Veterné elektrárne sú strašiakom Slovákov. Bojujú proti nim petíciami

Veternú energiu využívajú viaceré krajiny Európskej únie (EÚ) už desaťročia. Energetická kríza a problémy s bezpečnými dodávkami fosílnych palív v dôsledku vojny na Ukrajine podľa odborníkov len potvrdili potrebu budovať lokálne zdroje, ktoré nie sú závislé od dovozu paliva.

Viaceré štáty tak reagujú na novú geopolitickú situáciu. Mnohé z nich zjednodušili povoľovacie procesy, aby zrýchlili znižovanie svojej závislosti v oblasti palív a energetiky od iných regiónov mimo EÚ.

„Najmä v časoch črtajúcich sa „obchodných vojen“ vo forme ciel a iných bariér, kde sa nedajú vylúčiť ani fosílne palivá, to môže byť ešte zásadnejší benefit,“ uviedol pre Štandard člen Výkonného výboru SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky Ján Lacko.

Dominuje Čína

Najväčšie prírastky solárnej a veternej energie už roky dosahuje Čína, ktorá patrila podľa Lacka donedávna ku krajinám s energetikou postavenou na fosílnych palivách.

V roku 2020 si stanovila cieľ zdvojnásobiť kapacitu obnoviteľného zdroja energie na celkom 1 200 gigawatt (GW) (Slovensko má celkový inštalovaný výkon všetkých zdrojov cca 9 GW, pozn. redakcie) do roku 2030.

„Tento cieľ dosiahne už tento rok. Je teda zrejmé, že aj krajiny ktorých energetický mix bol postavený skôr na klasických zdrojoch – jadro, plyn či uhlie – idú cestou obnoviteľných zdrojov energie,“ doplnil Lacko.

V Európe minulý rok spustili podľa údajov WindEurope do prevádzky nové veterné elektrárne s výkonom 16 400 megawattov (MW). Až 84 percent z toho tvorili pevninské veterné elektrárne.

Tieto čísla podľa Lacka ukazujú, že veterná energia má na starom kontinente miesto nielen z environmentálneho, ale aj ekonomického hľadiska. „Avšak pre Slovensko, ktoré má v prevádzke veterné elektrárne s výkonom 4 MW a nulový prírastok za minulý rok, ide zrejme o varovný signál,“ upozornil.

Medzi lokality, ktoré majú na našom území vhodné podmienky pre veternú elektráreň, patria Záhorie či južné Slovensko. Tu ich však občania a často i samosprávy odmietajú. Ľudia sa vyjadrujú, že presne nevedia, aké budú mať z projektu benefity nielen oni, ale i samotná obec.

Ďalším dôvodom je napríklad obava z negatívneho vplyvu na zdravie obyvateľov či na ich komfort bývania, ale aj na narušenie migračného letového pásma vtákov a netopierov.

Petície a referendá

Veterný park plánuje investor postaviť aj v Stupave v okrese Malacky. Tamojší mestskí poslanci schválili jeho zámer. Potrebný je ďalší prieskum lokality i posudzovanie vplyvov na životné prostredie EIA a až následne by mohli začať s výstavbou. To môže trvať roky.

Časť nespokojných obyvateľov spísalo petíciu proti výstavbe veternej elektrárne. Z nej vyplýva, že dôvodom nesúhlasu je záchrana prírodných, kultúrnohistorických hodnôt a krajinného rázu Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Záhorie a Chráneného areálu (CHA) Devínske jazero.

Takisto i ochrana zdravia obyvateľov dotknutých sídel Stupava a Zohor. Pod petíciu sa podpísalo viac ako 500 ľudí, na mestský úrad v Stupave ju zatiaľ nedoručili.

Miestne referendum, ktoré malo rozhodnúť o postoji občanov v otázke výstavby ďalšieho veterného parku, sa už pred rokom uskutočnilo v Radošovciach v okrese Skalica. Referendum bolo platné, pričom proti výstavbe sa postavilo takmer 66 percent občanov.

V januári tohto roka sa uskutočnilo referendum aj v obciach Letničie a Petrova Ves v okrese Skalica, kde chcela súkromná spoločnosť postaviť veterný park. V oboch obciach verejnosť predložila petíciu, na základe ktorej samospráva vyhlásila referendá. Obe však boli neplatné pre nízky počet voličov, keďže účasť bola nižšia ako 50 percent.

