Rakety ATACMS, Biden v mentálnom úpadku a jeho reputačné straty

Spojené štáty vraj už nemajú námietky, aby Ukrajinci americkými raketami ATACMS zasahovali aj ciele v ruskom vnútrozemí. Hoci zatiaľ by údajne išlo len o ničenie ruských síl, ktoré chcú späť dobyť časti Kurska, Kyjevu logicky musí ísť o zatiahnutie Západu do priamej vojny, pretože je na tom vojensky zle.

Takže Bidenovo rozhodnutie by malo potenciál prudkej eskalácie vo vojne, ktorá je v prvom pláne vojnou Ruska proti Ukrajine, ale v akejsi hlbšej rovine vojnou Ruska so Západom. Síce ani v pondelok večer ešte nevieme, či táto správa z nemenovaných zdrojov náhodou nie je klamlivá – Biden ju počas svojho turné po Južnej Amerike ani nedementoval, ani nepotvrdil –, rôzni aktéri však reagujú s vážnosťou, ako keby pravdivá bola.

Ric Grenell, bývalý Trumpov veľvyslanec v Nemecku a potom ešte chvíľu riaditeľ tajných služieb, muž, ktorý by mohol pristáť na nejakej pozícii aj v novej Trumpovej vláde, na X píše: „Nikto nečakal, že Joe Biden bude eskalovať vojnu na Ukrajine uprostred prechodného obdobia [pred nástupom zvoleného prezidenta, pozn. red.]. Tým sa mení všetko a všetky predchádzajúce kalkulácie strácajú platnosť. A to všetko pre politiku.“

Aké politické dôvody by asi mohli stáť za Bidenovým rozhodnutím? Dosluhujúci prezident bol do podpory vojnového úsilia Ukrajiny určite horúcejší ako opozičný Donald Trump. Biden už za Obamu, keď bol viceprezidentom a v portfóliu mal práve Ukrajinu, zasahoval do záležitostí tejto krajiny.

Počas jeho pôsobenia a s podporou Washingtonu bol odstránený „proruský“, ale demokraticky zvolený prezident Viktor Janukovyč. Majdanom sa začína posledná, krvavá fáza ukrajinskej tragédie. Biden je tu zapletený politicky a zrejme aj osobne. To on sa postaral o odvolanie generálneho prokurátora Ukrajiny vyšetrujúceho firmu, v ktorej dozornej rade na diaľku sedel Biden junior [Hunter Biden, pozn. red.]. Biden senior sa tým potom ešte sám na zázname chválil.

Pokiaľ – alebo skôr až – sa raz ustáli konsenzus o spoluzodpovednosti Západu na vzniku tejto proxy vojny Rusko – Západ, bude mať Biden leví podiel na západnej časti viny. Do poslednej chvíle lipol na politike otvorených dverí do NATO, hoci Rusko asi pätnásť rokov opakovalo, že pôvodne neutrálna Ukrajina v Aliancii pre neho bude dôvodom na vojnu. Biden dal Putinovi prinajmenšom zámienku, možno skutočný dôvod na vojnu. Napríklad si starý pán myslí, že to nemôže len tak nechať a potrebuje za svojím konaním riadnu bodku.

Ale až do volieb 5. novembra mal Biden nejaké svoje dôvody, prečo Ukrajine povolenie zasahovať raketami ATACMS ciele hlboko v Rusku odmietal dať. Tvrdil, že sa chce vyhnúť tretej svetovej vojne. Ak teraz to povolenie Zelenskému dal, buď to znamená, že sa v skutočnosti nebál tretej svetovej vojny, ale iba výsledkov volieb doma (tvrdá politika voči Rusku podľa väčšiny amerických voličov zašla príliš ďaleko). Alebo, že z nejakého dôvodu nepovažuje odvetu Ruska za reálnu. Je nanajvýš pochybné, aby úvahy, ktoré majú isté dôsledky aj na nás v Európe, viedol človek odstavený pre svoj mentálny úpadok vlastnými ľuďmi z volieb.

A napriek tomu máme v Česku toľko svojím spôsobom predvídateľných, a predsa ťažko uveriteľných reakcií. Za všetky spomeniem reakciu poradcu českého prezidenta Petra Kolářa: „Ja som to vedel! Nemýlil som sa! Teda skôr som v to dúfal. Beriem to ako krásny darček k nášmu dnešnému sviatku [17. novembra, pozn. red.].“

Kolář je nezanedbateľnou oporou prostredia, ktoré v Česku doposiaľ úspešne vytváralo ovzdušie, v akom sa nedá viesť otvorená diskusia o povahe, teda o príčinách vojny na Ukrajine. Nesmie sa ani siahnuť na výklad, v ktorom chce Rusko obsadiť strednú a potom západnú Európu. Tento výklad mimochodom Ukrajinu odsudzuje na vykrvácanie, pretože keby jej Putin skutočne odopieral právo na existenciu, nemá tá úbohá krajina – až na pár stoviek tisíc životov – čo stratiť, ale môže zachrániť nás ostatných.

A čo keď to také jednoznačné nie je, čo keď sa napríklad vojne na Ukrajine dalo zabrániť diplomaticky? Čo keď ukrajinskí vojaci už dnes zachraňujú skôr reputáciu Bidena či Zelenského? Môžeme sa ľahko vcítiť do pocitov človeka, ktorý má vo veľkej geopolitickej hre, ktorú hrajú iní, „nainvestované“. Ale reputačné straty sú v porovnaní so stratami zvyšku obyvateľstva vo veľkej vojne zanedbateľné.