Ramadán ako obchodná príležitosť: sviatky zisku?

V niektorých krajinách tieto zmeny dokonca presadzujú úrady. Ľudia sa postia, menej pracujú a vo väčšej miere venujú svoj čas rodine a miestnemu spoločenstvu. Čo býva možno menej viditeľné počas zvyšku roka, sa stáva zvlášť dôležitým, zatiaľ čo každodenné obchodné záležitosti sa dostávajú do úzadia. Ovplyvňuje však tento náboženský sviatok aj finančné trhy a vytvára v tomto smere niečo, čo by sme mohli nazývať „ramadánový efekt“? A ak áno, existujú špecifické príležitosti, ako tento efekt pretaviť na zisk?

Je to naozaj tak?

Niet pochýb o tom, že pôst a zmena spánkového rytmu majú na ľudí výrazný fyziologický a psychologický účinok. To môže ovplyvniť najmä obchodníkov a investorov a nepochybne to má negatívny vplyv na ich kognitívne schopnosti a rozhodovanie, schopnosť sústrediť sa, bdelosť, odolnosť voči stresu či dokonca chuť riskovať. Je tiež pravdepodobné, že to má vplyv na vývoj cien a ďalšie vlastnosti trhu. Profesionálne finančné obchodovanie je vysoko racionálna činnosť, ktorá si vyžaduje čistú myseľ a vysokú úroveň emocionálnych aj fyzických schopností.

V stave pôstu zvyknú niektorí ľudia robiť obchodné rozhodnutia, ktoré sú príliš unáhlené, alebo naopak, môžu byť až príliš zdráhaví, zatiaľ čo iní obchodníci môžu byť naopak – náchylnejší „prepnúť“ z disciplinovaného obchodovania do obyčajného hazardu. Keďže rozhodnutia obchodníkov majú vplyv na trhy a ceny, všeobecný pokles racionality obchodníkov vedie k nepredvídateľným cenovým pohybom alebo zmenám z hľadiska volatility trhu. Duchovné povznesenie a posilnenie sociálnych väzieb počas ramadánu zároveň zlepšujú ľuďom náladu, podnecujú k väčšej reflexii, štedrosti a odklonu od materializmu. Výdavky sa zvyšujú – a to nielen na spotrebu, ale aj na charitu. Prirodzene to má vplyv na predaj a zisky spoločností – v podstate sa tento trend nijako zásadne nelíši od vianočnej nákupnej sezóny v západnom svete.

Moslimské finančné trhy

V posledných desaťročiach sa mnohé moslimské krajiny vypracovali na významných aktérov svetovej ekonomiky a dôležité finančné centrá. Saudskoarabská burza Tadawul je desiatou najväčšou burzou na svete a môže sa pochváliť trhovou kapitalizáciou vo výške 3 bilióny USD, s denným objemom obchodov vo výške 1,5 miliardy USD, pričom spravuje viac ako 30 percent globálnych aktív, ktoré spĺňajú požiadavky zákona šaría. Burza cenných papierov v Abú Zabí (ADX) v Spojených arabských emirátoch je na druhom mieste s trhovou kapitalizáciou 800 miliárd USD a denným objemom obchodov 300 miliónov USD. Na treťom mieste je Dubajský finančný trh (Dubai Financial Market, DFM) v Spojených arabských emirátoch s trhovou kapitalizáciou 250 miliárd USD a denným obchodovaním v objeme 150 miliónov USD.

Cenné papiere v súlade so šaríou, ako sú sukuk (bezúročné dlhopisy) a vyhradené ETF, tvoria na týchto trhoch veľkú časť celkového objemu obchodov. Spoločnosti Tadawul, ADX a DFM spolu predstavujú 4 – 6 percent celkového objemu globálneho finančného trhu. Rastový potenciál týchto ekonomík je vzhľadom na ich HDP a veľkosť obyvateľstva značný.

Pôstne ekonomiky

Štúdie sa snažili zistiť, či má ramadán vplyv na trhy. Na viacerých finančných trhoch v moslimských krajinách došlo počas ramadánu k merateľnému poklesu volatility cien a objemu obchodovania. Zdá sa to logické, pretože hodiny vyhradené na obchodovanie sa skracujú a celková aktivita počas ramadánu klesá.

