Diego Simeone – symbol Atlética Madrid

Ako tréner nezaostáva. Doma v Argentíne sa tešil z ligových primátov s Estudiantes La Plata a Riverom Plate. Do Európy ho zlákala Catania, ktorú po päťmesačnej práci zachránil v Serie A, a po krátkom návrate do Buenos Aires do Racingu Club zaklopal na dvere starý známy – Atlético Madrid.

Nastúpil deň pred Vianocami 2011. Atlético spadlo do dolnej polovice tabuľky, bolo len štyri body nad zostupovou zónou. Trénera Gregoria Manzana odpísalo pohárové vypadnutie po dvoch prehrách s treťoligovým Albacete. Simeone prišiel v neľahkej chvíli a od začiatku nehovoril o ničom inom, len o tvrdej práci. Sľuboval krv, pot a slzy s presvedčením, že len silná tímová práca a poriadok vrátia Los Colchoneros na výslnie.

„Nie hráči, ale mužstvo sa musí naučiť tvrdo pracovať. Všetko potom ide jednoduchšie – priamočiaro. Ak hráte dobre, máte pocit, že všetko prichádza prirodzene, cítite sa pokojne. Problém nastáva, keď hráte zle a vtedy sa ukáže vaša kvalita – ako zareagujete, keď to nejde. Vtedy vám pomôže jasná štruktúra hry a myslenia, presvedčenie a vedomosť, čo robiť. Aj v živote platí, že ak máte vo všetkom poriadok, žije sa vám lepšie,“ povedal Simeone.

Cholov efekt bol okamžitý: Atlético poskočilo v La Lige na piate miesto (odvtedy neskončilo horšie ako štvrté) a na jar 2012 získalo trofej Európskej ligy. Vyhralo v nej všetkých deväť zápasov vyraďovacích kôl, vo finále nad Bielsovým Athleticom Bilbao 3 : 0! Bola to len predohra k nástupu Atlética. Odvtedy získalo v konkurencii Barcelony a Realu Madrid dvakrát ligový titul (2014 a 2021), vyhralo Copa del Rey (2013), pridalo ďalší triumf v Európskej lige (2018), od jesene 2013 účinkuje pravidelne v Lige majstrov a dvakrát v nej hralo vo finále.

V oboch prípadoch mu chýbal kúsok šťastia proti Realu Madrid: v Lisabone 2014 mu víťazstvo vzala z poslednej akcie riadneho hracieho času pamätná hlavička Sergia Ramosa a o dva roky neskôr v Miláne omyl obrancu Juanfrana v rozstrele. Nie sú to však len úspechy, víťazstvá či narušenie duopolu bieleho baletu a Barcy na špici španielskeho futbalu, čo vydláždilo Simeonemu postavenie uctievanej a charizmatickej osobnosti u fanúšikov pruhovaných.

Cholizmus v pruhovanom

Klub sa stal preňho inštitúciou, v ktorej musia všetky zložky dýchať spolu a rozmýšľať rovnako: „Sme jedna skupina ľudí: riaditelia klubu, zamestnanci, tréneri, futbalisti, kustódi, lekársky štáb i fanúšikovia. Všetci sa snažíme kráčať po jednom chodníku. Môžeme vyhrať i prehrať, veď futbal je len hrou. Máme však svoje nástroje, nosíme ich so sebou, vieme ich ovládať a snažíme sa ich využiť tak, aby sme boli silní. Nikdy sa to však nepodarí, ak nebudeme mať rovnaké hodnoty.“

Na starom štadióne Vicenteho Calderóna i v novej supermodernej aréne Metropolitano vypestoval obdivuhodnú futbalovú kultúru. Atlético vždy nehýrilo talentom a totálnou kvalitou, malo obmedzenejšie zdroje ako dvojica španielskych gigantov či väčšina európskych veľkoklubov. Vynikalo však tvrdou prácou, intenzitou, túžbou zlepšovať sa.

Pod Simeonem všetko zafungovalo. Preniesol princípy a vlastné hodnoty na trávnik. To všetko dostalo hráčov i mužstvo do výšin, o akých sa im predtým azda ani nesnívalo. Do hesla „Nunca dejes de creer“ (Nikdy neprestávaj veriť) sa ponoril celý klub. Trinásť rokov kráča v jednom nastavení a nikdy sa neodchýlil od toho, čo chce dosiahnuť.

