Uragán v Bielom dome už po prvom dni. Trump predpísal Amerike aj svetu šokovú terapiu

Nový americký prezident začal úradovať tvrdou rukou. Donald Trump už krátko po inaugurácii podpísal množstvo nariadení a ešte viac ich zrušil. Väčšina z nich nie je prekvapením a korešponduje s tým, o čom sa hovorilo už pár dní pred jeho nástupom do Bieleho domu.

Analytici sa zhodujú, že Trumpovým zámerom je využiť momentum a pozmeniť smer americkej politiky akousi šokovou terapiou. Už v nedeľu avizoval, že bude „konať s historickou rýchlosťou a silou a vyrieši každú krízu“. Na rozdiel od roku 2017, keď prišiel do Washingtonu ako outsider s malým množstvom politických väzieb, sa tentoraz vracia s podstatne väčšími skúsenosťami ako využiť páky, ktorými disponuje, na presadenie svojich cieľov.

Zemetrasenie nastalo po jeho inaugurácii najmä v oblasti migrácie, energetiky a progresívnych politík v americkom biznise.

Prvým krokom, ktorý učinil po tom, ako v pondelok zložil prezidentskú prísahu, bolo škrtnutie 78 smerníc, ktoré vydala predošlá Bidenova administratíva. Medzi nimi je podľa denníka Guardian najmenej desať opatrení, ktoré podporovali rasovú rovnosť a LGBT ideológie.

Podpísal napríklad príkaz na odstránenie „usmernenia o rodovej ideológii“ z komunikácie, politík a formulárov federálnej vlády. Zároveň ním oficiálne stanovil, že existujú len dve pohlavia – mužské a ženské. Ide tak o rázny zvrat v doterajšej politike Joea Bidena.

Hoci momentálne nie sú presne známe všetky právne dokumenty, ktoré Trump zrušil, viaceré sa pravdepodobne týkali aj energetickej politiky a klimatických záväzkov Spojených štátov. Trump avizoval škrtanie podpory solárnej a veternej energie a dotácií na elektrické vozidlá pre spotrebiteľov, ktoré obsahoval zákon s názvom Inflation Reduction Act. Podpisom dekrétu tiež obnovil vydávanie nových povolení pre terminály na export skvapalneného zemného plynu, pričom Európu hrozbami vyzval, aby ho kupovala viac.

„Dnes [20. januára, pozn. red.] ukončíme Green New Deal a zrušíme mandát pre elektrické vozidlá, čím zachránime náš automobilový priemysel,“ vyhlásil v inauguračnom prejave. Odklon Ameriky od zelených politík demonštroval podpisom dekrétu, ktorým spustil proces odstúpenia USA od Parížskej klimatickej dohody.

Okrem toho ohlásil aj vystúpenie zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá podľa neho nezvládla pandémiu, či zmietol zo stola medzinárodnú dohodu o minimálnom korporátnom zdanení Spojenými štátmi. Ozrejmil tiež, že Mexický záliv premenuje na Americký a vrch Denali na Mount McKinley. Čo sa týka vojny na Ukrajine a jej ukončenia, avizoval, že sa stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

O colnej politike sa bude rozhodovať už 1. februára

Veľkou témou sa cez víkend stala aj sociálna sieť TikTok, ktorá krátko pred inauguráciou prestala v USA fungovať. Tamojší najvyšší súd totiž koncom pracovného týždňa potvrdil platnosť zákona schváleného Kongresom, ktorý dal čínskej spoločnosti ByteDance podmienku, že musí platformu TikTok do 19. januára predať alebo zatvoriť.

Trump tento zákaz TikToku odložil o 75 dní, ale zároveň pohrozil Číne, že na jej tovar uvalí clá, ak Peking neschváli dohodu o predaji aplikácie niektorej z amerických spoločností.

Práve obchodná politika Donalda Trumpa bola jednou z najväčších obáv svetových lídrov, a to ešte pred jeho zasadnutím do Oválnej pracovne. Uvaľovanie ciel – zrejme najväčšieho strašiaka Európy – si však odložil na neskôr. Na pretras sa majú dostať 1. februára.

