Poslanec Huliak má nezlomnú vôľu vyvíjať tlak a svoje požiadavky vystužovať argumentáciou. Môže to viesť k tomu, že dostane to, čo žiada – podiel na moci.
Najnovší nápad poslanca Huliaka, aby sa do parlamentných lavíc vrátili Taraba, Šimkovičová a Kuffovci, je, samozrejme, nerealistický, koalícii by jeho uskutočnením vznikli rádovo väčšie problémy, aké má dnes s trojicou z Národnej koalície. Ak by premiér z ministerských kresiel odlepil vyššie menovaných členov vlády, vytvoril by si ďalšiu skupinku nelojálnych poslancov a jeho, podľa vlastných slov príjemné prekvapenie z ministerky Šimkovičovej by sa mohlo premeniť na nočnú moru.
Ako však sledujeme vývoj politika Huliaka, vôbec sa nezdá byť taký naivný, aby sme ho podozrievali, že tento svoj nápad myslí vážne. Má to byť skôr ďalší argument na podporu jeho požiadaviek. Taraba a Šimkovičová majú totiž rovnakú politickú váhu ako on. Aj oni sa do parlamentu dostali na kandidátke SNS ako tzv. nezávislé osobnosti. Ak teda im pripadol ministerský post, nemenšie právo požadovať ministerstvo pre seba má aj poslanec Huliak. O to viac, že za ním sú ďalší dvaja poslanci a ešte aj strana zvaná Národná koalícia. Z tohto pohľadu je Huliakov nápad hlasnou žiadosťou o uplatnenie rovnakého metra či akúsi koaličnú spravodlivosť. V preklade to znamená, že nebude žiadať pre seba ministerstvo, ak ministerstvo nebude mať ani Taraba, ani Šimkovičová a Kuffovci nebudú štátnymi tajomníkmi. Návrh, aby si Smer v takom prípade adoptoval do svojho poslaneckého klubu Andreja Danka, je už z kategórie zlomyseľných frčiek.