Vtáčia chrípka vlani na jeseň postihla spoločnosť Novogal Dvory nad Žitavou, najväčšieho výrobcu na slovenskom trhu, tá musela následne celý svoj chov zlikvidovať. Išlo o 385-tisíc kusov nosníc, z toho priamo na chorobu uhynulo zhruba 75-tisíc nosníc. Ostatné, živé a zdravé, museli utratiť. Škody sa pohybovali na úrovni 5,5 milióna eur.

To spôsobilo v novembri nedostatok vajec na celom trhu. Vajcia sa museli dovážať zo zahraničia, a to aj z tretích krajín. Od októbra 2024, keď potvrdili aviárnu influenzu (vtáčia chrípka, pozn. redakcie), sa však s problémom v Novogale postupne vysporiadali.

Obnoviť chov chcú čo najskôr, ale potrebujú na to čas. Pohlavná dospelosť nosnice totiž trvá 140 dní. „To je štyri až päť mesiacov. Obnova chovu sa teda neobnoví zo dňa na deň,“ skonštatoval na tlačovej besede podpredseda Únie hydinárov Slovenska a riaditeľ Novogalu Dvory nad Žitavou Ladislav Birčák.

Chcú pôvodný počet nosníc

Po dezinfekciách a ďalších opatreniach naskladnili v uplynulých dvoch týždňoch približne 130-tisíc nosníc, z pôvodného počtu je to približne 35 percent. „Prvé vajcia na trh dodáme a už sme aj začali,“ informoval Birčák.

Naplnenie farmy nosnicami na 100 percent plánujú v prvý aprílový týždeň. „Situácia sa stabilizovala. Čo sa týka dodávok vajec, ďalšie naše farmy fungujú. Najviac v Leviciach, kde vtáčia chrípka nebola,“ doplnil.

Dodávka ich odberateľom bola vraj plynulá, vajcia však zároveň aj nakupovali, a to najmä z Českej republiky, a dodávali svojim klientom.

Situácia pred Veľkou nocou

Mesačne sa obvykle na Slovensko dovezie zo zahraničia zhruba 715 ton vajec. Vlani v novembri to bolo v dôsledku spomínaných strát v Novogale až 2 415 ton vajec, čiže o 1 600 ton viac. Dovoz tak bol podľa Únie hydinárov Slovenska zbytočne vyšší ako potreby slovenského trhu. To spôsobilo v obchodoch nadbytok tejto potraviny a slovenskí dodávatelia tak mali problém predávať tie svoje.

Najviac ich na trh prišlo z tretích krajín a Ukrajiny, ktorá nemusí mať prerobené klietkové systémy na takzvané obohatené klietky a nemá povinnosť spĺňať predpisy, ktoré sú nevyhnutné v Európskej únii, teda používanie rôznych postrekov či hnojív.

Aktuálne je situácia iná ako pred Vianocami. So slovenskými by už od apríla nemal byť problém. Ako uviedla spoločnosť Novogal, zvyšok nosníc plánujú naskladniť už pred veľkonočnými sviatkami. „Už zhruba tri týždne pred Veľkou nocou by mal byť dostatok slovenských vajec, ktorými slovenskí producenti dokážu zásobovať trh. Nebojíme sa teda, že by mal byť výpadok vajec,“ ubezpečil riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.   

Rekonštrukcia klietkových chovov

Ešte v roku 2019 zahraničné obchodné reťazce avizovali, že po roku 2025 nebudú predávať vo svojich prevádzkach situovaných u nás žiadne slovenské vajcia, ktoré budú pochádzať z klietkových chovov. „Naši chovatelia preto začali od roku 2020 s rekonštrukciami,“ dodal Molnár.

Za posledné štyri roky sa podarilo prerobiť približne 30 percent chovov. Rekonštrukcia by sa však mala postupne urýchliť, keďže na ňu dostali časť zdrojov z Európskej únie. Doteraz to chovatelia realizovali prevažne z vlastných zdrojov, preto to išlo pomalšie.

V súčasnosti je Slovensko na úrovni zhruba 60 percent nosníc v klietkových chovoch, 34 percent je v podstielkových chovoch a zhruba šesť percent je vo voľných výbehoch či ekologických chovoch. „Potrebujeme zrekonštruovať zhruba 20 percent klietkových chovov v tomto roku,“ vyčíslil Molnár.

Na to, aby to chovatelia mohli zrealizovať, potrebujú investíciu vo výške 25 miliónov eur. Na to však podľa únie financie nemajú, preto požiadali o pomoc štát. Momentálne preto rokujú s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Ak sa im totiž tento krok nepodarí, respektíve rekonštrukciu nestihnú, môžu byť domáce vajíčka nahradené dovozom zo zahraničia a opätovne sa vrátiť na trh bude problém.

Najdrahšie vajíčka v okolí

Z okolitých štátov máme na vajcia najvyššiu sadzbu DPH. V súčasnosti je to 19 percent. V susednej Českej republike je to 15 percent, v Rakúsku 10 percent, v Nemecku sedem percent, v Maďarku päť a v Poľsku je dokonca nulová.

To znamená, že si spotrebitelia v Poľsku kúpia 10-kusové balenie takmer o 50 centrov výhodnejšie. Ľudia z priľahlých oblastí si teda chodia nakupovať slepačie vajíčka do zahraničia. „Pri 30 kusovom balení je to v Poľsku o euro a päť centov lacnejšie ako u nás, v Maďarsku o 77 centov, v Nemecku 66 centov a v Rakúsku o 50 centov,“ doplnil Molnár.

DPH na tomto tridsiatkovom balení podľa neho dokáže urobiť rozdiel až viac ako euro. Keď kupuje 90 či 120 kusov, tam sa to, samozrejme, násobí. Preto si zástupcovia Únie hydinárov Slovenska myslia, že by bolo vhodné, keby sa aj vajcia zaradili medzi potraviny so zníženou sadzbou DPH vo výške päť percent. „Aby sa ceny na pultoch medzi Slovenskom a okolitými krajinami mohli vyrovnať,“ uzavrel Molnár.