Trump totiž nehrozí clami vo výške desiatok percent len na dovážaný tovar z Mexika či Číny, ale aj zo západných krajín. Menovite skloňoval napríklad Kanadu, no niekoľkokrát naznačil uvalenie plošných ciel na všetok tovar, ktorý vstupuje na územie Spojených štátov.

Počas prvého dňa v úrade konkretizoval, že USA by mohli od 1. februára zaviesť 25-percentné clá na mexický a kanadský dovoz, keďže tieto štáty podľa Trumpa „umožňujú príchod obrovského počtu ľudí“ a z Kanady sa tiež pašuje do USA „fentanyl“, ktorý je mimoriadne silným opiátom. Stanoviť dátum prípadných ciel na čínsky dovoz však odmietol s tým, že to bude predmetom ďalších diskusií. Nekonkretizoval ani dátum debaty o plošných clách.

V kuloároch sa šepká, že tie budú slúžiť najmä ako páka pri vyjednávaní s americkými spojencami. Trump totiž bude pravdepodobne tlačiť na to, aby európske krajiny aspoň sčasti kopírovali jeho očakávanú prísnu obchodnú politiku voči Číne. Chcieť však môže aj ďalšie veci. Pred jeho zasadnutím do Bieleho domu sa spomínalo napríklad zvýšenie výdavkov na zbrojenie v rámci NATO, ale aj (na prvé počutie bizarné) odkúpenie Grónska.

Trump chce clami podporiť hospodársky rast USA a zamedziť americkým výrobcom v offshoringu, teda presúvaniu výroby za hranice, kde je lacnejšia pracovná sila a nižšie výrobné náklady (pričom sa tovar naďalej dodáva na americký trh). Okrem toho chce niektoré kritické odvetvia chrániť aj pred lacnejšou zahraničnou konkurenciou, čo podľa klasickej ekonómie nie je ideálnym riešením, keďže záťaž ponesie americký spotrebiteľ v podobe vyšších cien a tovaru nižšej kvality.

Omilosťovanie, ale aj deportácie

Jednou z najväčších tém, ktorá v zámorí budí vášne, je migračná politika.

Trump v pondelok podpísal sériu opatrení vrátane „nového nastavenia“ programu prijímania utečencov, označenia kartelov za teroristické organizácie či vyhlásenia stavu núdze na americkej hranici s Mexikom. Okrem toho ukončil automatické udeľovanie občianstva deťom, ktoré sa v USA narodili ilegálnym migrantom.

Dekrétom tiež omilostil približne 1 500 ľudí, ktorí pred štyrmi rokmi páchali výtržnosti počas takzvaného útoku na Kapitol krátko po volebnej prehre Donalda Trumpa s Joeom Bidenom.

Podpísal tiež dekrét o vytvorení Oddelenia pre vládnu efektivitu, poradnej skupiny pod vedením Elona Muska, ktorej úlohou je znížiť plytvanie štátnych peňazí. Podnikateľ Vivek Ramaswamy, ktorý bol spolu s Muskom poverený vedením tohto úradu, krátko nato ohlásil, že sa funkcie vzdáva a v novovytvorenom oddelení nebude pôsobiť.

Čo znamenajú Trumpove kroky pre Európu

Časť európskych konzervatívcov si Donalda Trumpa pre jeho charizmu a odpor k progresívnym ideológiám zvykla do istej miery idealizovať.

Jeho úradovanie bude pre Európu naozaj znamenať viacero pozitív. Už teraz je vidieť, ako si s ním snažia urovnať vzťahy miliardári a lídri technologických gigantov, ako je Mark Zuckerberg či Jeff Bezos, ktorí sa objavili na inaugurácii. Trumpovo prezidentovanie sa bude jasne niesť v duchu návratu k meritokracii v biznise – teda ku klasickému predpokladu, že každému má patriť to, čo si zaslúži a ľudia by nemali ťažiť z toho, že sú súčasťou nejakej menšiny.

