Legitimitu Volodymyra Zelenského totiž považujú za pochybnú, keďže mu už minulý rok skončil volebný mandát.
Dodajme, že počas vojnového stavu ukrajinská ústava neumožňuje nové voľby, Zelenskyj tak formálnu legitimitu má. Lenže dnes je otázkou, či má aj tú skutočnú. A to je problém.
Je otázkou, či dnes ešte reprezentuje vôľu ukrajinského ľudu a nakoľko je vôbec pripravený vystúpiť zo svojej tragickej protiukrajinskej politiky, keďže sa už dávnejšie chytil do vlastnej pasce, z ktorej niet cesty von.
Ešte v roku 2019 bol zvolený s programom a sľubom urovnania konfliktu s Ruskom. Vlastne, vyhral voľby aj preto, že proti tvrdo protiruským politikom (Porošenko) postavil spoločenskú väčšinu, ktorú kedysi reprezentoval Viktor Janukovyč. Lenže po víťazných voľbách ho Západ presvedčil, aby nerealizoval mandát od voličov, ale poslúchal Západ ako svojho skutočného pána. A Západ ho zradil, sľúbil mu niečo, čo sa nedalo realizovať.
Asi aj preto bol Zelenskyj z rozhovorov v Rijáde, na ktoré ho nepozvali, naozaj konsternovaný. Zelenskyj je na Ukrajine reprezentantom americkej politiky, no tej Bidenovej, nie Trumpovej. Mimochodom, ak by sa na rokovaniach zúčastnil, zrejme by porušil zákon. Sám predsa presadil, že žiaden ukrajinský predstaviteľ s Ruskom o mieri rokovať nesmie. Dopustil by sa tak vlastizrady. On to síce dnes interpretuje tak, že dekrét sa jeho osobne netýka, to však len podčiarkuje príslušný problém.
Nádejný mier ho, pravdaže, neteší. Mier znamená jeho koniec. A možno nielen ten politický. Čoraz viac západných expertov sa obáva, že Zelenskému môže - v dôsledku tragicky mylnej politiky a za posielanie celých ukrajinských brigád na smrť (Avdijivka a mnohé iné nepochopiteľné mäsiarske rozhodnutia) - hroziť Ceaușescuov osud.
Zelenského strata legitimity bude pre prípadný mier čoraz väčším problémom. Na to naozaj nepotrebujete Rusov, aby vám to oznámili.
Na Ukrajine chcú nové voľby viac Rusi alebo Američania?
Rusko slovami svojho ministra diplomacie Sergeja Lavrova zatiaľ popiera, že by si stanovilo takúto podmienku. Ak by to však nebola ich podmienka, vzhľadom na to, že informáciu priniesla republikánom blízka televízia, išlo by zrejme o hru samotnej Trumpovej administratívy, ktorej by tiež nové voľby na Ukrajine prišli vhod.
Trump chce vyrokovať mier, a preto by mal za ukrajinského partnera radšej zástupcu Ukrajiny, nie zástupcu Joea Bidena.
Zvláštny je však postoj západných podporovateľov jastrabej vojnovej politiky na Ukrajine. Redaktorov Denníka N potenciálne voľby na Ukrajine natoľko vydesili, že rýchlo oslovili niekoľko anonymných „expertov“, podľa ktorých by voľby na Ukrajine neboli dobrý nápad, mohli by vraj skončiť „voľbou Putina“, teda zvolením nejakého jeho bábkového prezidenta inštalovaného v Kyjeve.
Túto pozoruhodnú hypotézu pritom nijako nerozviedli ani nevysvetlili. Jednoducho to tvrdili. Zdá sa, že k nej dospeli podľa tradičnej primitívnej skratky, ktoré používajú trolie farmy: demokratické voľby na Ukrajine si želá Putin a preto sú zlé.
Západní jastrabi teda očakávajú, že v prípade volieb na Ukrajine môže vyhrať Putin. Nevedno, ako si to predstavujú. Budú v tých voľbách voliť azda Rusi, s ktorými Ukrajina bojuje na fronte? Alebo príde k urnám Ukrajinec, ktorý sa odváži voliť niekoho iného, ako Zelenského, napríklad preto, že s jeho tragickou vojnovou politikou nesúhlasí, a preto mu treba zakázať vyjadrenie slobodnej vôle, lebo sa svojím postojom stal Putinovou bábkou?
