Banskobystrická župa upozorňuje na nezákonný postup v procese s úložiskom jadrového odpadu

Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter a poslanci upozornili na závažné nedostatky, ktoré sprevádzajú proces výberu lokalít pre hlbinné úložisko jadrového odpadu. Z piatich lokalít, nad ktorými štát uvažuje, sú až štyri na území BBSK.

Na výzvu župy, aby do celého procesu v zmysle zákona zapojili aj dotknuté obce, údajne nikto adekvátne nereagoval. Zastupiteľstvo teraz apeluje na príslušné ministerstvá, aby konali zákonne a transparentne a prerokovania zopakovali aj za účasti obcí a verejnosti.

„Výsledkom neinformovania bude to, že starostovia týchto obcí sa postavia na odpor. Nič iné im totiž nezostane, lebo to budú chcieť obyvatelia. Ľudia nie sú informovaní a budú sa prirodzene báť. Všetkým nám zostane iba pocit, že štát sa zas o ľudí nestará. Pocit frustrácie, ktorý prevláda v našej spoločnosti. Z tohto dôvodu otvárame túto tému,“ uviedol na tlačovej konferencii Ondrej Lunter s tým, že takýto postup je nezákonný a netransparentný.

Župa žiada zopakovanie prerokovania

Spolu 32 obcí v okresoch Detva, Brezno, Poltár, Rimavská Sobota a Lučenec vynechal štát z rozhodovania o výbere lokality, kde by malo byť v budúcnosti uložené vyhorené jadrové palivo. Stalo sa tak aj napriek tomu, že sa to obyvateľov bytostne týka. Proces prípravy hlbinného úložiska jadrového odpadu sa totiž už rozbehol.

„Podľa aktualizovaných záväzkov Slovenskej republiky sme povinní takéto úložisko mať. Je to jedna z podmienok, aby sa jadrová energia, od ktorej sme závislí, dala považovať za čistú. Ide o zásadný projekt za niekoľko miliárd eur a štátny úrad už spustil prvý proces, na ktorom majú participovať dotknuté samosprávy. Tie však z neho úplne vynechal, niektoré o ňom ani nevedeli,“ vysvetlil župan.

Strategický dokument pod názvom Vnútroštátny program nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v Slovenskej republike si objednal Národný jadrový fond, finálne vybratú lokalitu, vrátane záložnej, chce mať pritom Slovensko už v roku 2030, do roku 2038 aj s územným rozhodnutím.

Téme sa vo štvrtok venovalo aj zastupiteľstvo BBSK a poslanci prijali uznesenie, v ktorom vyzvali príslušné ministerstvá – Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo hospodárstva SR, aby zabezpečili zákonnosť procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Župa žiada zopakovanie prerokovania, vrátane verejného prerokovania za účasti obcí, ktorých sa lokality pre hlbinné úložisko týkajú.

„My ako BBSK sme o zapojenie obcí do tohto procesu žiadali už v auguste 2023 a táto žiadosť bola zamietnutá s absurdným dodatočným vysvetlením, že ‚práca s verejnosťou a dotknutými obcami je jednou z kľúčových fáz pre výber prieskumnej lokality hlbinného úložiska a následnej práce na projektovej a realizačnej činnosti‘ – teda v podstate s tým, že niekedy v ďalších fázach,“ vyjadril sa Lunter.

Obce musia byť účastníkmi procesu

Verejné prerokovanie Správy o hodnotení sa uskutočnilo vlani v októbri v Bratislave a v rámci diskusie sa zástupcovia BBSK opäť domáhali dôvodov a vysvetlenia, prečo v procese posudzovania tohto strategického materiálu neboli oslovené dotknuté obce.

„Odpovede boli vyhýbavé, nekonkrétne. Ako kraj sme si uplatnili k správe o hodnotení naše stanovisko, v ktorom sme požadovali dodržanie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Zo zákona jasne vyplýva, že obce, ktoré sú, alebo môžu byť dotknuté, musia byť účastníkmi procesu,“ doplnil župan.

Keďže však dotknuté obce na území kraja podľa neho oslovené neboli, tieto nemali ani možnosť dodržať povinnosť, ktorá im zo zákona vyplýva, a informovať verejnosť o strategickom dokumente a správe o hodnotení. Verejnosť tak informovali len formálne, zverejnením Správy o hodnotení na Enviroportáli.

„Tu nie je reč o pár úradníkoch. Bavíme sa o obrovských a bohatých štátnych firmách, ktoré utrácajú státisíce len na vlastnú prezentáciu. A napriek tomu tam nikomu nenapadlo, že by možno bolo dobré investovať trochu času a peňazí, aby ľuďom v dotknutých lokalitách vysvetlili, o čo ide. A čo bude nasledovať? Zúrivý odpor, informačná vojna, ohadzovanie sa blatom,“ upozornil Lunter.

Takáto situácia podľa jeho slov bráni racionálnej diskusii o možnostiach a výhodách projektu, ktoré by mohli prispieť k rozvoju postihnutých lokalít bez zásadnejšieho negatívneho vplyvu na život v nich. „Takto zas a znovu štát problém nerieši, ale vlastným babráctvom ho znásobuje. Lebo si zas a znovu niekto nespravil domácu úlohu. Výsledkom bude len ďalšia žlč, zlosť a pocit, že štát na ľudí kašle,“ uzavrel predseda kraja.

