Na skládke v Iži drieme ekologická katastrofa. Prevádzkovateľ vinu odmieta

Vedenie skládky, ktorá priamo susedí s Bokrošským slaniskom, chráneným územím IV. stupňa zaradenom do európskej sústavy chránených území Natura 2000 - teda území európskeho významu - za to dostalo podľa Matejičkovej od Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SŽIP) niekoľko pokút.

„Od roku 2012 sme prevádzkovateľovi skládky uložili šesť pokút za takmer 28-tisíc eur,“ uviedla pre médiá SIŽP.

Prekročený výškový limit

Obyvatelia priľahlých obcí vytvorili petičný výbor a Zuzana Matejičková so Slavomírom Koncom stoja aj za petíciou na dodržiavanie právnych predpisov a prevádzkového poriadku.

„Prioritne sme sa začali zaujímať o skládku preto, že sa tu podľa vedomostí verejnosti a reportáži v TV JOJ neskládkoval odpad, na ktorý bola skládka určená. Miestni videli, že sem vozili odpad nielen z celého Slovenska, ale často vídali aj kamióny so zahraničnými ŠPZ, čo sa dnes už nedeje,” prezradila ďalej Matejičková.

Poslankyňa tiež dodala, že v prípade tejto skládky - ktorá je prakticky už na chránenom území III. stupňa a dotýka sa Bokrošského slaniska zaradeného do zoznamu európskeho významu - sa presiahol aj jej výškový limit nadmorskej výšky. To podľa Matejičkovej potvrdili aj oficiálne získané úradné dokumenty, a spoločnosti REKO RECYCLING, spol. s r. o., za to SIŽP udelila pokutu.

„Petíciu, ktorú podpísalo viac ako 3 500 obyvateľov najmä z blízkeho regiónu, prerokovali nielen s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom, ale podali aj trestné oznámenia. Naše ďalšie zistenia podložené SIŽP ukázali, že denný vývoz odpadu prevyšoval tonáž, pričom z minulosti bola známa reportáž TV JOJ, kde dokázali, že sa tu skládkoval biologicky nebezpečný materiál z nemocnice,“ uviedla poslankyňa NR SR.

Ľudia v okolí sú nespokojní

Odpad na skládke sa zrejme už nikdy nevytriedi, lebo sa na nej mieša stavebný odpad s komunálnym, so železom a širokou paletou rôznych druhov odpadu. Navyše, hneď za skládkou je Ižanský kanál a vzdušnou čiarou asi 200 metrov tečie rieka Dunaj, do ktorej kanál ústí.

„Ľudia v Iži a blízkom okolí sú nespokojní s tým, že skládka má nedobrý vplyv na životné prostredie, pretože občania žijúci v jej blízkosti nie raz cítia silný zápach vanúci z nej,“ doplnil pre Štandard člen petičného výboru Slavomír Konc.

Aktivisti vidia veľa nedostatkov

„Bolo by dobré premerať aj vodu v studniach, či nie je nejakým spôsobom znečistená a zamorená, na čo bola zameraná aj spomínaná petícia,“ prízvukuje aktivista.

Podľa Konca sú ľudia v Iži nespokojní aj s tým, že musia platiť vysoké poplatky za odpad, hoci skládka leží iba niekoľko sto metrov od obce.

„Napriek tomu, že ešte nie je naplnená tretia kazeta, už je povolenie na zavážanie štvrtej. A práve tu vzniká zákonný a legislatívny rozpor, lebo ako môžeme skládkovať na ďalšom mieste, keď to prvé ešte nie je uzatvorené,“ upozorňuje Konc.

Nezákonné stavebné povolenie

„Na základe našej iniciatívy dnes vieme, že Európska prokuratúra preveruje aj nenávratnú dotáciu 2,8 milióna eur (1,4 milióna z rezortu životného prostredia z EÚ zdrojov) za exministrov Budaja a Vlčana, či a akým spôsobom mali byť využité uvedené financie, a akým spôsobom s nimi títo ľudia narábali. Z nich mala byť postavená aj triediaca hala so strojným vybavením, ktorá tu však už roky stála. K tomu mali predložiť aj nejaké dokumenty, ktoré však nikdy nepredložili. Vlčan dokonca nedodal ani čestné vyhlásenie vo veci stretu záujmov,“ skonštatovala na záver poslankyňa NR SR.

Obstaranými dôkazmi sa napokon dokázalo, že rekultivácia skládky sa nekonala a stavebné povolenia vydali nezákonne, na čo podal nitriansky krajský prokurátor protest.

Skládka má však v súčasnosti aj ďalší problém - krajský prokurátor totiž napadol kolaudačné rozhodnutie, vďaka ktorému skládka fungovala. Na problém sa narazilo nedávno, keď obec skolaudovala jej poslednú časť.

Podľa prokurátora nie je jasné, na základe čoho tak obec učinila. Prokurátor našiel nielen viacero porušení zákona, ale dokonca aj chýbajúcu projektovú dokumentáciu.

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu vyhovel protestu krajského prokurátora vo veci prevádzkovania skládky tuhého komunálneho odpadu pri obci Iža, ktorý súvisel s nesplnenými podmienkami pre povolenie na jej užívanie.

