Tisíc dní vojny: Od tvrdého ukrajinského vzdoru k tesnému ruskému víťazstvu

Svet si v utorok pripomína tisíc dní od začiatku vôbec najkrvavejšieho európskeho konfliktu od druhej svetovej vojny, ktorý sa začal útokom Ruska na Ukrajinu 24. februára 2022. Pri tejto príležitosti je nevyhnutné obzrieť sa späť a rekapitulovať.

Ešte predtým však treba zdôrazniť, že základná paradigma pestovaná na politickom Západe definitívne padla – konkrétne, že Ukrajina môže v zápase s najrozľahlejšou krajinou sveta a jadrovou veľmocou vyhrať a že tá pod tlakom ekonomických sankcií skolabuje.

Mainstreamový naratív sa posunul natoľko, že už aj najvplyvnejší americký liberálny denník New York Times v komentári označil vojnu za „nevyhrateľnú“ a dodal, že ide o „zástupnú vojnu,“ ktorá Spojeným štátom poskytla šancu „bez priameho zapojenia oslabiť nášho nepriateľa“. Pred ním sa v podobnom duchu vyjadrili stovky politikov, expertov a novinárov.

Ruská invázia sa pre Moskvu začala ako fiasko

Hoci sa tvrdenie o nevyhnutnosti ukrajinskej porážky (respektíve čiastočnej porážky) a ruskej ekonomickej odolnosti, dnes javí takmer ako samozrejmé, nie vždy to tak bolo.

Rusi v prvých hodinách stroskotali pri pokuse o svoj blitzkrieg a zrejme v dôsledku neschopnosti zabezpečiť letisko Hostomeľ pri Kyjeve zlyhal ich pokus ochromiť ukrajinské vládne centrá a vyhrať tak vojnu v priebehu niekoľkých dní bez väčších kolaterálnych škôd.

Ako Štandard upozornil v rozsiahlom texte dva týždne po začiatku invázie, Rusi veľmi rýchlo začali strácať pôdu pod nohami. Preukázateľne prichádzali o približne sto kusov techniky denne a obrovské počty vojakov, v mnohých oblastiach zároveň čelili pasívnemu odporu civilnej populácie, zápasili s chaosom v riadení a logistike a ich postup zamrzol.

V nasledovných mesiacoch sa museli stiahnuť z Kyjevskej oblasti do Bieloruska. Do konca leta ešte dosiahli zisky v Doneckej a Luhanskej oblasti, keď obsadili Mariupoľ, Severodoneck a Lysyčansk, no už v septembri ich Ukrajinci prekvapili úspešnou protiofenzívou v Charkovskej oblasti. Po stiahnutí sa Rusov za Dneper získali Ukrajinci späť rozsiahle územia, najmä pri Chersone, a front sa viac či menej stabilizoval do tej podoby, v akej sme ho videli prakticky až do roku 2024. Vlaňajší rok vojny sa totiž niesol najmä v znamení pomalého ruského dobývania Bachmutu a neúspešnej ukrajinskej protiofenzívy v Záporožskej oblasti.

Stávka na sankcie

Pokiaľ ide o odolnosť ruskej ekonomiky, bezprecedentné sankcie, odlev obrích nadnárodných korporácií, útek mozgov do zahraničia, pokles hodnoty rubľa, extrémny rast obranných výdavkov, dvojciferná inflácia či odrezanie od platobných systémov boli fenomény, ktorých prekonanie pre Kremeľ vôbec nemuselo byť samozrejmosťou.

V jednom z najsilnejších vyjadrení k západným sankciám v novembri 2022 šéfka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová na pôde ruského parlamentu povedala, že sankcie majú na ruské hospodárstvo výrazný vplyv a že sú „rozsiahle a ich vplyv na ruskú aj svetovú ekonomiku by sa nemal zľahčovať“. Ako dodala, „nie je možné sa od nich izolovať“.

Nádej, že Ozbrojené sily Ukrajiny všetkých prekvapia a ruská armáda sa rozpadne v dôsledku neschopnosti a korupcie, však postupne vyprchala. Rusko napokon spravilo to, čo robí vždy. Pozviechalo sa, poslalo do boja ďalších mužov a s prímesou zvýšenej kompetentnosti a istej technologickej inovácie naštartovalo svoj parný valec.

Čas hrá v prospech Ruska

Z medzinárodnej politickej a hospodárskej izolácie sa stala skôr izolácia od Západu a Rusko naďalej posilňuje či udržiava stabilné vzťahy s regionálnymi alebo svetovými veľmocami ako sú Čína, India, Irán či Turecko, alebo s významnými hráčmi v Afrike, Južnej Amerike a strednej a juhovýchodnej Ázii.

Medzinárodný menový fond v prognóze ešte na jar tohto roka odhadol, že ruská ekonomika bude v roku 2024 po miernom prepade v prvom roku vojny rásť tempom 3,2 percenta a expandovať rýchlejšie než všetky veľké bohaté štáty. Rusko dáva na obranu ohromných 6 percent HDP, no tretinu z toho tvoria mzdy. Tieto peniaze sa pumpujú do ekonomiky a poháňajú spotrebu, a DPH vracia veľkú časť týchto výdavkov. Inými slovami, vojenské výdavky sa recyklujú, takže sú menšou záťažou, než sa zdá.