 Simeone je ako vodca hnutia. Na lavičke Atlética absolvoval vyše 700 zápasov! A každý prežíva  s rovnakou vášňou. Behá popri čiare, bez prestania gestikuluje, azda neexistuje situácia, na ktorú by nezareagoval, či zápas, v ktorom by nekomunikoval s rozhodcami. Víťazstvá za každú cenu zostali jeho mantrou. Bez ohľadu na okolnosti. „Srdce mám vždy v hrdle, a to len preto, že stále cítim veľkú nervozitu a zodpovednosť,“ vyhlásil v jednom z rozhovorov už pred takmer desiatimi rokmi. Nič sa nezmenilo.

Základnými piliermi futbalového cholizmu zostávajú oddanosť, zanietenie, výdrž, snaha inteligentne reagovať. U Simeoneho Atlética vždy imponovala skvelá obrana a rýchlosť v oboch fázach: prepnutie do zdrvujúcich útokov po zisku lopty a okamžitý návrat do defenzívnych pozícií po jej strate.

Z hry Los Colchoneros takmer vždy sála presvedčenie, že neustály pohyb, koncentrácia a štruktúra organizácie hry – pri akomkoľvek tlaku – udržia aj bez lopty súpera pod kontrolou. Simeone naučil zverencov, že disciplína a presná organizácia vedia vo futbale potlačiť talent a individuálne schopnosti. „Ako hráč som presne vedel, čo sú moje prednosti a slabiny. Mojou úlohou bolo skrývať slabiny čo najviac. Pri práci mužstva je to rovnaké,“ povedal argentínsky kouč.

Má troch synov a všetci hrajú futbal na vysokej úrovni. Najstarší Giovanni je tretiu sezónu Lobotkovým spoluhráčom v Neapole, v Serie A nastrieľal vyše 70 gólov. Prostredný Gianluca sa ako útočník pohybuje v nižších španielskych súťažiach, momentálne v treťoligovej Majadahonde. Najmladší 21-ročný Giuliano debutoval v novembri v reprezentačnom tíme a má to najťažšie. Hrá pod Cholovým vedením v Atléticu. Po dvoch sezónach na hosťovaniach v Zaragoze a Alavése sa uchytil, na pravom krídle dostáva v tvrdej konkurencii krajana Angela Correu od otca čoraz viac príležitostí.

S Atléticom prešiel Simeone dlhú cestu. V súčasnosti má pod rukami už azda jeho tretie či štvrté silné tímové vydanie. Hráči sa v modernom futbale menia v kluboch každý rok. Pritom stále je to silná, funkčná a konkurencieschopná verzia. Naposledy skončilo Atlético v La Lige na štvrtom mieste, najnižšie pod Simeoneho taktovkou (v ucelenej sezóne), predstihla ho aj Girona, ako jediné však vyhralo nad Realom Madrid – a dokonca dvakrát (v lige i v pohári).

Favoritmi La Ligy sú ako vždy madridský mestský rival a Barcelona, ale Atlético má mimoriadne kvalitný káder, podľa mnohých najlepší v Španielsku, schopný podniknúť útok na titul. Prekonalo už októbrovú krízu, počas ktorej prehralo v Lige majstrov v Lisabone s Benficou 1 : 4, doma s Lille 1 : 3 a v lige s Betisom Sevilla 0 : 1. Od Dušičiek len víťazí. Ohromné skúsenosti veľkých osobností ako Oblak, Azpilicueta, Witsel, Llorente, De Paul, Koke či Griezmann sa snúbia s entuziazmom nových hráčov ako Julián Álvarez, Connor Gallagher či Alexander Sorloth.

Diego Simeone je tu stále. A s ním Atlético presiaknuté nasadením a túžbou vyhrávať. Azda len Sir Alex Ferguson v Manchestri United a Arséne Wenger v Arsenale priniesli v ostatnom štvrťstoročí na jednom mieste v takom dlhom období trvalosť úspechov, stabilitu, kvalitu a nespornú auru ako  argentínsky El Cholo v Madride.