Prokurátor krajskej prokuratúry Nitra preto podal v súvislosti s prevádzkou skládky protest vo veci kolaudácie stavby.

Nesplnené kritériá na prevádzku

Skládka pri Iži podľa námestníka krajského prokurátora v Nitre Jaroslava Mačeka okrem iného nespĺňala žiadne kritériá na prevádzku, mala vypracovanú zvláštnu nájomnú zmluvu na užívanie pozemkov pod ňou, a na kataster doteraz nebol zapísaný ani geometrický plán.

„Nie je to celkom pravda, lebo projektovú dokumentáciu vypracovali, chýbala však tá pôvodná z roku 1994, ktorá chýbala v spise kolaudácie, myslím si, že z roku 2021. Už to nejakou cestou riešime aj my. Podľa mňa tam na tie pozemky nie je platná ani nájomná zmluva,“ povedal pre Štandard starosta Iže István Domin.

Podľa Domina v roku 1994 podpísali nájomnú zmluvu a v roku 1996 za rovnakých podmienok novú zmluvu do roku 2023.

„My sme už poslali oznámenie na enviropolíciu, na Slovenskú inšpekciu životného prostredia aj na Ministerstvo životného prostredia SR, takže problematiku okolo skládky riešime. Chceme urobiť všetko pre to, aby to bolo v súlade so zákonom, lebo však ta skládka tu zostane,“ skonštatoval na záver Domin.

Skládkou sa zaoberá aj enviropolícia

Veci okolo skládky v súčasnosti rieši aj polícia, pretože podľa Mačeka na skládku v roku 2024 navozili bez povolenia tisícky ton odpadu.

„Príslušníci enviropolície Prezídia PZ prešetrovali prípad podozrenia z neoprávneného nakladania s tuhým komunálnym odpadom v obci Iža. Vyšetrovanie ukázalo, že skutková podstata trestného činu nebola naplnená, vzniklo však podozrenie z porušenia Zákona o odpadoch a stavebného poriadku,“ uviedol pre Štandard hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.

Začiatkom novembra tohto roka podľa Hájeka prípad postúpili na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu a spis zaslali dozorujúcemu prokurátorovi.

„Podľa vyjadrenia odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Komárno skládka komunálneho odpadu REKO podlieha integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (IPKZ). Podnet, ktorý podali v súvislosti s prevádzkou skládky, rieši nitrianske pracovisko Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP). Všetky činnosti týkajúce sa prevádzky skládky podliehajúcej IPKZ sú v kompetencii SIŽP,“ napísal pre Štandard vo svojom stanovisku Tlačový odbor Ministerstva vnútra SR.

Spoločnosť pochybenia odmieta

„Ministerstvo životného prostredia rozhodnutím z 15. marca 2024 zamietlo odvolanie účastníka konania REKO RECYCLING, spol. s r. o., a potvrdilo rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia z 13. decembra 2023 o vyhovení protestu prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre a zrušení rozhodnutia Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, stále pracovisko Nitra, odboru integrovaného povoľovania a kontroly, ktorým povolili činnosť v prevádzke Skládka tuhého komunálneho odpadu REKO v katastrálnom území Iža,“ uviedol pre Štandard v stanovisku nitriansky krajský prokurátor.

Prirodzene, spoločnosť REKO RECYCLING, spol. s r. o., sa bráni. „Sme malá slovenská súkromná spoločnosť, ktorá dodržiava zákony a nariadenia Slovenskej republiky. Proti spoločnosti začali útoky po tom, ako v roku 2022 vybudovala linku na spracovanie zmesového komunálneho odpadu známu ako MBÚ. Ostatné nadnárodné spoločnosti to ešte nemali, my sme boli prví, kto to v našom regióne urobil,“ napísal pre Štandard v úvode stanoviska Juraj Járik zo spoločnosti REKO RECYCLING, podľa ktorého prokuratúra koná na základe podnetov.

Niekto o skládke údajne klame

„To znamená, že niekto nás chcel poškodiť a na tento účel používal prokuratúru Slovenskej republiky. To, že skládka nespĺňa žiadne kritériá, do katastra nebol doteraz zapísaný geometrický plán, neexistuje projektová dokumentácia, podľa ktorej by sa mala stavať, nájomná zmluva na užívanie pozemkov pod skládkou je prokurátorom vnímaná ako zvláštna, lebo je neidentifikovaná a riadne neoznačená - to sú klamstvá,“ ohradil sa Járik, podľa ktorého Najvyšší stavebný úrad zrušil kolaudáciu kazety 3-2 z dôvodu, že kolaudačné rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené. 

„Bohužiaľ, pravdu a slovo má ten, kto je silnejší a má viac peňazí. Z rozhodnutia je jednoznačné, že za vzniknutú situáciu je zodpovedný stavebný úrad obce Iža. Podotýkam, že rozhodnutie, ktoré spomínate, je na kazete 3-2, ostatné časti povolenia sú v platnosti. Pravdepodobne je len otázka času, kedy prehráme boj proti nepriateľovi, ktorý sa skrýva a používa rôzne intrigy a praktiky proti nám. Žiaľ, v tomto prípade nezvíťazí Dávid nad Goliášom,“ skonštatoval na samý záver stanoviska Juraj Járik.