V digitálnom veku sa však aj posvätné tradície pretvárajú. Umelá inteligencia (AI, z angl. Artificial Inteligence), virtuálna realita (VR) a globalizácia menia spôsob, akým moslimovia slávia najposvätnejší mesiac islamu.
Niektorí považujú tieto technologické vymoženosti za nástroje na posilnenie viery, vďaka ktorým sú náboženské praktiky prístupnejšie a osobnejšie. Iní sa obávajú, že sú len ďalším krokom k individualizovaným, skomercializovaným a v konečnom dôsledku bezduchým tradíciám. Vyvíja sa ramadán, alebo sa len stáva ďalším algoritmom, ktorý treba dodržiavať?
AI a skúsenosti s algoritmickým pôstom
Technológia mení podobu islamu, pretože VR nahrádza mešity slúchadlami, púte simuláciami a komunity ponorením sa do digitálneho sveta. Posvätný mesiac sa dnes organizuje aj pomocou strojového učenia - od modlitebných aplikácií založených na umelej inteligencii až po inteligentné stravovacie plány. Algoritmy posielajú na mieru šité pripomienky pôstu, navrhujú výživové plány jedál a optimalizujú rozvrhy modlitieb na základe polohy človeka. Ramadán, ktorý sa kedysi riadil pohybom mesiaca, teraz riadi analýza umelej inteligencie.
Islam je vo všeobecnosti štruktúrovaná viera, v ktorej sa oddanosť meria skôr vernosťou než introspekciou. Je zakorenený v prísnom dodržiavaní rituálov (modlitba, pôst, púť) a podporuje disciplínu a jednotu spoločenstva. Duchovnosť sa tu však nenachádza v osobnom uvažovaní, ale v dôslednej poslušnosti. Islam definuje vieru skôr podľa dodržiavania predpisov než kontemplácie.
Je to skôr náboženstvo knihy než jej výkladu a v tomto ohľade sa AI ukazuje ako dokonalý vymáhateľ. Odstraňuje nejednoznačnosť a zabezpečuje, že každá povinnosť sa plní so strojovou presnosťou. Kedy by ste sa mali modliť? Vaša aplikácia vás na to upozorní. Čo by ste mali jesť? Algoritmus to už vypočítal.
Dokonca aj islamskí učenci, kedysi jediní vykladači doktríny, teraz súťažia s fatvami generovanými umelou inteligenciou. Prečo sa radiť s imámom, keď ChatGPT vyškolený v islamskej právnej vede dokáže poskytnúť odpoveď v priebehu niekoľkých sekúnd? Efektivita je nepopierateľná. Islamské autority čoraz častejšie využívajú umelú inteligenciu a virtuálnu realitu na modernizáciu náboženskej praxe, ale nie bez výhrad. Dubajská „virtuálna ifta“ (akt vydania fatvy) vydáva fatvy generované umelou inteligenciou, zatiaľ čo Al-Azhar v Egypte skúma podobné technológie na zefektívnenie náboženských rozhodnutí. Aplikácie VR sa používajú na simuláciu rituálov hadždžu a zlepšujú výučbu Koránu, čo signalizuje posun smerom k digitalizovaným náboženským zážitkom.
Islam sa stále viac približuje k tomu, aby sa stal kodifikovaným systémom pravidiel, oddeleným od vnútorného rozjímania. Vedci však varujú, že AI chýba hĺbka a zreteľ na povedomie tradičných právnikov, čo vyvoláva obavy z príliš zjednodušených rozhodnutí a podkopávania islamského práva. S rozširovaním týchto inovácií čelia náboženské autority dileme: prijať technológiu alebo riskovať stratu vplyvu v čoraz viac digitalizovanom svete?
Znamená to však, že islam čoskoro nebude náboženstvom v tradičnom zmysle, ale len právnym rámcom, systémom povinností, ktoré treba plniť, a nie im rozumieť? Potom byť dobrým moslimom nebude o viere, morálke alebo osobnom raste, ale o dodržiavaní presného zoznamu, ktorý diktuje Veľký brat riadený umelou inteligenciou. Budú moslimovia čoskoro dostávať halal certifikované skóre zbožnosti a budú aplikácie hodnotiť ich oddanosť ako nejaký islamský vernostný program?
Keď sa z púte a viery stávajú pixely
Islam je už dlho komunitárnou vierou, v ktorej je náboženská identita vtkaná do sociálnych štruktúr, pričom komunity formuje prostredníctvom rituálov, spoločne používaných priestorov a kolektívnych povinností. To je zrejmé v „umme“, globálnom spoločenstve veriacich, kde sú všetci moslimovia považovaní za bratov vo viere. V moslimskom svete tento aspekt len zosilnel, najmä vo vrstvách znevýhodnených, v ktorých islam poskytuje sociálnu súdržnosť, morálne vedenie a dokonca aj politický vplyv prostredníctvom miestneho klientelizmu.
