Mladiství problém so závislosťou podceňujú. Prezradili, že sa k cigaretám dostanú ľahko

Štandard oslovil mladistvých, ktorí si každé ráno zapaľujú cigarety pred školou. Dievčatá vravia, že fajčia príležitostne. Ako prezrádzajú, niektorí ich spolužiaci sú na tom horšie. 

„Máme takú spolužiačku, ktorá najprv tie vapy fajčila a teraz je veľmi tuhá fajčiarka,” opisujú príbeh ich spolužiačky, ktorá začínala fajčiť elektrické cigarety, keď mala len 14 rokov a momentálne už presedlala na klasické.  

„Podaktorí chodia fajčiť pravidelne po vyučovacích hodinách, cez tie päťminútové prestávky, ale väčšina cez obedovú, tá trvá pol hodinu,” spresňujú mladé študentky jednej obchodnej akadémie v Bratislave, ktorých rodičia o tom, že si občas ,zapália‘, ešte nevedia. Na otázku redaktorky, prečo začali fajčiť, uvádzajú: „No asi pre to okolie, pre partiu.”

Neďaleko dievčat stojí pri stromoch ďalší študent. Ten už však fajčí klasickú cigaretu. 

„Toto som si kúpil iba na koncert, keď som išiel, teraz to dofajčievam. Inak veľmi nefajčím tieto klasické ,cigy‘,” hovorí tretiak na strednej škole, ktorý bežne fajčí cigarety elektronické. „Prvú cigaretu som skúsil, keď som mal 14-15. Ale ja som vtedy nefajčil aktívne,” hovorí mladý muž. 

Ako vraví, v pätnástich mu doma našli elektronickú cigaretu. „Najprv mi ju mama zobrala, ale potom mi ju vrátila,” hovorí žiak strednej školy. Doma u nich fajčí len otec a čo sa týka školy, tak mávajú občas nejaké prednášky, ale nie je si istý, či to má vôbec nejaký účinok. 

K cigaretám sa deti nemajú problém dostať

Keďže nedávno prišla Slovenská obchodná inšpekcia s novou štatistikou, z ktorej vyplýva, že každé štvrté dieťa si vie kúpiť cigarety, Štandard preto zaujímalo, či si naozaj dnešní žiaci dokážu bez problémov zaobstarať tabakové výrobky a hlavne kde.

Z odpovedí, ktoré poskytli oslovení žiaci, vyplýva, že zohnať si cigaretu nie je a ani nikdy nebol problém. Poznajú miesta, kde občiansky preukaz nepýtajú a iným zase pomohli tabakové výrobky zohnať starší spolužiaci.

Ľahkú dostupnosť cigariet deťom do osemnásť rokov potvrdzuje aj ďalšia žiačka z inej školy. Tentokrát základnej. „Poznám dve dievčatá z našej školy, ktoré majú dvanásť a fajčia elektronické cigarety. Kupujú si ich z vreckového od staršieho chlapca, ktorý ich predáva deťom,” uvádza žiačka siedmej triedy. 

Cigarety deťom kupujú aj starší spolužiaci. Foto: Miroslava Pavlíková

Kým niektorí predajcovia preverujú, iní nie

Štandard navštívil aj jednu z trafík, aby zistil, ako je to u nich s predajom tabakových výrobkov mladistvým. „Áno, skúšajú, chodia takí, dievčatá aj chlapci. Ale cezo mňa určite neprejdú,” vraví skúsená predavačka, ktorá sa nenechá mladými oklamať.

„Poviem im, či sa môžu preukázať občianskym preukazom. Väčšinou to zahrajú tak, že ,zabudli sme ho doma’ alebo ,máme ho v aute’. Tak, keď donesiete, potom vám predám,” opisuje, ako to s kúpou cigariet mladistvými chodí. 

Zároveň predavačka z trafiky spresňuje, že neplnoletí si väčšinou pýtajú cigarety elektronické.

Keď sú kamery v škole, žiaci nefajčia

Pre redakciu sa vyjadril aj riaditeľ ZŠ Pavla Marcelyho z mestskej časti Ružinov, Gabriel Kalna – ako vníma ich škola všeobecne dlhodobý problém fajčenia detí. [Prieskum fajčenia detí sa pre Štandard nerobil v tejto škole, pozn. redakcie.] 

