Tento protest je označovaný termínom hīkoi, čo v maorčine znamená protestný pochod, nadväzujúci na podobné pochody z nedávnej minulosti. Protestujúci vyjadrujú obavy, že prijatím predmetného návrhu zákona, ktorý má za cieľ zakotviť princípy Zmluvy z Waitangi do právneho rámca Nového Zélandu, by sa výrazne obmedzila jej doteraz pomerne voľná interpretácia. Toto by mohlo, podľa názoru protestujúcich, v konečnom dôsledku viesť k obmedzeniu práv pôvodných obyvateľov ako aj k celkovej zmene charakteru novozélandskej spoločnosti. Toľko na úvod.
Pokúsme sa dať celú záležitosť do súčasného politického kontextu na Novom Zélande. David Seymour, líder strany ACT, ktorá je súčasťou vládnej koalície, je navrhovateľom tohto návrhu zákona. Strana ACT (Association of Consumers and Taxpayers) je neoliberálna politická strana, ktorá presadzuje politiku voľného trhu, minimálne vládne zásahy a individuálne slobody. Seymourov zákon o princípoch Zmluvy z Waitangi sa snaží kodifikovať princípy Zmluvy do právneho rámca Nového Zélandu.
Strana ACT už dlho nesúhlasí s tým, čo považuje za špeciálne zaobchádzanie s pôvodnými obyvateľmi. Tvrdiac, že podpora ich práv prostredníctvom Zmluvy je polarizujúca a podkopáva jednotu spoločnosti.
Zmluva z Waitangi ako historický rámec vzájomných vzťahov
Zmluva z Waitangi, podpísaná v roku 1840, je jedným zo základných ústavných dokumentov Nového Zélandu, pričom písaná ústava v zmysle kontinentálnej tradície ako taká neexistuje. Ide o akúsi Magnu chartu a Deklaráciu nezávislosti v jednom, ktorá ústavnoprávne stanovila rámec vzťahov medzi britskou korunou a náčelníkmi Maoriov, berúc ich pod svoju ochranu a zaručujúc im ich práva, v historickom kontexte veľmi reálnej hrozby francúzskej koloniálnej expanzie.
V tunajšom právnom systéme postavenom na anglosaskom zvykovom práve sa princípy Zmluvy z Waitangi stali neoddeliteľnou súčasťou právneho systému Nového Zélandu, najmä prostredníctvom výrokov Waitangi Tribunálu, ktorý rieši sťažnosti Maoriov týkajúce sa jej porušenia zo strany vlády. Zatiaľ čo mnohí Maoriovia to považujú za dôležitú inštitucionálnu garanciu ich kultúrnej identity, kritici tvrdia, že tento trend môže viesť k čoraz očividnejšiemu rozdeleniu tunajšej spoločnosti. Niektorí analytici sa taktiež obávajú, že dôraz kladený na kultúru pôvodných obyvateľov môže byť kontraproduktívny z hľadiska potrieb a želaní väčšinového obyvateľstva a podkopať jednotu spoločnosti.
Podpora práv Maoriov ako prekážka národnej jednoty
Postoj strany ACT odráža širší konzervatívny pohľad mlčiacej väčšiny, ktorá považuje podporu práv Maoriov za prekážku národnej jednoty. Seymour a jeho stúpenci tvrdia, že zvýšený vplyv Maoriov v politickom systéme by mohol viesť k rozdelenej spoločnosti, založenej na politike identity (identity politics), ktorá by zdôrazňovala etnickú príslušnosť namiesto rozvíjania modernej občianskej spoločnosti.
Predošlých šesť rokov vlády labouristov bolo v znamení širokej podpory a prudkej expanzie práv pôvodných obyvateľov, najmä v oblastiach vzdelávania, sociálnych vecí a samosprávy. Od povinného predmetu maorčiny na školách a univerzitách, cez neustálu podporu používania maorských výrazov v novozélandskej angličtine až po úplný rebranding Nového Zélandu na Aotearoa New Zealand – výraz ktorý je mediálne pretláčaný už niekoľko rokov a ktorý sa postupne stáva štandardom (Aotearoa je maorský výraz pre Nový Zéland).
To, či sa táto expanzia deje na úkor práv iných komunít a jednotlivcov je otázne a hodné zamyslenia, v každom prípade je tento argument pomerne často používaný analytikmi na druhej strane politického spektra, ktorých v súčasnosti zastrešuje najmä strana ACT.
Prebiehajúca polemika o právach pôvodných obyvateľov na Novom Zélande je súčasťou širšieho globálneho hnutia, ktoré presadzuje práva pôvodných národov. Od hnutia Black Lives Matter v USA po hnutie Idle No More v Kanade. Tieto iniciatívy majú spoločný cieľ: čeliť rasovej nespravodlivosti a presadzovať práva marginalizovaných komunít.
Práva pôvodných obyvateľov a Zmluva z Waitangi je mikrosvetom tohto širšieho boja, pričom pôvodné komunity po celom svete sa usilujú o znovuzískanie svojich práv a kultúrnej identity. Tieto globálne zápasy zdôrazňujú potrebu nápravy historických krívd a väčšie uznanie pôvodných komunít v moderných demokratických systémoch.
Nový Zéland na rázcestí
Nový Zéland stojí na križovatke, keď sa snaží reagovať na komplexné otázky týkajúce sa Zmluvy z Waitangi a práv Maoriov. Zatiaľ čo postupne narastá zoznam priznaných práv pôvodným obyvateľom a hnutie smerujúce k náprave historických krívd, stále sú tu obavy o možný rozkol v spoločnosti.
Protesty vo Wellingtone jasne naznačujú napätie medzi protichodnými názormi na rolu, akú má zohrať kultúra pôvodných obyvateľov na Novom Zélande a podiel na výkone moci reprezentantmi tejto komunity.
Zatiaľ čo vláda pracuje na implementácii politiky, ktorá by posilňovala práva Maoriov a ich uznanie, musí tiež starostlivo vyvážiť tieto iniciatívy s potrebou národnej jednoty a sociálnej kohézie. V konečnom dôsledku bude spoločenské napredovanie Nového Zélandu vyžadovať celospoločenský dialóg a kompromis, kým sa spoločnosť zmieri so svojou koloniálnou minulosťou, v snahe vytvoriť spravodlivejšiu a jednotnejšiu občiansku spoločnosť, schopnú čeliť výzvam 21. storočia.