portál Axios s odvolaním sa na zdroj z Bieleho domu.

Ide o závažný obrat v takmer tri roky trvajúcej rusko-ukrajinskej vojne, konštatuje Axios. Zdroj dodal, že povolenie sa týka len operácií v Kurskej oblasti, v ktorej ukrajinská armáda pôsobí od prekvapivého augustového vpádu. Rozhodnutie padlo údajne pred tromi dňami.

NYT: Biden povolil Ukrajine zaútočiť na Rusko americkými raketami dlhého doletu

Mohlo by Vás zaujímať NYT: Biden povolil Ukrajine zaútočiť na Rusko americkými raketami dlhého doletu

Vodca KĽDR Kim Čong-un údajne vyslal do Ruska približne 11-tisíc vojakov v rámci bezpečnostnej zmluvy, ktorú podpísal s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Anonymný predstaviteľ vysvetlil, že povolenie, ktoré prezident Joe Biden udelil len dva mesiace pred svojím odchodom z Bieleho domu, má odstrašiť Severnú Kóreu, aby vyslala ďalšie jednotky.

Pentagón totiž dúfa, že ak sa severokórejské jednotky pri Kursku stanú terčom amerických zbraní, „Pchjongjang by mohol prehodnotiť svoje rozhodnutie vyslať jednotky do Ruska a ruský protiútok v Kursku zlyhá“, píše Axios.

(sab)

Minúta  |  

USA a Filipíny podpísali dohodu o zdieľaní vojenských spravodajských informácií

Pakt podpísal minister obrany USA LLoyd Austin a jeho filipínsky rezortný partner Gilberto Teodoro, dohoda známa pod skratkou GSOMIA umožňuje obom krajinám bezpečne zdieľať takýto typ údajov, píše agentúra Reuters.

Bezpečnostné záväzky medzi Washingtonom a Manilou sa rozšírili pod vedením prezidenta USA Joea Bidena a jeho filipínskeho náprotivku Ferdinanda Marcosa. Obaja lídri sa snažia prostredníctvom dohody brániť pred agresívnou politikou Číny v Juhočínskom mori a na Taiwane.

Krajiny pritom spoločne uzavreli zmluvu o vzájomnej obrane aj v roku 1951, na ktorú sa môžu obrátiť v prípade, že by sa jedna z nich stala terčom útoku. Filipíny zároveň vyjadrili presvedčenie, že toto spojenectvo zostane silné aj za vlády nastupujúceho prezidenta USA Donalda Trumpa.

Peking si nárokuje takmer celé Juhočínske more vrátane častí, ktoré označujú za vlastné Filipíny, Brunej, Malajzia, Taiwan či Vietnam. Predpokladá sa, že úseky vodnej trasy, cez ktoré ročne prechádza tovar v hodnote troch biliónov dolárov, sú bohaté na ložiská ropy a zemného plynu. Významné sú však aj pre rybolov.

Medzinárodný arbitrážny súd už v roku 2016 odmietol nároky Pekingu na takmer celú obchodnú cestu v Juhočínskom mori. Čína sa však nezúčastnila na súdnom pojednávaní a jeho verdikt neakceptuje.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská protivzdušná obrana údajne zničila dva drony letiace na Moskvu

Cieľom útoku bezpilotnými lietadlami sa podľa ruských predstaviteľov stalo aj mesto Briansk v rovnomennej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou, píše agentúra Reuters.

„Podľa predbežných informácií nedošlo na mieste, kde dopadli trosky (bezpilotného lietadla), k žiadnym škodám či stratám na životoch“, napísal moskovský starosta Sergej Sobianin na platforme Telegram.

Protivzdušná obrana zneškodnila nad Brianskom celkovo 26 ukrajinských dronov, oznámil v pondelok skoro ráno gubernátor Alexandr Bogomaz. „Jednotky protivzdušnej obrany pokračujú v ochrane našej oblasti,“ zdôraznil Bogomaz na Telegrame bez uvedenia ďalších podrobností.

Agentúra Reuters nemohla tieto správy nezávisle overiť. Ukrajina sa k udalostiam bezprostredne nevyjadrila. Kyjev však zvyčajne uvádza, že dronové útoky sa zameriavajú na infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre vojnové úsilie Moskvy.

(tasr)

Minúta  |  

Trump nominoval kritika technologických gigantov Carra za šéfa regulačnej komisie

Federálna komisia pre komunikáciu (FCC) reguluje licencie pre americké médiá či ceny domáceho internetu, právnik Brendan Carr je v súčasnosti najvyššie postaveným republikánskym členom tejto komisie, píšu agentúry AFP a Reuters.

Carr „bojoval proti regulačným zákonom potláčajúcim slobody Američanov“ a do budúcna „ukončí regulačný nápor, ktorý ochromuje amerických poskytovateľov pracovných miest a inovátorov, a tiež zabezpečí, aby si FCC plnila záväzky voči americkému vidieku“, zdôraznil zvolený prezident Donald Trump vo vyhlásení.

V nedeľňajšom príspevku na platforme X Carr poďakoval Trumpovi a napísal, že mu bude „cťou slúžiť na pozícii predsedu FCC“, kde v minulosti pôsobil ako generálny poradca.

„Musíme odstrániť cenzorský kartel a obnoviť práva na slobodu prejavu pre bežných Američanov,“ napísal Carr v ďalšom príspevku na X. Verejne tiež súhlasil so sľubmi nastupujúcej Trumpovej administratívy, ktoré sa týkajú napríklad zníženia regulácie a potrestania televízií za údajnú politickú zaujatosť, píše AFP.

Na križovatke sociálnych médií a štátnej moci. Biely dom cenzuroval Facebook

Mohlo by Vás zaujímať Na križovatke sociálnych médií a štátnej moci. Biely dom cenzuroval Facebook

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.