„Počet žiakov, ktorí fajčia, sa zvyšuje každoročne. Našťastie či na nešťastie, školáci dnes uprednostňujú tie neklasické, takže deti si kupujú všelijaké ochutené vapky alebo sme zachytili aj niekoľko žuvacích tabakov. Trend sa mení hlavne v tom, že fajčia viac dievčatá,” konštatuje riaditeľ Kalna. 

Redakciu zaujímalo, či aj pred ich školou deti každé ráno fajčia tesne pred zvonením. „Nie, takéto aktivity sme nezachytili už dlhšiu dobu,” konštatuje riaditeľ základnej školy, ktorá disponuje kamerami v školských priestoroch. 

Kalna zároveň dodáva, že žiaci sa „skupinkujú“ hlavne v popoludňajšom čase v rôznych nákupných centrách, v ktorých fajčia. 

ZŠ Pavla Marcelyho, tak ako iné školy, realizuje niekoľko preventívnych programov na tému fajčenia, ktorým sa v rámci vzdelávania venujú na etickej výchove. 

Fajčenie je u mladých stále „cool“, myslí si odborník

Fajčenie patrí medzi silné závislosti. Ako pre Štandard uviedol Ľubomír Okruhlica z Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ), tému fajčenia cigariet a užívania akýchkoľvek nikotínových produktov deťmi vníma ako veľmi závažný zdravotný problém.

„Mladí, či už deti alebo mladiství, sa stávajú rýchlo závislými od nikotínu, nemajú kapacitu, vývinovú neuroafektívnu výbavu ovládnuť chuť, baženie po opätovnom užívaní. Akákoľvek forma užívania nikotínu je zdravotne škodlivá,” uvádza odborník na závislosti Ľubomír Okruhlica.

Školopovinné deti fajčia väčšinou elektronické cigarety, ktoré pre ne vyzerajú neškodne a lákavo. Navyše, ako informuje Okruhlica: „E-cigarety, vaping, alebo nikotínové vrecká sú vďaka intenzívnemu a šikovnému marketingu medzi mladými ,cool’”.

Hlavným problémom pri fajčení je podľa odborníka závislosť od nikotínu, od ktorej sa odvíjajú ďalšie problémy. Spresňuje, že samotná závislosť je duševná porucha chorobného charakteru s potrebou denne uspokojovať baženie, chuť a potrebu užiť látku – nikotín.

„Ak to nie je možné, dostavujú sa u človeka abstinenčné príznaky, nervozita, nesústredenosť, depresia, poruchy spánku. Kvalita života výrazne klesá,” objasňuje Okruhlica, ktorý spomína aj negatívny vplyv nikotínu na telesné zdravie.

 „V neposlednom rade závislosť od nikotínu obmedzuje slobodu človeka. Musí ju finančne väčšinou dlhé roky uspokojovať. A to nie je lacné. V tom nemá slobodnú voľbu,” dodáva. 

Cigarety sú časom finančne náročnou záležitosťou. Deti na ne častokrát míňajú svoje vreckové. Foto: Miroslava Pavlíková

Každý štvrtý trpí závislosťou

Čo sa týka oficiálnych štatistík a prieskumov dáva Ľubomír Okruhlica do pozornosti jedno zaujímavé číslo. „Za najinformatívnejší považujem prieskum FOCUSu z r. 2023. Keď sa spočítajú denní užívatelia všetkých foriem nikotínu – teda mladí s už vytvorenou závislosťou, ide o štvrtinu mladej populácie. Každý štvrtý trpí závislosťou,” vraví. 

Ako ďalej poznamenáva, mladí problém so závislosťou podceňujú. Do CPLDZ, ktoré je najväčšie na Slovensku, prídu podľa vyjadrení odborníka tak dve – tri maloleté osoby za rok.  

Aby deti nefajčili

Ľubomír Okruhlica bližšie špecifikuje, že najlepšie je s užívaním tabakových výrobkov nezačať. Rodičom radí, že okrem ich negatívneho postoja, ktorý majú dávať od detstva najavo svojim deťom, nesmú byť fajčiarmi, či inak závislými od nikotínu. 

„Rodič fajčiar by mal v prvom rade vyriešiť svoj problém,” tvrdí odborník. 