Z celkového počtu 397 oprávnených voličov sa na ňom v obci Letničie zúčastnilo 182, čo predstavuje celkovo 45,84 percenta. „Referendum bolo vyhlásené na základe petície občanov a bolo neplatné,“ uviedol pre redakciu starosta Juraj Júnoš.

V obci riešili túto tému aj v roku 2004. „Vtedy bola verejná anketa. V nej sa všetci zúčastnení vyjadrili, že súhlasia s tým, aby bola vykonaná výstavba veterných elektrární,“ doplnil starosta.

Spresnil, že v roku 2021 podpísali zmluvu na zámer výstavby veterných elektrární. „Bližšie informácie k tomu neviem. My máme len podpísanú zmluvu o partnerstve, kde je daný zámer na výstavbu v katastri obce Letničie a Petrova Ves,“ dodal Júnoš.

V neďalekej Petrovej Vsi vhodilo počas totožného referenda obálku do schránky z 891 oprávnených voličov iba 344, čo je účasť 38,6 percenta. Toto referendum je teda taktiež neplatné.

Štandard oslovil aj investora, ktorý však na otázky neodpovedal. Kedy a či vôbec začne s výstavbou veternej elektrárne v tejto lokalite, teda nie je známe.

Výstavbu zrušili

Veterný park s viacerými turbínami plánoval investor postaviť v katastrálnom území obce Báb v okrese Nitra. Začiatok výstavby predbežne naplánovali na prvý štvrťrok 2027 a mala trvať rok. Prevádzku chceli spustiť v rokoch 2028/2029.

Keď sa obyvatelia obce o zámere dozvedeli, zdvihla sa u časti z nich vlna nevôle. Nespokojnosť a nesúhlas vyvrcholili koncom februára v referende, ktoré musela vyhlásiť obec Báb na základe petície. Hlasovaniu predchádzalo aj viacero diskusií na miestnych obecných zastupiteľstvách.

Obyvatelia Bábu sa vyjadrovali k otázke: Súhlasíte s výstavbou Veterného parku Báb v katastrálnom území obce Báb (Malý Báb a Veľký Báb) v počte šesť veterných turbín? Referendum bolo nakoniec platné.

Zúčastnilo sa na ňom totiž až 57 percent oprávnených voličov, pričom väčšina hlasujúcich nesúhlasila s výstavbou veterného parku. Na základe výsledkov a následného rozhodnutia obecného zastupiteľstva projekt výstavby veterného parku napokon definitívne zastavili.

Obecné zastupiteľstvo sa zároveň vyjadrilo, že sa v budúcnosti nebude zaoberať ďalšími návrhmi na realizáciu podobného projektu.

Samospráva poďakovala všetkým, ktorí sa zúčastnili na referende a vyjadrili svoj názor. „Rešpektujeme výsledok hlasovania a budeme konať v súlade s vôľou občanov,“ informovala obec na svojej stránke. O výsledku následne informovali aj investora, s ktorým obec ukončila akékoľvek ďalšie rokovania.

Na ťahu je štát

Odborníci tvrdia, že ľudia na Slovensku nemajú skúsenosť s veternou energiou a z toho vyplývajú obavy a strach. „Navyše, zo strany štátu nie sú signály, že by veterné elektrárne či obnoviteľné zdroje energie všeobecne mali relevantné miesto v bezpečnej dodávke elektriny,“ vysvetlil Lacko.

Dokazovať to má aj fakt, že len v roku 2022 po rozpútaní vojny na Ukrajine bola reálna hrozba nedostatku plynu. Pričom aj dnes sa pravidelne rieši, koľko plynu je, resp. pritečie nielen na naše územie, ale aj do krajín v celej Európe.

„Štát by mal vo väčšej miere komunikovať verejnosti, prečo je dôležité mať primeraný podiel napríklad aj veterných elektrární. Zároveň by mal vytvárať podmienky pre rýchlejšie povoľovanie a výstavbu veterných elektrární,“ dodal Lacko.

O vyjadrenie sme požiadali aj Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, do uzávierky však neodpovedalo.