Trump ukázal, aká slabá je Európa. Tvrdý budíček môže byť to najlepšie, čo sa jej stalo

Donald Trump nastavil európskym mocenským hráčom zrkadlo. Cisár je nahý, kontinent slabý. Diplomaticky, vojensky aj ekonomicky.

Zmena v americkej politike pre Európu znamená, že musí opustiť zámorský mamahotel, starať sa o vlastnú bezpečnosť a prestať vymýšľať regulácie, ktoré podkopávajú jej ekonomiku. Z rétoriky Američanov totiž vyplýva, že európski spojenci budú niesť hlavnú časť nákladov na zabezpečenie, podporu a obnovenie vojnou zničenej Ukrajiny.

Neférové? Taká je realita.

Analytická jednotka agentúry Bloomberg vyčíslila, že ochrana Ukrajiny a rozširovanie vlastnej armády bude krajiny Únie stáť v nasledujúcich desiatich rokoch takmer tri bilióny eur. Zhruba deväťnásobne viac, než Kyjev doteraz dostal vo forme vojenskej či finančnej pomoci od všetkých spojencov.

Hoci to môže znieť na prvý pohľad paradoxne, európski lídri by mali Trumpovi za jeho vklad napriek tomu ďakovať.

Rusko totiž na fronte dlhodobo postupuje, má násobne viac ľudských zdrojov a radovo vyššie zbrojné kapacity. Situácia sa od úspešnej ukrajinskej protiofenzívy v roku 2023 iba zhoršuje a je nereálne, že by sa Kyjev mohol dostať do nejakej mimoriadne silnej vyjednávacej pozície. Vhodné momenty boli dva a oba sú dávnou minulosťou.

Situácia skôr smerovala do bodu, keď by obranná línia skolabovala. A spojenci čelili nepríjemnej dileme, či nasadiť vlastných vojakov, aby slovenskému východnému susedovi neostala len západná polovica územia, alebo dotlačiť Kyjev v nevýhodnej pozícii k rokovaniam.

Trump ich od toho ušetril. Nebudú sa musieť pozrieť Ukrajincom do očí a povedať, že ich jastrabia politika zlyhala a musia otočiť. A že výhra nad svetovou veľmocou a jej vyhnanie z ukrajinských území nikdy neboli reálnymi možnosťami.

Mimoriadne tvrdý budíček je vítaný aj z ďalšieho hľadiska.

Hoci sú tri bilióny eur hrozivo vyzerajúca suma, väčšina z nej by šla podľa Bloombergu na budovanie armád a posunutie rozpočtu na obranu smerom na radovo vyššiu úroveň.

Okrem toho, že je to jedna z ciest ako dostať kontinent späť za rozhodovací stôl, spôsobí to obrovský tlak na rozpočty jednotlivých krajín. A donúti ich utriediť si priority. Je dôležitejšia bezpečnosť kontinentu alebo dotovanie a podpora ekologickej transformácie?

Aby európska ekonomika zvládla finančnú záťaž a tunajší priemysel prežil, Brusel bude stáť pred otázkou, čo robiť s environmentálnymi reguláciami, ktoré spôsobujú neefektivitu a ničia konkurenčnú pozíciu miestnych firiem. Čím skôr príde ich zreálnenie, tým lepšie.

Trump tiež zrejme urýchli normalizáciu obchodných vzťahov s Moskvou. Už teraz sa šušká, že súčasťou mierových dohôd môže byť aj opätovné sprevádzkovanie plynovodov. Európskym domácnostiam i priemyslu by to výrazne pomohlo.