Hoci to môže znieť na prvý pohľad paradoxne, európski lídri by mali Trumpovi za jeho vklad napriek tomu ďakovať.
Rusko totiž na fronte dlhodobo postupuje, má násobne viac ľudských zdrojov a radovo vyššie zbrojné kapacity. Situácia sa od úspešnej ukrajinskej protiofenzívy v roku 2023 iba zhoršuje a je nereálne, že by sa Kyjev mohol dostať do nejakej mimoriadne silnej vyjednávacej pozície. Vhodné momenty boli dva a oba sú dávnou minulosťou.
Situácia skôr smerovala do bodu, keď by obranná línia skolabovala. A spojenci čelili nepríjemnej dileme, či nasadiť vlastných vojakov, aby slovenskému východnému susedovi neostala len západná polovica územia, alebo dotlačiť Kyjev v nevýhodnej pozícii k rokovaniam.
Trump ich od toho ušetril. Nebudú sa musieť pozrieť Ukrajincom do očí a povedať, že ich jastrabia politika zlyhala a musia otočiť. A že výhra nad svetovou veľmocou a jej vyhnanie z ukrajinských území nikdy neboli reálnymi možnosťami.
Mimoriadne tvrdý budíček je vítaný aj z ďalšieho hľadiska.
Hoci sú tri bilióny eur hrozivo vyzerajúca suma, väčšina z nej by šla podľa Bloombergu na budovanie armád a posunutie rozpočtu na obranu smerom na radovo vyššiu úroveň.
Okrem toho, že je to jedna z ciest ako dostať kontinent späť za rozhodovací stôl, spôsobí to obrovský tlak na rozpočty jednotlivých krajín. A donúti ich utriediť si priority. Je dôležitejšia bezpečnosť kontinentu alebo dotovanie a podpora ekologickej transformácie?
Aby európska ekonomika zvládla finančnú záťaž a tunajší priemysel prežil, Brusel bude stáť pred otázkou, čo robiť s environmentálnymi reguláciami, ktoré spôsobujú neefektivitu a ničia konkurenčnú pozíciu miestnych firiem. Čím skôr príde ich zreálnenie, tým lepšie.
Trump tiež zrejme urýchli normalizáciu obchodných vzťahov s Moskvou. Už teraz sa šušká, že súčasťou mierových dohôd môže byť aj opätovné sprevádzkovanie plynovodov. Európskym domácnostiam i priemyslu by to výrazne pomohlo.