Turecká štúdia z roku 2018 zistila pozitívne výnosy počas ramadánu pre najmenej trinásť zo šestnástich skúmaných moslimských finančných trhov (aj keď s rôznou úrovňou štatistickej významnosti). Jej autori pripísali tento účinok „všeobecne pozitívnej nálade alebo emóciám investorov“ počas tejto sezóny duchovného povznesenia. Investori sú počas ramadánu odvážnejší a očakávajú rast (tzv. býčí trh), a to nielen z dôvodu zvýšeného všeobecného optimizmu, ale aj v očakávaní vyšších ziskov v niektorých ekonomických sektoroch, pretože ľudia počas sviatkov míňajú viac peňazí, najmä na potraviny a odevy, čo má celkovo pozitívny vplyv na akcie v daných sektoroch.

Dá sa to zobchodovať?

Pokiaľ ide o komerčné využitie „ramadánového efektu“, veci už sú o čosi menej samozrejmé – ako to už v prípade špekulácií často býva. Investori, ktorí uplatňujú sektorovo špecifické stratégie, sa počas ramadánu môžu tešiť zo zvýšených výnosov zaznamenaných na niektorých moslimských burzách za predpokladu, že si starostlivo vyberú sektory pre svoje investície a dobre načasujú svoju trhovú expozíciu. Akcie, ktoré profitujú zo zvýšených maloobchodných výdavkov počas „ramadánovej horúčky“, ako toto obdobie niektorí nazývajú, predstavujú sľubné investičné príležitosti. Týka sa to samozrejme potravinárstva, ale aj luxusného tovaru: Niekoľko špičkových luxusných značiek, ako sú Gucci, Dior a Louis Vuitton, sa už dlho zameriava na moslimský segment a pripravujú špeciálne kolekcie pri príležitosti ramadánu a snažia sa využiť tento rastúci trhu.

Ďalšie príležitosti sa objavujú v súvislosti s islamskými zásadami, ktoré počas ramadánu odmietajú špekulácie – ktoré sú na dnešných finančných trhoch všadeprítomným prvkom a ktoré mnohí považujú za nevyhnutné pre vysokú efektivitu trhových operácií. Prísnejšie etické pravidlá pre špekulatívne obchody tak môžu spôsobiť dočasný pokles efektivity na niektorých trhoch. Šikovní obchodníci môžu takéto krátkodobé výkyvy využiť na vytvorenie zisku, najmä ak nájdu správne príležitosti na využitie rozdielov v cene, napr. v komoditách alebo kryptomenách. Ibaže vzhľadom na tempo a presnosť dnešných trhov fungujúcich na digitálnom základe, je realizácia takýchto stratégií skôr úlohou pre algoritmy ako pre živých traderov.

Rastúci apetít

Existujú jasné dôkazy o vplyve ramadánu na trhy, hoci jeho komerčné využitie je možné len pre krátkodobo orientované obchody, pretože tento koncept si vyžaduje dôkladnú hĺbkovú analýzu trhu, ktorá bude hľadať opakujúce sa a spoľahlivé vzorce v cenovom správaní a identifikuje na trhu prípadné neefektívnosti. Ale okrem ramadánového efektu, ktorý v každom prípade predstavuje len veľmi úzku
a špekulatívnu obchodnú príležitosť, moslimské ekonomiky a finančné trhy ponúkajú zaujímavé vyhliadky aj pre dlhodobých investorov s výhľadom do vzdialenejšej budúcnosti.

Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia transformujú svoje systémy, ktoré už nie sú závislé od ropy a stali sa globálne relevantnými ekonomikami, centrami medzinárodného obchodu a financií. Malajzia a Indonézia očakávajú so svojím rozvíjajúcim sa priemyslom  a veľkým domácim trhom v najbližšom období silný rast HDP. Investori s orientáciou na dlhodobé expozície, ktorí chcú nakupovať na týchto rastúcich trhoch, môžu nájsť výhodnejšie ceny, ak si pozorne preštudujú sezónne správanie sa trhu počas ramadánu.

Zhrnutie:

Ramadánový efekt sa týka vplyvu ramadánu na finančné trhy, najmä v krajinách s moslimskou väčšinou. Počas tohto mesiaca ovplyvňuje trhové správanie zmena spánkového rytmu, skrátený pracovný čas a intenzívne zapojenie sa do spoločenského a duchovného života. Štúdie ukazujú zníženú volatilitu a objem obchodov, pričom niektoré trhy zaznamenali kladné výnosy v dôsledku zvýšených výdavkov v odvetviach ako potravinárstvo a odevný priemysel. A hoci toto obdobie prináša obchodné príležitosti, vyžadujú si starostlivý výber konkrétneho sektora a načasovanie. Investori v dlhodobom horizonte môžu nájsť rastový potenciál v moslimských ekonomikách, ako sú Saudská Arábia, SAE, Malajzia a Indonézia. Špekulácie na krátkodobé výkyvy trhu sú však stále rizikové a vyžadujú si precíznu analýzu.