Samozrejme, voľby vo vojnovom stave by boli problematické. Lenže podľa zdrojov Fox News rokovacie strany hovorili o „trojstupňovom“ procese, pri ktorom v prvom kroku dôjde k prímeru, v druhom sa uskutočnia voľby a až v tom treťom, keď sa ujasní legitímny zástupca ukrajinskej vôle, by došlo k skutočným mierovým rokovaniam.
Mimochodom, Rusi nepovedali, že Zelenskyj nemôže kandidovať v nových voľbách. Rusi len chcú, aby z volieb vzišiel niekto, kto preukázateľne zastupuje vôľu ukrajinského ľudu, aby mohli rokovať s niekým, koho legitimita nebude spochybnená. Mohla by tak byť totiž spochybnená aj mierová zmluva, respektíve jej neskoršie aplikácie.
Táto požiadavka by znela rozumne aj s ohľadom na ruské záujmy. Ak by Rusko dohodlo mier s niekým, kto nezastupoval ukrajinskú vôľu, dotyčná ukrajinská vôľa by zakrátko mohla mierovú zmluvu vypovedať a nastal by chaos.
Tu sa oplatí dodať, že Rusi nemajú možnosti ukrajinské voľby ovplyvňovať. Je to presne naopak. Na Ukrajine sú prenasledovaní slobodní občania, ktorí sa kriticky vyjadrujú voči Zelenského politike. Ľudia v Odese, ktorí na webe zdieľali proruské články, čelili domovým prehliadkam a agresívnemu konaniu ozbrojených zložiek. Hovoríme pritom o ukrajinských občanoch.
Ukrajinské médiá sa sťažujú, že Zelenskyj nastolil režim prísnej cenzúry, nesmie sa kriticky polemizovať s jeho názormi. Novinári sú prenasledovaní. Ukrajina ani náhodou nie je v režime slobodnej demokracie.
Áno, vo vojnovom stave je to čiastočne prirodzené. Lenže je zjavné, že Zelenskyj by mal stále favorizované postavenie voči komukoľvek inému.
Napriek tomu sa západné „elity“ týchto volieb obávajú.
Skutočný dôvod, prečo Zelenskyj a západní jastrabi nechcú pripustiť nové voľby, zrejme spočíva v niečom úplne inom. V samej podstate slobodných volieb. Hrozí totiž, že by si Ukrajinci aj počas tvrdého Zelenského režimu zvolili niekoho, kto nechce realizovať západnú protiukrajinskú politiku, ako to doteraz robil doterajší americký miestodržiteľ v Kyjeve.
Slobodná Ukrajina sa musí rozhodnúť sama
Počas celého trvania tejto vojny sme počúvali frázy o tom, že Ukrajina je suverénny národ a kľúčové rozhodnutia – aj o prípadnom mieri a rokovaniach s Ruskom - musí urobiť sama.
Nezaškodí urobiť si krátku anabázu toho, čo si západné elity, ktoré vyše desať rokov hecovali Ukrajinu do zničujúcej vojny, predstavujú pod pojmom „suverénne rozhodovanie Ukrajiny“.
Začnime samitom NATO v Bukurešti 2008, na ktorom došlo k diskusiám o možnom vstupe Ukrajiny a Gruzínska do Aliancie. V tom čase 60 percent Ukrajincov vstup do NATO odmietalo, iba 20 percent bolo za. Napriek tomu USA intenzívne tlačili na to, aby vstup Ukrajiny do NATO presadili. George Bush bol ochotný pre to vstúpiť do ostrého konfliktu s kľúčovými európskymi partnermi, ktorí boli proti. Nesúhlasili, pretože by to viedlo k vojne a k zničeniu Ukrajiny. Dnes vieme, že šlo o proroctvo.
A vtedy to vedeli aj Američania. Vtedajší veľvyslanec USA v Moskve William Burns posielal do Washingtonu depeše, v ktorých tvrdil, že vstup Ukrajiny do NATO sa v Rusku považuje za prekročenie všetkých červených čiar, teda vzhľadom na pociťované bezpečnostné ohrozenie by to pre nich znamenalo casus belli, dôvod na vojnu. Burns podľa vlastných slov hovoril so všetkými, ktorí v Rusku niečo znamenajú. Hovoril vraj naozaj s každým, od temných postavičiek Putinovho Kremľa až po západom podporovanú liberálnu opozíciu. Na kadečom inom sa pohádajú, ale na tejto téme sa v Moskve zhodovali úplne všetci.
USA si teda boli vedomé, že tlak na vstup Ukrajiny do Aliancie povedie k vojne, ktorá Ukrajinu zničí. To si uvedomovali aj Ukrajinci, ktorí preto tento krok odmietali. Napriek tomu bolo pre Američanov dôležitejšie, aby si z Ukrajiny mohli urobiť odpaľovaciu rampu za humnami Moskvy, a tým ju držať v šachu. Ukrajina bola pre Washington zjavne veľmi dôležitá geopolitická páka.
