V Bratislave ustupuje verejný záujem výstavbe bytov a kancelárií, hovorí šéf pamiatkarov

Ako hodnotíte aktuálne nastavenie legislatívy týkajúcej sa ochrany pamiatok? Poskytuje dostatočnú ochranu kultúrneho dedičstva alebo sú potrebné zmeny?

Legislatíva na ochranu pamiatok, predovšetkým pamiatkový zákon, je príklad modernej európskej legislatívy, ktorá je nastavená dobre, bola preverená počas desiatich rokov jej účinnosti a je inšpiráciou aj pre iné krajiny.

Priebežne bol zákon niekoľkokrát novelizovaný. V súčasnosti je v pripomienkovom konaní pripravená nová verzia stavebného zákona, ktorá je akýmsi kompromisom medzi platným stavebným zákonom a takzvaného Holého stavebným zákonom. Tento kompromisný návrh rešpektuje v súčasnosti platnú pamiatkovú legislatívu. 

Samotná legislatíva však nezabezpečí dobrý stav pamiatkového fondu. Pre ten je potrebné aj nastavenie celého systému ochrany, zabezpečenie personálne a finančne silného pamiatkového úradu a kompenzácia vlastníkov pamiatok pomocou finančných a nefinančných nástrojov. 

Pamiatková ochrana by mala byť vyvážená, tak je to definované v ústave. V neposlednom rade je dôležité aj vzdelávanie a propagácia v oblasti kultúrneho dedičstva, kde máme naozaj čo doháňať. Slovenské deti na rozdiel napríklad od detí v Čechách väčšinou neovládajú ani základné umelecké slohy, vývoj architektúry či národné dejiny, v dospelosti sa to asi moc nezlepšuje.

Pamiatková ochrana je vecou celej spoločnosti, jej legislatívna podoba je spoločenskou objednávkou. Dôležité je aj celoživotné vzdelávanie pamiatkarov a pracovníkov stavebných úradov na samosprávach.

Dokážu modernizácia a nové projekty oživiť historické časti miest tak, ako to tvrdia developeri?

V západnej Európe bolo viacerými výskumami preukázané, že obnovené pamiatky prinášajú vyššie daňové príjmy a viažu na seba mnohé služby a prevádzky. Historické centrá veľkých miest sú miesta s najvyššími cenami nehnuteľností a nájmov, nie je teda potrebné ich ešte viac oživovať.

Skôr je problematické vyľudňovanie historických centier, kde postupne prevažuje turistické ubytovanie a komerčné prevádzky. Na druhej strane, každá pamiatka by mala byť využívaná a mala by mať zodpovedného vlastníka. V mnohých prípadoch treba hľadať pre pamiatky nové funkcie alebo ich modernizovať pre potreby súčasnosti tak, aby ich hodnoty neboli poškodené, teda hľadať prijateľné kompromisy. 

Problémom sú teda malé historické mestá v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou alebo pamiatky, kde sa funkčné využitie a podnikateľský zámer hľadá veľmi ťažko. Pomohli by zvýhodnené bankové pôžičky. V Holandsku, ale aj v iných krajinách, existujú neziskové bankové inštitúcie, ktoré poskytujú nízko úročené úvery zamerané na oživenie pamiatok.

Aktívna je tam aj samospráva, ktorá vystupuje v úlohe developera, skupuje opustené pamiatky, obnovuje ich a už využité s novými nájomníkmi ich so ziskom predáva komerčným spoločnostiam, ktoré ďalej riešia už len ich prevádzku. Inšpiratívnych príkladov je veľmi veľa. 

Kedy je prípustné umožniť prestavby v blízkosti chránených objektov a kedy už nie?

Záleží, samozrejme, aj od stupňa ochrany, iná situácia je v lokalitách UNESCO, v pamiatkových rezerváciách alebo pamiatkových zónach. V zásade je veľmi ťažké navrhnúť modernú dostavbu tak, aby harmonizovala s prostredím a nevytvárala neprijateľný kontrast.

V tomto smere architekti na Slovensku veľmi nepresvedčili, je ťažké nájsť pozitívne príklady, samozrejme, nejaké sú. Mohol by som spomenúť presklenú prístavbu elektrárne v Piešťanoch. Veľmi dobre na mňa pôsobia realizácie architekta Pleskota v Čechách. 

