Economist: Ukrajina vyhráva ekonomickú vojnu proti Rusku. Bez pomoci USA jej hrozí kolaps
Porovnanie kľúčových ekonomických ukazovateľov, ktoré britský magazín nazýva „hospodárskou vojnou“, má po takmer trojročnej vojne víťaza: Ukrajinu. Centrálna banka v Kyjeve v poslednej analýze predpovedá rast HDP o štyri percentá v roku 2024 a o 4,3 percenta v ďalšom roku.
Economist konštatoval, že hospodárstvo Ukrajiny je v niektorých aspektoch zdravšie ako to ruské, pričom pripomenul stabilnú menu hrivnu či úrokovú sadzbu 13,5 percenta, ktorá je „blízko najnižšej úrovne za posledných 30 mesiacov.“
Na druhej strane ruská centrálna banka postupne zvyšuje úrokové sadzby k úrovni 23 percent, len „aby sa zastavil pokles rubľa“, dodal týždenník. Ruský hrubý domáci produkt by mal v budúcom roku vzrásť len o 0,5 až 1,5 percenta.
Economist rozlíšil tri fázy vývoja ukrajinskej ekonomiky od roku 2022. V dôsledku stanného práva a úteku takmer 14 miliónov ľudí, ale tiež zablokovania čiernomorských prístavov ruskou flotilou musela Národná banka Ukrajiny (NBU) vykryť polovicu deficitu verejných financií. Preto „zaviedla prísnu kontrolu kapitálu a zaplavila banky likviditou“, čo spôsobilo prudký nárast inflácie a zníženie HDP o tretinu.
Druhá fáza sa začala v polovici roka 2022 po zastavení ruského postupu na juhu Ukrajiny. Nová situácia zvýšila dôveru spotrebiteľov, čo podľa Economistu stabilizovalo prepad HDP. Okrem toho na základe dohody, ktorú sprostredkovala OSN, mohli Ukrajinci opäť vyvážať obilie cez Čierne more.
Začiatkom roka podpísala Ukrajina dohodu s Medzinárodným menovým fondom a prestala cielene podporovať rozpočtový deficit. S prílevom finančnej pomoci zo Západu tiež vzrástli devízové rezervy, ktoré sa majú na konci roka ustáliť na úrovni 43 miliárd dolárov. NBU tiež uvoľnila kapitálové kontroly.
Kyjev sa teraz potýka s tromi problémami, ktoré toto víťazstvo v ekonomickej vojne ohrozujú. Ide o nedostatok energie, ľudskej pracovnej sily a financií.
Rusko od začiatku vojny sústavne ostreľuje zariadenia ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Dôsledkom sú časté výpadky a cielené odstávky elektriny pre domácnosti i firmy, ktoré sa v mnohých prípadoch naťahujú až na 14 hodín denne.
Nepretržité opravy elektrizačnej sústavy pomôžu udržať priemerný deficit elektriny na Ukrajine na úrovni šiestich percent celkového dopytu v roku 2025 a troch percent v roku 2026, tvrdí guvernér NBU Andrij Pyšnyj.
Z pôvodných 36 gigawattov elektriny pred začiatkom vojny sa však Ukrajinci môžu spoľahnúť len na polovicu tejto kapacity, dodal Economist.
Kapacity pre import z EÚ však Kyjev zvýšil na 2,1 gigawattu. Mnohí potravinári tiež zvyšky z výroby presúvajú do bioplynových staníc a farmári sa spoliehajú na dieselové generátory.
Druhým problémom je nedostatok pracovnej sily. Mobilizácia od roku 2022 spolu s emigráciou a následkami vojny znížili pracovnú silu o viac ako pätinu – na 13 miliónov ľudí. Dopyt po pracovnej sile však stále ostáva vysoký, a ministerstvá obrany a hospodárstva sú v konštantnom zápase o nastavovanie pravidiel mobilizácie.
Tretím problémom je nedostatok financií, pre malé podniky je napriek uvoľneniu kapitálových kontrol stále ťažké požičať si dostatok peňazí na svoje financovanie. Rastúce náklady na prevádzku znížili zisky a premietli sa do spotrebiteľských cien, čo so znižovaním HDP zároveň zvyšuje infláciu.
Na rok 2025 Economist na základe analýz predpokladá deficit rozpočtu na úrovni asi 20 percent HDP, čo je približne 38 miliárd dolárov. Vláda plánuje tento deficit pokryť zo zahraničnej pomoci.
Skupina G7 v júni schválila balík pôžičiek pre Kyjev vo výške 50 miliárd dolárov, za ktoré Západ ručí výnosmi zo zmrazených ruských aktív. Tieto výnosy zo zahraničného majetku ruskej vlády majú tiež poslúžiť ako splátky, hoci podľa Economistu nie je istý budúci postoj USA k tomuto typu financovania.
„Ak by sa Amerika stiahla, Ukrajina by v roku 2026 mohla zísť z cesty,“ varoval Economist. „Vlády EÚ, ktoré majú nedostatok peňazí a sú politicky slabé, môžu mať problém uhradiť ďalší veľký účet. A schopnosť Ukrajiny vybrať viac doma je obmedzená: návrh na zvýšenie daní o štyri až päť percent HDP bol toto leto po ostrom odpore stiahnutý,“ dodal magazín.
Ukrajina tak môže bez americkej pomoci o dva roky čeliť finančnému kolapsu.
(sab)