Bilancovanie zamatovej naivity. Užívanie si, prežívanie alebo živorenie
Dôsledkom zamatovej naivity sú generácie, u ktorých identifikácia s národom mizne. Ľudia, ktorí prebývajú v paralelnom virtuálnom svete, nevyzerajú na to, že by boli ochotní prevziať zodpovednosť za svet reálny.
17. listopad, výročí
Výročie 17. novembra 1989. Zdroj: Jan Handrejch / Právo / Profimedia
Nie že by obzeranie sa cez plece mohlo zmeniť našu budúcnosť, ale pre skôr narodených to je možnosť utriediť si priority a pochopiť, ako sa veci majú. Zmyslom takéhoto pochopenia je nezomrieť ako hlupák, lebo to je asi najväčšia hanba, aká človeka v jeho časnom živote môže postihnúť.
Ako sa strom pozná po ovocí, pozná sa spoločnosť nie podľa toho, čo o sebe vyhlasuje alebo čo si nahovára, ale podľa skutkov. A úroveň spoločnosti sa nehodnotí podľa toho, ako sa v nej darí tým najúspešnejším, ale podľa úrovne tých najslabších. Z povedaného vyplýva, bez toho, aby bolo treba o tom dlho diskutovať, že naša krajina neprekvitá. Neprekvapuje to, ak sa vezme do úvahy, že sme perifériou geopolitickej periférie, ktorou sa stala Európska únia. K tomu však treba poznamenať, že sme sa východnou ekonomickou kolóniou „starej Európy“ stali dobrovoľne.