Geopark Novohrad-Novograd

„Štát, ktorý už roky nezvláda ekologickú katastrofu na Slanej v Gemeri, prichádza teraz s témou, kde sa hrá opäť na schovávačku. Je to vážna téma, ktorá bude znepokojovať našich občanov. My starostovia a primátori sme bez podrobnejších informácií. Nevieme, ako fungujú úložiská a o celom postupe nevieme nič,“ informoval primátor Fiľakova Attila Agócs.

Na území jednej z lokalít sa nachádza geopark Novohrad-Novograd, ktorý je jediným UNESCO geoparkom na Slovensku a prvým cezhraničným geoparkom na svete. Práve Agócs je jeho predsedom. „Ja som sa k téme dostal ako predseda tak, že sa ma pýtali odborníci, či viem, že tieto lokality sú medzi prieskumnými lokalitami. Vtedy som sa začal o to zaujímať a zistil som, že sme bez informácií,“ priblížil Agócs.

„Je tu niekoľko otázok, ktoré budú doslova vŕtať v hlavách občanom aj komunitných lídrov v dotknutých regiónoch. Vo všetkých strategických dokumentoch sa hovorí o transparentnosti, že verejnosť má mať včas zaručený permanentný a efektívny prístup k informáciám. My sa domnievame, že ten čas je teraz. Teraz treba debatovať s ľuďmi, verejnosťou, lebo vznikne chaos,“ doplnil primátor Fiľakova s tým, že dúfa, že nie je neskoro.

„My rozumieme, aké záväzky má Slovenská republika. Nám však záleží na tom, aby bol proces v zmysle zákona. Podľa zákona o posudzovaní vplyvov každá jedna obec, ktorá môže byť touto činnosťou dotknutá alebo ovplyvnená, je v procese dotknutá,“ vysvetlil predseda komisie pre územné plánovanie a životné prostredie BBSK Tomáš Sobota.

Podľa neho to znamená, že sa to týka nielen obcí v tých lokalitách, ktoré boli vytipované, ale aj tých, ktorými bude ten odpad prepravovaný. Jedna elektráreň sa totiž nachádza v Trnavskom kraji a druhá je v Nitrianskom kraji.

„Ten odpad bude treba previezť. To sú teda pre nás ďalšie otázniky, ktoré zostávajú nezodpovedané v tomto čase. Teda či štát, respektíve organizácia, ktorá má pripraviť tieto dokumenty, berie tieto fakty do úvahy, a či nad tým vôbec rozmýšľajú. Uznesením chceme docieliť obnovenie tohto procesu, aby bol férový, aby boli všetky obce a občania informovaní,“ doplnil Sobota.   

Bezdôvodná panika

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v stanovisku uviedlo, že vykonáva posudzovanie vplyvu strategického dokumentu s celoštátnym dosahom na životné prostredie a zdravie obyvateľstva.

„Daný proces posudzovania už siaha do roku 2023 a ak si predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter takýto dôležitý strategický dokument nevšimol, mal by sa zamyslieť on sám, že prečo,“ informoval odbor komunikácie MŽP SR.

Ako ďalej tvrdí, proces schvaľovania strategických dokumentov je transparentný práve vďaka tomu, že sa ich návrhy uverejňujú na verejne dostupných portáloch, čím nie je nikomu bránené, aby sa zapojil do tohto procesu. 

„MŽP SR bude tak, ako pri všetkých ostatných konaniach, vyhodnocovať všetky relevantné námietky a vysporiada sa s nimi podľa platných zákonov,“ dodal rezort a vyzval všetkých dotknutých, aby nešírili o danej téme žiadne nepodložené a vymyslené tvrdenia, či bezdôvodnú paniku.

Samosprávy sa nemusia obávať

„Je potrebné rozlíšiť samotný proces výberu miesta pre výstavbu hlbinného úložiska a proces aktualizácie Vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v Slovenskej republike (Program), ktorý aktuálne prebieha,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva hospodárstva (MH) SR Mária Pavlusík.

Dodala, že od mája 2023 vykonávajú aktualizáciu SEA procesu Programu, v rámci ktorého sa posudzuje návrh a harmonogram krokov, potrebných k výstavbe hlbinného úložiska (HÚ), ale nie priamo výber samotnej lokality.

„Ako bolo konštatované vyššie, aktualizácia Programu sa nachádza v procese SEA. V rámci tohto SEA procesu bol oslovený Banskobystrický samosprávny kraj a Žilinský samosprávny kraj, pričom zástupcovia Banskobystrického samosprávneho kraja sa aj zúčastnili verejného prerokovania, ktoré sa uskutočnilo dňa 23. októbra 2024,“ vysvetlila hovorkyňa.  

Ozrejmila, že ak na základe zvolených parametrov v budúcnosti rozhodnú o vhodnosti niektorej lokality, budú do povoľovacieho procesu štandardným spôsobom zapojené aj dotknuté obce. „To bolo potvrdené Ministerstvom životného prostredia na verejnom prerokovaní aktualizácie Programu, že v prípade, ak bude hlbinné úložisko riešené v územnom pláne, prebehne k tomuto územnému plánu osobitný SEA proces na miestnej úrovni,“ povedala.

„Súčasťou krokov, s ktorými počíta harmonogram prípravy HÚ v aktualizácii Programu sú pre roky 2025 – 2030 komunikácia s verejnosťou vo vytipovaných lokalitách a geologický prieskum životného prostredia perspektívnych lokalít, ktorého súčasťou je aj hodnotenie vplyvu plánovaných aktivít na životné prostredie,“ dodala Pavlusík.