Príkladom je aj založenie prvého „anti-woke“ ETF fondu s názvom Azoria 500 Meritocracy v decembri minulého roku. Fond zahŕňa 500 najväčších amerických spoločností z indexu S&P 500, pričom vylučuje tie, ktoré praktizujú politiky rovnosti, diverzity a inklúzie.

Pre Európana je dobrou správou aj Trumpov skepticizmus voči klimatickým politikám. Brusel totiž tvrdými reguláciami, ako je zákaz predaja nových áut so spaľovacím motorom či emisné kvóty, už istý čas podkopáva nohy európskemu priemyslu, ktorý vo svete stráca schopnosť konkurovať. Možno očakávať, že zmena paradigmy v USA vyvolá tlak na prehodnotenie a zreálnenie niektorých politík aj na starom kontinente.

V neposlednom rade vzbudzuje Trump nádej čo sa týka konfliktu na Ukrajine, o ktorom dlhodobo tvrdí, že ho ukončí. Aké bude jeho riešenie, zatiaľ presne nevedno, no dá sa čakať, že bude tvrdo tlačiť obe strany, aby sa dohodli. Podstatné pre ďalšie rokovania je jeho narušenie dogmatického mainstreamového názoru, že mier nestojí za stratené ukrajinské územia.

Treba však podotknúť, že hoci môžu Trumpove kroky posunúť Európu v niektorých oblastiach dopredu, pre starý kontinent znamená nový prezident aj viacero problémov. Jasným výhercom sú clá na európsky dovoz [USA sú najväčším obchodným partnerom EÚ, pozn. red.], ktoré by poškodili tunajšie firmy. Ich tovar by sa v Amerike buď predražil, alebo by museli niesť vyššie náklady v podobe colných poplatkov, čo by znížilo ich ziskovosť.

Veľkou hrozbou je však aj očakávaný Trumpov tlak na to, aby sa Brusel pripojil k jeho obchodnej vojne s Čínou. Hoci by to zrejme znamenalo, že neuvalí na európsky tovar priame clá, nie je to omnoho lepšia možnosť.

Európa je totiž s Čínou obchodne prepojená zhruba rovnako ako so Spojenými štátmi, pričom odtiaľ odoberá kvantá surovín, tovarov a technológií potrebných pri ekologickej transformácii. Čína je najväčším výrobcom solárnych panelov, ovláda ťažobný a spracovateľský priemysel množstva kritických surovín a vzácnych zemín a je absolútnym lídrom vo výrobe batérií do elektromobilov. Clá Bruselu na čínsky dovoz by znamenali, že sa toto všetko predraží a ekologické vymoženosti nebude mať v Európe kto nakupovať a budú nižšej kvality. Navyše, je tu hrozba recipročných opatrení zo strany Pekingu.

Trumpov tlak na vyššie výdavky na zbrojenie zase spôsobuje vrásky tým štátom, ktoré bojujú s vysokými deficitmi. Áno, medzi nimi je aj Slovensko. Päť percent na obranu by pre štát znamenalo nutnosť vynaložiť viac ako tri miliardy eur navyše. To je zhruba dvojnásobok toho, o čo ide vláda v roku 2025 znížiť schodok verejných financií.

Na záver však treba poznamenať, že je rozdiel, či Trumpa beriete doslova, alebo či jeho slová a zámery beriete "len" vážne. Experti na americkú politiku sa totiž do značnej miery zhodujú, že jeho zámerom „je urobiť šok a hrôzu, aby sa oponentom zatočila hlava“. Okrem toho sa hovorí o tom, že Trump v podstate testuje, do akej miery môže konať jednostranne bez Kongresu.

Tieto slová sú však v porovnaní so závažnosťou hrozieb pomerne slabou náplasťou. S Trumpom v Bielom dome sa treba jednoznačne pripraviť na turbulentné časy.