Rezonuje tiež rozdiel v tom, ako je na vojnu pripravené ruské hospodárstvo a ako nepripravené sú západné ekonomiky. Ruská mesačná produkcia zbraní a vojenskej techniky je v súčasnosti taká vysoká, že by dokázala naplniť všetky nemecké vojenské zásoby za pol roka. Uviedol to Kielský inštitút pre svetové hospodárstvo, ktorý je v Nemecku považovaný za tamojší najvplyvnejší ekonomický inštitút a v minulosti bol zaradený medzi 50 najvplyvnejších think tankov na svete.  

Rusom sa aj napriek neopakovaniu nepopulárnej mobilizácie zo septembra 2022 darí mužov namotivovať vstúpiť do armády dobrovoľne a to v počte zhruba 30-tisíc mesačne. Hoci presné čísla nepoznáme, viaceré odhady hovoria o tom, že na oboch stranách bojuje 500 až 600-tisíc vojakov. Situácia však v relatívnych číslach rozhodne nie je vyrovnaná, keďže ruská populácia môže byť po masívnom exode Ukrajincov do zahraničia asi sedemnásobne vyššia.

Popularita ruského lídra ostáva aj napriek vojne a masívnemu priškrteniu opozície vysoká a jeho činy aj podľa nezávislých prieskumov podporuje asi 80 percent obyvateľov. Podľa nezávislého ruského Centra Levada šlo v októbri až o 87 percent respondentov.

Ukrajina je v pasci

Úplne iný obraz platí v súvislosti s Ukrajinou. Predsedníčka tamojšieho parlamentného rozpočtového výboru Roksolana Pidlasová ešte vlani uviedla, že celý príjem vynakladá Ukrajina v súčasnosti na obranu, pričom všetky sociálne výdavky hradia jej spojenci.

Západná vojenská pomoc, bez ktorej by podľa ukrajinského novinára Illiu Ponomarenka „bojovali o Užhorod,“ do veľkej miery utíchla a posledné americké povolenie pre systém ATACMS zásadný prielom neprinesie. Hoci Ukrajinci za pomoci západných partnerov nakopli vlastný obranný priemysel, nepredpokladá sa, že by dokázal udržať krok s tým ruským.

Ukrajinská armáda je pod silným personálnym tlakom a plánuje prijať ďalších 160-tisíc vojakov. Náboroví pracovníci podľa početných správ a videí medzitým pátrajú po tých, ktorí sa vyhýbajú odvodu, lovia ich aj na uliciach a nútia mužov, ktorí nechcú slúžiť, skrývať sa.

Prezident Volodymyr Zelenskyj navyše po mnohých výmenách na kľúčových civilných a armádnych postoch pred pár dňami priznal personálnu krízu vo vláde. Podľa informácií britského denníka Economist sa v politických kuloároch dokonca šíria dátumy ukončenia vojny a nových prezidentských volieb. Za najskorší možný termín volieb je považovaný 25. máj budúceho roka.

Schyľuje sa ku koncu vojny?

Všetky tieto skutočnosti sa odzrkadľujú aj na bojisku. Rusi v súčasnosti postupujú najrýchlejšie od začiatku vojny a minulý mesiac podľa portálu War Mapper dobyli 539 štvorcových kilometrov, čo je viac ako spoločná rozloha Malty a Lichtenštajnska, hoci v kontexte veľkosti ukrajinského územia ide zlomok.

Ukrajinský analytik a niekdajší pracovník ukrajinskej tajnej služby SBU Ivan Stupak v Rádiu NV nedávno povedal, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že Ukrajinci sa stiahnu do konca tohto roka aj z ruskej Kurskej oblasti.

Do ruskej moci padli pomerne dôležité mestá ako Vuhledar či Selydove a uskutočňujú sa boje o sídla Toreck či Kurachove, ktoré pri súčasnom tempe napredovania zrejme padnú najneskôr v najbližších týždňoch. Onedlho tiež môže byť témou zápas o logistický uzol Pokrovsk alebo najväčšie mestá Doneckej oblasti ako Kramatorsk (160-tisíc obyvateľov), Slavjansk (vyše 100-tisíc obyvateľov) či Kosťantynivka (asi 70-tisíc obyvateľov). Vo všetkých prípadoch ide o predvojnovú a nie súčasnú populáciu.

Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že hlavným taktickým cieľom Ruska je dobyť celý región Donbas. Rusko z neho aktuálne kontroluje 98,5 percenta Luhanskej oblasti a vyše 60 percent Doneckej oblasti.

V súvislosti s triumfom Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách sa zas zvýšilo riziko, že Kyjev môže o dva mesiace stratiť podporu najvýznamnejšieho spojenca. A hoci európski lídri deklarujú ochotu vykompenzovať výpadok finančnej a vojenskej pomoci, ako pre Štandard upozornil výkonný riaditeľ a prezident Asociácie obranného a bezpečnostného priemyslu ČR Jiří Hynek, Európa zbrojné kapacity výrazne nezvýšila.

Rusko na Ukrajine podľa všetkých ukazovateľov smeruje k víťazstvu. Síce tesnému a vykúpenému poškodením reputácie, stovkami tisícok zmrzačených či mŕtvych mužov a desiatkami biliónov rubľov, ale smeruje.

Hoci nemožno vylúčiť zásadný zvrat na bojisku, Ukrajinu zrejme čaká strata území a zmrazenie konfliktu. V akých kontúrach, to už ukáže výsledok mierových rokovaní. Tak ako vždy.