Veriaci už nie sú viazaní geografickými ani sociálnymi väzbami a ramadán môžu v súčasnosti sláviť odkiaľkoľvek. Virtuálne modlitby a simulované púte do Mekky by čoskoro mohli nanovo definovať tradičné komunitné okamihy.
Pre tých, ktorí nemôžu cestovať, je digitálna Kába lepšia ako žiadna Kába. Zostáva však otázka: ak sa viera dá praktizovať cez slúchadlá, nestráca potom spoločenstvo svoje opodstatnenie? Hrozí, že sa islam stane osamelou virtuálnou skúsenosťou zbavenou sociálneho rozmeru.
Štandardizácia viery
Islam je teda pomaly pretváraný umelou inteligenciou, virtuálnou realitou a globalizáciou, v dôsledku čoho sa jeho rituály menia. Okrem technológií však globalizácia ďalej narúša regionálne rozdiely islamu a posúva ho smerom k univerzálnemu systému založenému na pravidlách. V Saudskej Arábii Vízia 2030 pretvára islam, mení kráľovstvo na globálne centrum štátom schválenej verzie viery, ktorá je riadená umelou inteligenciou. Popri hospodárskej diverzifikácii a modernizácii založenej na technológiách, plán podporuje práva žien a poskytuje slobody, ktoré boli v konzervatívnom srdci krajiny kedysi nemysliteľné. Tradičné zvyky sa vytrácajú a sú nahrádzané zjednodušeným islamom, ktorý sa riadi viac politikou a algoritmami než kultúrnym dedičstvom. Novou tvárou kráľovstva sú mrakodrapy, cestovný ruch a reforma práv pohlaví. Inými slovami: menej Mekky, viac Silicon Valley.
Islam sa čoraz viac mení z viery zakorenenej v tradícii, ktorej duchovným motorom je mystická tradícia sufizmu, na čoraz viac naprogramovanú rutinu, kde umelá inteligencia predpisuje rozvrh modlitieb, pôst a dokonca aj náboženské pravidlá. Môže sa však viera digitalizovať bez toho, aby stratila svoju dušu? Globalizácia štandardizovaním islamu paradoxne súčasne posilňuje aj radikalizáciu, ktorá niektorých tlačí k prísnemu dodržiavaniu tradičných zásad, zatiaľ čo iní prijímajú náboženskú automatizáciu, ktorá je riadená umelou inteligenciou. Čím viac sa islam zefektívňuje do podoby univerzálneho systému založeného na pravidlách, tým viac sa komunity v snahe zachovať si svoju identitu utiekajú k prísnejším výkladom.
Zo štúdie WZB z roku 2013 vyplynulo, že 60 percent tureckých a marockých prisťahovalcov v Európe podporuje návrat k základným princípom islamu a odmieta západný sekularizmus aj jeho modernizované verzie, ako je napríklad saudskoarabská Vízia 2030. Toto prehlbujúce sa rozdelenie so sebou prinieslo roztrieštenie ummy, v ktorej sa viera buď digitalizuje do algoritmickej poslušnosti, alebo sa radikalizuje v odpore voči globálnej homogenizácii. Islam sa štiepi, je rozpoltený medzi tradíciou a technológiou. Modernizácia a umelá inteligencia na Blízkom východe pretvárajú vieru, pričom krajiny ako Irán sú svedkami toho, ako ženy odmietajú závoj a prijímajú sekularizmus z čias šacha, ktorý sa kedysi považoval za utláčateľský. Svojím pomalým vývojom do zjednodušenej, technológiami poháňanej verzie, existuje pre islam riziko, že jeho rigidnejšia tradičná forma si nenájde útočisko na Blízkom východe, ale v Európe. Zatiaľ čo si Blízky východ osvojuje modernizovaný islam, Západ sa paradoxne môže stať poslednou baštou jeho zradikalizovaných zostatkov, ktoré túto modernizáciu prežijú. Zdá sa, že budúcnosť Blízkeho východu bude kódovaná umelou inteligenciou, nie hlásaná muftím.
Zhrnutie:
Umelá inteligencia, virtuálna realita a globalizácia pretvárajú islam a menia ho z komunitnej viery na digitalizovaný systém založený na pravidlách. Umelá inteligencia predpisuje časy modlitieb, pôstne rozvrhy a fatvy, zatiaľ čo VR nahrádza mešity slúchadlami a púte simuláciami, čím ohrozuje komunitnú podstatu islamu. Medzitým globalizácia štandardizuje islamskú prax a posilňuje legalizmus nad duchovnosťou. V reakcii na to sa západné moslimské komunity bránia sekularizácii a často sa utiekajú k prísnejším výkladom. Islam sa štiepi, je rozpoltený medzi modernosťou a radikalizmom. Keďže umelá inteligencia a modernizácia vieru na Blízkom východe pretvárajú, tradicionalistický islam sa sťahuje do Európy.