Ako ďalej uvádza, na rozdiel od cigariet, pri iných nikotínových produktoch chýba čuchový signál z vlasov či z oblečenia, ktorý signalizuje, že dieťa fajčilo, bolo medzi fajčiarmi. „Ak ale má rodič podozrenie na vaping či vrecúška, môže okrem pokojného rozhovoru na túto tému, čo je vždy potrebné, poistiť si kontrolu prúžkami, alebo platničkami na testovanie užívania nikotínu. Dostupné sú v lekárni.”

Existujú staré klasické odporúčania pre rodičov, ktorí chcú odnaučiť deti fajčiť. Jedným z takýchto spôsobov je dať dieťaťu vyfajčiť celú škatuľku cigariet naraz, aby sa mu celé fajčenie znechutilo. Okruhlica však tento spôsob „odvykacej liečby“ neodporúča.

„Došlo by k ťažkej otrave, teda poškodeniu zdravia,” vraví. Na záver ešte informuje, že by sa mal rodič s dieťaťom dohodnúť na podmienkach, ako mu obmedziť dostupnosť k nikotínovým produktom a na prípadných benefitoch, keď bude dieťa už s vytvorenou závislosťou dlhodobo abstinovať. 

Odborník však uvádza, že zo strany rodičov by malo ísť v prvom rade o akúsi prirodzenú aktivitu, keď dajú dieťaťu najavo, že si na neho nájdu viac času, napríklad v podobe spoločných vychádzok, pri športovaní a podobne. 

Výpovede rodičov a ľudí, ktorí ľutujú, že fajčiť začali

Závislosť častokrát začína potichu a s malým množstvom nikotínu v akejkoľvek podobe. „Fajčím od pätnástich. Zo začiatku o tom nikto nevedel. Samozrejme, že ma k tomu zlákala partia a chuť vyskúšať niečo nové,” hovorí pre Štandard 22-ročná Zuzana, ktorej doma fajčili obaja rodičia. 

Ako respondentka spomína, cigarety sa dali vždy zohnať vo večierke. Peniaze u nej problémom neboli, zarobila si ich na brigáde. S príchodom na strednú školu začala fajčiť viac. „Doteraz ľutujem, že som začala. Teraz sa toho neviem zbaviť,” dodáva úprimne Zuzana. 

Iná mama, ktorá dlhé roky so závislosťou od cigariet bojovala, dnes dáva rady svojej násťročnej dcére, s ktorou sa rozpráva otvorene, bez strachu a s dôverou. „Mne sa dcéra sama priznala, že jej spolužiačka fajčila elektronickú cigaretu, z ktorej si skúsila potiahnuť. Zistila, že je to odporné,” vraví mama, ktorá dúfa, že jej dieťa nezačne fajčiť ako voľakedy ona.  

O dôvere medzi rodičom a dieťaťom sa pre redakciu rozhovorila posledná oslovená matka. „Môj syn je už dospelý a keď bol vo veku, keď aj jeho spolužiaci skúšali fajčiť, on nám o tom doma rozprával. My s mužom sme vcelku ,divní‘ rodičia, pretože sme mu vtedy na to povedali, že ak túži čokoľvek vyskúšať, môže s nami.”

Ich syn teda vedel, že to nie je nejaké tabu, aby si musel niekde potajomky „zapaľovať“. „Našťastie mu nič nechutilo a skonštatoval, že nechápe, čo na tom ľudia vidia,” dodáva. 

Ministerstvo školstva stavia na prevenciu

Redakciu o tejto téme informovalo aj Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR (MŠVVM), ktoré operuje číslami výskumu Centra vedecko-technických informácií SR, ktorý zaznamenáva všeobecný nárast užívania tabakových výrobkov mladistvými.

„Z výsledkov výskumu vyplynulo, že necelá polovica (45,7 percenta) opýtaných vyskúšala vape s náplňou bez nikotínu, 35,4 percenta opýtaných malo skúsenosti s fajčením elektronických cigariet s nikotínom. Asi štvrtina (23,8 percenta) žiakov fajčila cigary a menej než pätina respondentov priznala fajčenie vodnej fajky (17,9 percenta) a užívanie nikotínových vrecúšok (19,4 percenta),” informuje rezort školstva.

MŠVVM SR preto považuje za jedno z najdôležitejších opatrení prevenciu. V projekte Duševné zdravie a prevencia sa ministerstvo zameralo na prevenciu legálnych a nelegálnych drog, ktorého súčasťou je aj fajčenie tabakových výrobkov.

K téme bola vydaná aj príručka, v ktorej dostali školy praktický návod, ako postupovať.