Preto im na vstupe Ukrajiny do NATO od začiatku záležalo viac ako samotným Ukrajincom. Áno, neskôr sa to zmenilo, keď sa v roku 2014 začala vojna. Ale to je už iný príbeh, ktorý nadväzuje na ten predchádzajúci.
Presne toto si Západ predstavuje pod pojmom „suverénne vyjadrenie slobodnej vôle Ukrajiny“.
Ak chcete poznať, ako fungujú protiukrajinskí trolovia na Slovensku, sledujte napríklad intelektuálnu „koherentnosť“ vyjadrení Rastislava Káčera či pozoruhodný rozhovor Ivana Korčoka v denníku Postoj, ešte zo začiatku minulého roka. Na jednej strane verklíkoval frázy o tom, že Ukrajina sa musí rozhodnúť sama. To by, prirodzene, pripúšťalo napríklad aj takú možnosť, že by sa slobodne rozhodla pre rokovania s Ruskom, napríklad z existenčných dôvodov a s ohľadom na vlastné prežitie.
V inej časti rozhovoru však Korčok zdôrazňoval, že Západ spolu s nami musí rokovaniam s Ruskom za každú cenu zabrániť, pretože by to nebolo „v našom záujme“. Inokedy zas Korčok tvrdí (spravidla v reakciách na Roberta Fica), že Slovensko nemá brať ohľad na vlastné záujmy, keď náš susedný brat je pod útokom agresora. Koherencia ako z učebnice logiky.
Asi sa nemusíme čudovať zdeseniu týchto ľudí z predstavy slobodných volieb na Ukrajine. Je to pre nich rovnaká nočná mora, akú majú pri predstave potenciálneho mieru.
Najneskôr v tej chvíli by sa totiž naplno odhalila skazenosť a zhubný vplyv ich politiky, podľa ktorej mier s Ruskom nie je možný a preto musí byť porazené vojenskou silou a s nasadením Ukrajincov, ktorí majú položiť svoj život za „ochranu Európy pred ruským imperializmom“.
Stanné právo - žiadne voľby
Mimochodom, v tomto kontexte treba spomenúť aj ďalší dôležitý rozmer, na ktorý poukázal sám Zelenskyj pár dní pred Mníchovskou konferenciou. Voľby vraj byť nesmú, pretože by sa muselo prerušiť stanné právo a všetci vojaci by išli domov. Ukrajine by sa rozsypala armáda.
Áno, je to presne tak. Ukrajinská armáda stojí na nespravodlivosti voči tým, ktorí bojujú v prvej línii, a ktorých už roky nemá kto vystriedať. Pretože už nik nechce bojovať.
Respektíve, nemá kto. Hrdinovia zo začiatku vojny sú mŕtvi. Ukrajinskí muži riskujúc život utekajú z krajiny a boja sa vyjsť na ulicu či na diskotéku, kde po nich poľujú ukrajinské náborové tímy, ktoré ich chytajú ako zajace a posielajú na smrť do zbytočnej vojny.
Tvrdenia fanatických aktivistov typu Káčer alebo Korčok, ktorí tvrdia, že mier je možné vyrokovať iba s Ukrajinou, sú síce pekné, pravdivé a férové. Ale čo to znamená „s Ukrajinou“? So Zelenským, o ktorom Západ už čoraz otvorenejšie špekuluje, že ho po vojne bude treba ochrániť pred hnevom podvedeného ukrajinského ľudu?
Aj preto Zelenskyj nedávno - v obave, že Trump ukončí vojnovú podporu - v pude sebazáchovy ponúkol americkému prezidentovi posledné cennosti v zničenej Ukrajine, teda nerastné bohatstvo. S touto ponukou neprišiel Trump, ako to zvyknú prezentovať trolie farmy. Pôvodne s tým prišiel Zelenskyj, aby Trumpa presvedčil pokračovať vojnovou politikou. Trump na túto ponuku iba reagoval, pretože sa v ňom ozvali obchodnícke inštinkty.
Zúfalému konaniu Zelenského, ktorý sa snaží zachrániť vlastný krk rozpredaním Ukrajiny, len aby mohla pokračovať tragická vojna, sa dá rozumieť.
Ktovie, čo si o tom myslia ukrajinskí občania. A ako by sa k tomu postavili, ak by sme si ich názor vypočuli v slobodných voľbách.