Aké sú minimálne požiadavky, ktoré musí developer splniť, aby nedošlo k narušeniu hodnoty pamiatok? Plnia ich?

Ak sa bavíme o obnove pamiatky, mali by byť čo najviac používané technológie podobné tým, akými bola pamiatka postavená, vtedy je zaručená kompatibilita aj po stránke stavebnej fyziky, tepelnej rozťažnosti, prestupu vodných pár a podobne. Vyžaduje si to však množstvo vedomostí a skúseností architektov a stavebných inžinierov a zároveň dostatok umeleckých a tradičných remeselníkov alebo špecializovaných stavebných firiem.

V minulosti ste sa vyjadrili, že pamiatkari sú „prevalcovaní“ komerčnými záujmami, ako aj v prípade projektu Vydrica v Bratislave. Má Pamiatkový úrad SR nejaký dosah na výslednú podobu takýchto projektov?

Ak je predmetné územie pamiatkovo chránené a nie sú tam stavebným plánom už zakotvené stavebné zámery, tak pamiatkari ten dosah majú. Zástavba bratislavského Podhradia je často braná ideovo v dvoch extrémnych polohách – historizujúce kópie verzus súčasná architektúra. Realita je však najmä v maximalizácii exploatácie územia nad jeho možnosti.

Nová výstavba pri pohľade z Petržalky neesteticky zakrýva hradné bralo a poškodzuje panorámu, očakávať môžeme aj dopravné prostriedky. Myslím si, že verejný záujem tu tiež ťahal za kratší koniec. 

Čo si myslíte o zbúraní a novej podobe Istropolisu?

Ikonické stavby 20. storočia by mali byť chránené. Veľa z nich už chránených je, Most SNP, budova Slovenského rozhlasu, Dom umenia v Piešťanoch, Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre a tak ďalej. Často sa však s procesom vyhlasovania začína až v situácii, keď je stavba bezprostredne ohrozená. Pokiaľ už boli urobené v tomto smere zo strany vlastníka a stavebného úradu nejaké kroky, je to veľmi zložitý a často už nezvratný proces.

Určite by sme privítali, keby našim partnerom pri snahe o záchranu týchto stavieb bola aj samospráva. Už to niekto povedal a je to pravda, búranie významných stavieb pripravuje mestá o identitu. V prípade Istropolisu bol aj ďalší dôležitý moment. Istropolis bol postavený z prostriedkov odborárov a slúžil na kultúrne účely a vzdelávanie. V Bratislave verejný záujem ustupuje výstavbe apartmánových bytov a kancelárií.

Myslíte si, že na Slovensku mocnie aj problém pamiatkovej ochrany moderny? Lebo absentuje, napríklad aj v prípade Istropolisu, najčitateľnejšia a najpozorovateľnejšia hodnota – hodnota veku? 

Nezvládame ani ochrany storočiami overených hodnôt. Pozrite sa napríklad na stav kaštieľov a kúrií na Slovensku, kde je hodnota veku nespochybniteľná. Kvalitná obnova moderných stavieb je rovnako náročná, často ide o veľké stavby s technickými nedostatkami, napríklad nevyhovujúcim obvodovým plášťom z hľadiska tepelných prestupov. Ochrana pamiatok odráža kultúrnu úroveň spoločnosti.

Existuje na Slovensku developerský projekt, ktorý považujete za výrazný zásah do kultúrnej a spoločenskej hodnoty prostredia?

Prípad areálu Meriny v Trenčíne mi príde ako premárnená príležitosť. Namiesto architektonicky hodnotného a pestrého prostredia, ktoré umožňovalo konverzie viacerých stavieb, je vo výsledku obyčajný Kaufland.

Hodnotné a industriálne stavby pritom nemusia byť ani pamiatkami, aby boli zachované a začlenené do nového života. Mali však šťastie na osvietených investorov a architektov. Takýmito prípadmi sú Mlynica v Bratislave, Smaltovňa v Lučenci, kasárne v Košiciach či Sýpky v Jarovciach.