Verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika, čo výrazne komplikuje situáciu našej krajiny. Požičiavame si drahšie a existuje, samozrejme, celý rad nabaľujúcich sa problémov, ktoré so zadlženosťou Slovenska súvisia.
Bez konsolidačných opatrení by sa situácia ešte zhoršila. A aj keď vďaka nim sa už predikcie javia v pozitívnejšom svetle, stále sú tu riziká, ktoré v konečnom dôsledku môžu prekvapiť. Koncom minulého týždňa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť rozpočet zhodnotila a v tomto týždni svoje zistenia prezentovala aj na Výbore NR SR pre financie a rozpočet.
Zaznelo, že deficit rozpočtovaný pre rok 2025 vo výške 4,7 percenta HDP je podľa inštitúcie realistický. Nesmeli by sa však čerpať rezervy na nové výdavky. V návrhu podľa ekonómov chýbajú skôr konkrétne opatrenia na nasledujúce roky potrebné na splnenie stanovených cieľov vlády.
Predovšetkým správa konštatuje, že "bez dodatočnej konsolidácie nominálny limit výdavkov nebude splnený na celom horizonte rozpočtu, 304 miliónov eur v tomto roku, 114 miliónov eur v roku 2025 a následne odchýlka vzrastie v roku 2026 až k úrovni 2,1 miliardy eur".
Takže okrem toho, o čom sú už obyvatelia informovaní, by mali opatrenia pribúdať aj v roku 2026, aby sa postupne podarilo rast dlhu zastaviť.
Konsolidácia v roku 2025 ukrojí priemerným rodinám stovky eur
Od prvých tlačových konferencií zaznievali hodnoty, ktoré štát potreboval do rozpočtu získať. A kým niekoľko mesiacov sa avizovaná suma hýbala niekde okolo 1,5 miliardy, po prezentácii konkrétnejších opatrení už skočila o viac ako miliardu vyššie.
Dozvedeli sme sa o zvýšení DPH či zavedení dane z finančných transakcií, balík však obsahuje plejádu opatrení a treba povedať, že niektoré z nich boli dodatočne aj prehodnotené. Dosah, samozrejme, v nejakej miere pocíti každý. "Vplyvom prijatých opatrení v roku 2025 disponibilné príjmy pre priemernú rodinu poklesnú bezprostredne o 1,5 percenta alebo o 270 eur ročne," vyčíslila už v októbri RRZ.
V peňažnom vyjadrení podľa nej prirodzene najviac poklesnú príjmy rodinám v najvyššom príjmovom decile. "V percentuálnom znížení disponibilných príjmov zaznamenajú najvyšší pokles rodiny nachádzajúce sa uprostred príjmového rebríčka (okolo dve percentá)," dodáva Rada.
K celkovému poklesu v disponibilných príjmoch pre priemernú rodinu ročne najviac prispejú zmeny, ktoré nesporne patrili v poslednom období k tým najdiskutovanejším - úprava rodičovského dôchodku, zmeny v DPH a daňovom bonuse na dieťa.
Rada zároveň konštatuje, že kým vplyv zdanenia firiem na ekonomiku je negatívny na celom horizonte, opatrenia, ktoré zasahujú priamo domácnosti, majú len mierne negatívny makroekonomický dopad v rokoch 2025 a 2026, ktorý sa v rokoch 2027 a 2028 preklopí do pozitívnych hodnôt.
Dosah balíčka najviac zaujíma rodiny
V analýze ekonómovia ďalej vyčísľujú, že zavedené opatrenia budú pre rodinu dvoch dospelých s jedným dieťaťom predstavovať dosah zhruba 500 eur ročne, zatiaľ čo na jednotlivca to bude okolo 180 eur. "Opatrenia balíčka znížia príjmy najviac strednej vrstve, špecificky dôchodcom a rodinám s deťmi," konštatuje RRZ.
Z dát však vyplýva, že obe skupiny budú po zohľadnení predchádzajúcich zvýšení rodinných transferov a 13. dôchodku aj po zavedení konsolidačných opatrení na tom lepšie v porovnaní so stavom z roku 2022 (pred väčšími zásahmi do systému). "Vplyvom prijatých opatrení v roku 2025 disponibilné príjmy rodín (vrátane jednotlivcov), po zohľadnení makroekonomických vplyvov, poklesnú priemerne o 326 eur ročne," vyčísľujú analytici.
Náročnejšie obdobie majú pred sebou seniori, ktorých zmeny pripravia ročne až o 450 eur, no a podľa RRZ dosah na rodiny s deťmi bude ešte o 40 eur vyšší. Môže sa zdať, že vyhráva bezdetná rodina v produktívnom veku, ktorej sa zvýšia náklady „iba“ o 154 eur. "Sú však silné dôvody, prečo balíček uberá opticky viac dôchodcom a rodinám s deťmi," vysvetľujú ekonómovia.
Pri vysvetlení kontextu konsolidačného balíčka Rada nezabúda na fakt, že vláda aj minulé kabinety v posledných dvoch rokoch veľmi výrazne zvýšili sociálne dávky alebo znížili dane pre tieto dve skupiny, čo len zvyšovalo dlh. "Preto teraz vláda celkom prirodzene okresala štedrosť týchto minulých politík," konštatujú experti.
Dodávajú, že úplne priame spojenie je pri dôchodkovej politike, keďže vláda už pri zavádzaní plného trinásteho dôchodku deklarovala, že má zároveň v úmysle výrazne redukovať ten rodičovský.
"Ak teda berieme spolu rodinný balíček z roku 2023, zavedenie rodičovského a plného trinásteho dôchodku, spolu s aktuálnymi konsolidačnými opatreniami, priemerná rodina na tom je stále o 151 eur lepšie než v roku 2022," vyčísľuje RRZ.
Zo širšieho kontextu tak zmeny rodinných, dôchodkových a daňových politík za dva roky doliehajú iba na rodiny v produktívnom veku bez detí.
Keď o pár stoviek menej môže byť viac
Ukazuje sa, že pri viacročnom pohľade, aj napriek negatívam konsolidačného balíčka, bude disponibilný príjem dôchodcov a rodín s deťmi nakoniec vyšší.
Rodinám s nezaopatrenými deťmi síce vezme v roku 2025 v priemere 490 eur, stále to však bude viac o 359 eur v porovnaní so stavom, keby od 1. januára 2025 stále platila legislatíva týkajúca sa rodinných politík z roku 2022, to znamená pred väčšími zásahmi do systému (úprava daňového bonusu a prídavku na deti).
Rovnako aj rodiny starobných dôchodcov pocítia pokles príjmov v budúcom roku 2025 v priemere 451 eur, stále to však bude viac o 394 eur viac v porovnaní so stavom, keby od 1. januára 2025 naďalej platila legislatíva týkajúca sa starobných dôchodkov z roku 2022, to znamená pred zavedením rodičovského dôchodku a zvýšením 13. dôchodku.
Pri viacročnom pohľade však rodiny s deťmi pocítia negatívny dopad konsolidačných opatrení relatívne viac ako dôchodcovia. "Dôvodom je skutočnosť, že v aktuálnom systéme nie sú prídavky na deti a rovnako aj daňový bonus na dieťa zvyšované automatickým valorizačným mechanizmom, ich sumy sú stanovené fixne," uzatvára RRZ s dôvetkom, že u hodnoty 13. dôchodku je to inak, keďže sa vychádza z priemerných hodnôt penzií a preto je každoročne valorizovaný.