Niečo podobné sa kedysi hovorilo o Sovietskom zväze: krajina, kde zajtra už znamená včera. Formuláciu priniesol do bývalého Československa Julius Fučík, jeden z mnohých intelektuálov, ktorí vymenili pravdu za lojalitu (ku Stalinovi).
Fráza z titulku je však dvojsečná a ľahko sa prevráti: tam, kde zajtra budú mať to, čo inde mali včera, ak vôbec. To zodpovedalo realite Sovietskeho zväzu oveľa viac. Veľká ríša na východe bola vždy trochu oneskorená, čo, musíme spravodlivo konštatovať, malo svoj pôvod už v storočiach feudalizmu. Ale snaha červených vládcov o „dohnanie a predohnanie“ vtedajšieho Západu rovnako zadrhávala.
Rozvoj ťažkého priemyslu im šiel, Stalin a oceľ patria predsa k sebe, ale konzumný tovar, elektronika a ďalšie „mäkšie“ odbory pokrivkávali. Koho zaujíma, či má sovietska žena elegantné lodičky? Jednoduchý ľud si vždy vystačil s kapcami.