Téma týždňa
Nočná ekonomika: ako sa počas ramadánu mení obraz miest po zotmení

Photo: ASIF HASSAN / AFP / AFP / Profimedia

Nočná ekonomika: ako sa počas ramadánu mení obraz miest po zotmení

Ramadán, ktorý dodržiava 1,9 miliardy moslimov, je obdobím pôstu, modlitieb a spoločných stretnutí.

Od východu slnka až po jeho západ sa moslimovia zdržiavajú jedla, pitia, fajčenia a iných telesných potrieb. So západom slnka však mestá od Káhiry po Jakartu zažívajú pozoruhodné zmeny. Zvyčajne pokojné hodiny po večeri sa stávajú rušnými centrami ekonomickej a spoločenskej aktivity.

Ulice sú plné ľudí, nočné trhy prekvitajú a obchody predlžujú svoje otváracie hodiny aj po polnoci. Cestovné poriadky verejnej dopravy sa často prispôsobujú zvýšenej nočnej mobilite.

Ramadán okrem svojho duchovného významu mení aj hospodársku činnosť. Hoci sa jeho celkový hospodársky vplyv líši v závislosti od odvetvia a regiónu, vo všeobecnosti sa z hospodárskeho hľadiska považuje za čistý prínos. V mnohých krajinách s moslimskou väčšinou vrátane Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov (SAE) a Kataru je počas ramadánu nariadený kratší pracovný čas, čo vedie k zníženiu produktivity.

Zvýšenie spotrebiteľských výdavkov to však viac ako len vykompenzuje. Hlavná zásada ramadánu – dobročinnosť – hospodársku činnosť takisto podporuje, keďže zakát (povinná almužna) a sadaka (dobrovoľný milodar) vedú k väčšiemu počtu finančných transakcií a vyššiemu dopytu po tovare a službách.

Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.

Začať diskutovať

Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.

Všetky komentáre 0

    Zaregistrujte sa

    Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.