Je to potvrdené, americkí demokrati zamierili až príliš doľava

Liberál začne uháňať ešte viac doľava, a ako sa os predlžuje, stredoľavá postavička sa vzďaľuje liberálovi a naopak približuje sa ku konzervatívcovi. Nakoniec skončí na pravom strede a liberál, teraz woke progresivista, mu nadáva do rasistov. Tento vtip mal zjednodušene vysvetľovať, ako sa z bývalých liberálov stali podporovatelia pravice.

Progresivisti toto zjednodušenie vždy kritizovali a zosmiešňovali ho. Tvrdili, že u ich bývalých súputníkov sa len prejavili najrôznejšie predsudky vo chvíli, keď prestali byť stredom sveta. Analýza amerických volieb od Financial Times však pravdivosť kresleného vtipu v podstate potvrdzuje.

Hlavnými dôvodmi, prečo vyhral Trump, sú inflácia a migrácia. Kultúrne vojny však určite zohrali svoju rolu. Z prieskumov vyplýva, že jeden z najpôsobivejších volebných klipov bol ten útočiaci na Kamalu Harrisovú, na jej politiku ohľadom transgenderu. V ňom Trumpov tím tvrdil, že zatiaľ čo Harrisová bojuje za nich (they), on bude bojovať za vás (you).

Vtip bol v tom, že zámeno they je tiež označenie pre nebinárne osoby. Trump tým dal jasne najavo, na ktorej strane stojí v kultúrnych vojnách. Nezabudol pripomenúť, že Harrisová v roku 2019 v akomsi dotazníku vyplnila, že podporuje zmeny pohlavia pre zadržiavaných migrantov zadarmo.

Trumpovo víťazstvo bolo relatívne tesné. Stačilo, aby v siedmich kľúčových štátoch dohromady inak volilo asi 200-tisíc ľudí… a dnes sa do Bieleho domu teší Harrisová. Znechutenie kultúrnymi vojnami tak mohlo pár tisíc kľúčových voličov prihrať. A je jasné, že sú to demokrati, ktorí sa vzdialili priemernému voličovi.

Ako ukazuje Financial Times, zatiaľ čo stredoví a pravicoví voliči zostali zhruba na rovnakých pozíciách od roku 1996, ľavica zamierila ostro doľava. Financial Times tvrdí, že radikalizujúcim momentom bolo prvé zvolenie Trumpa v roku 2016, ale z ich grafov vyplýva, že to nastalo už o niečo skôr.

Napríklad podpora demokratov affirmative action, teda pre pozitívnu diskrimináciu menšín na univerzitách a v iných inštitúciách, masívne vzrástla v roku 2012. Podpora pre zvýšenie migrácie medzi demokratmi vzrástla v roku 2008. Pri oboch ide o roky, keď vyhral v prezidentských voľbách Barack Obama.

Možno tieto historické víťazstvá primäli demokratov si myslieť, že už nemusia brať ohľad na stred, ale môžu tlačiť radikálnu agendu. Víťazstvo Trumpa, ktorý v roku 2016 prehral na absolútny počet hlasov, potvrdzovalo, že republikánov udržiava pri živote len nespravodlivý volebný systém.

Bieli progresivisti sú tak oveľa radikálnejší ako menšiny, za ktoré údajne bojujú. „Kým 73 percent progresívnych bielych demokratov podporuje zníženie veľkosti policajných síl, iba 37 percent černošských Američanov s tým súhlasí,“ píše Financial Times.

Na podobnú problematiku upozornil aj vo svojom programe na HBO Bill Maher. Napríklad na otázku, či obyvatelia USA veria, že Amerika je najlepšou krajinou na svete, kladne odpovedalo 75 percent Hispáncov, 58 percent černochov a 31 percent bielych progresivistov. Celkovo 49 percent Hispáncov si myslí, že vláda by mala posilniť ochranu hraníc, ale iba 15 percent bielych progresivistov.

Zrejme toto rozhodovanie zasiahlo aj do kampane. Kamala Harrisová mala pozvánku do podcastu Joea Rogana, ktorý má desiatky miliónov divákov, viac ako hociktorý program v televízii. Trump k Roganovi šiel, kampaň Harrisovej to zvažovala, ale nakoniec neprišla. Prispel k tomu vraj aj odpor pracovníkov kampane, ktorí odmietali dať priestor „problematickému“ Roganovi. Nejako si neuvedomili, že Rogan by týmto dal priestor Harrisovej, ktorá ho potrebovala ako soľ.

Časť Demokratickej strany si uvedomuje, že má veľký problém. Napríklad kongresman Seth Moulton vyhlásil: „Mám dve malé dcéry, nechcem, aby ich na ihrisku zadupal hráč, ktorý býval mužom. Ako demokrat sa mám báť to povedať.“

Na protest proti výroku rezignoval manažér jeho kampane. Ale je cítiť, že v Demokratickej strane sa niečo deje. Predsa len je to stroj na vyhrávanie volieb. Ak progresívne témy budú závažnou príťažou, s radosťou ich hodia cez palubu. Najskôr však musia vybojovať vnútornú bitku, keď na jednej strane budú stáť politici, ktorí chcú uspieť, a na druhej komplex poradcov a think-tankov, ktorí chcú demokratov stiahnuť čo najviac doľava.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.