Pri Nitre má vzniknúť veľký veterný park. Investor upokojuje ľudí, že sa niet čoho obávať

Denník Štandard iba pred pár dňami priniesol informáciu o tom, že obyvatelia obce Báb neďaleko Nitry, pri ktorej má tiež vyrásť niekoľko turbín, rozhodnú o ich výstavbe v referende. V okolí mesta pod Zoborom má však zámer stavať veterné elektrárne viacero spoločností. Niektoré obce s ich výstavbou už súhlasili, inde, rovnako ako v Bábe, ešte rozhodnutí nie sú.

Vyrásť má 18 veterných turbín

O výstavbe veterných elektrární uvažujú aj na trase medzi Nitrou a Topoľčanmi. Práve tam plánuje spoločnosť VTE-Nitra, ktorá patrí pod JRD Group, vybudovať veterný park Nitra-Sever, kde bude v rade za sebou 18 veterných turbín s celkovým inštalovaným výkonom 108 MW.

V projekte, ktorý je zatiaľ len v prípravnej fáze, má byť predpokladaný inštalovaný výkon jednej turbíny šesť MW. Vyrobiť by sa malo približne 250 GWh čistej elektrickej energie ročne, čo ho tak podľa biznis manažéra spoločnosti Kamila Dombrovského zaradilo medzi tri najväčšie pripravované projekty veterných elektrární na Slovensku.

„Na Slovensku pripravujeme aj iný veterný park, ale i solárny park (fotovoltickú elektráreň). V súčasnosti máme na Slovensku dohodnutú spoluprácu s celkovo jedenástimi obcami. Okrem Výčap-Opatoviec, Koniaroviec, Hrušovian, Preselian, Kamanovej a Horných Obdokoviec sme oslovili aj susedné obce,“ uviedol pre Štandard Dombrovský, podľa ktorého je úplne v poriadku, ak sa obec rozhodne nesúhlasiť s umiestnením veterných turbín v jej katastrálnom území.

V spomínaných obciach už má spoločnosť dohodnutú spoluprácu, o ktorej rozhodovalo obecné zastupiteľstvo. Predchádzali tomu však verejné konzultácie.

Spoločnosť plánuje i veterný park Nitra–Juh, pričom už má dohodnutú spoluprácu s obcami Malé Chyndice, Veľké Chyndice, Čeľadice a Hosťová, ale rokujú aj s obcou Dolné Obdokovce.

„Veterný park Nitra–Juh plánujeme s inštalovaným výkonom 4,5 MW až 7,2 MW. Počet turbín upresníme v neskoršej fáze prípravy, ale bude ich menej ako 18,“ spresnil biznis manažér, podľa ktorého je veterná elektráreň jedným z najčistejších a ekonomicky najvýhodnejších lokálnych zdrojov elektrickej energie.

EIA by mala byť do dvoch rokov

„Príprava veterného parku trvá niekoľko rokov, samotná výstavba je však rýchla a spustenie do prevádzky sa väčšinou uskutoční do jedného roka od vydania stavebného povolenia,“ prezradil Dombrovský. Dodal, že na budúci rok sa bude meniť legislatíva, a je teda ešte predčasné definovať dátum spustenia veterného parku Nitra-Sever do prevádzky.

„Tento projekt, samozrejme, podlieha procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorého výsledok očakávame do dvoch rokov. Predpokladaná výška investície by nemala presiahnuť 200 miliónov eur,“ doplnil manažér.

Objasnil, že štandardne sa používajú veterné turbíny, kde gondola môže byť vo výške 110 až 130 metrov a list rotora môže mať dĺžku 70 až 85 metrov. V tomto prípade sa predpokladá, že maximálna celková výška bude do 200 metrov. 

Hluku sa ľudia báť nemusia

Ľudí v obciach, pri ktorých budú veterné turbíny stáť, zaujíma aj to, aké benefity z toho budú dediny mať. „Tie budú dostávať príspevok do rozpočtu, teda finančnú kompenzáciu v každom roku, v ktorom bude veterná elektráreň prevádzkovaná. Kompenzácia sa pre každú obec líši podľa počtu a výkonu veterných turbín v nej,“ vysvetlil Dombrovský a dodal, že zatiaľ nepodpísali žiadnu dohodu o výrobe elektrickej energie.

Tú plánujú dodávať do priemyselných podnikov v nitrianskom regióne, presnejšie pri mestách Nitra, Topoľčany, Vráble a Šurany. Ľudia žijúci v blízkosti veterných parkov sa ale obávajú najmä hluku z točiacich sa turbín či iného vplyvu na ich zdravie.

„Obavy sú neoprávnené. Hluk veterného generátora je vo vzdialenosti 350 metrov 35 až 45 dB, podobný hluk vydáva napríklad dážď a šum v tichom byte. Hluk veterného generátora pri päte je 55 až 60 dB a podobný hluk vydáva práčka či denná ulica. Napríklad tikot náramkových hodiniek je 20 dB,“ upokojil Dombrovský.

Vysvetlil, že v každom projekte bude dodržaná aj podmienka stanovená Úradom verejného zdravotníctva SR, teda že veterná turbína bude vzdialená minimálne jeden kilometer od obydlia.

Ochrana vtáctva kamerovým systémom

Investor tiež vysvetlil, že veterné turbíny nebudú mať negatívny vplyv na vtáctvo. „Projekt podlieha procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorého súčasťou je i ornitologický prieskum. Budeme rešpektovať rozhodnutia úradov a detaily projektu následne prispôsobíme,“ prízvukoval Dombrovský.

Aby sa zabránilo stretu vrtule s vtáctvom, využívajú podľa neho princíp vizuálneho rozpoznania vtákov pomocou kamier, ktoré na vzdialenosť jeden kilometer identifikujú druh vtáka aj smer jeho pohybu. V prípade, ak sa vták priblíži na určitú vzdialenosť, zvukové zariadenie vyšle odplašujúci signál, ktorý účinkuje pre daný druh.

Lokalitu pre turbíny podľa neho v spoločnosti vyberali zodpovedne a sú dostatočne vzdialené od chránených území. Vedú pozdĺž rýchlostnej cesty a tiež pozdĺž už naplánovaného nového vedenia veľmi vysokého napätia. Veterný park sa navyše neoplocuje, takže nepredstavuje migračnú bariéru pre zver.

Spoločnosť JRD Group má podľa Dombrovského dlhoročné skúsenosti v oblasti udržateľného rozvoja a čistej energetiky. Navyše, prevádzkuje druhý najväčší veterný park v Česku.

Referendum bude aj v Šuriankach

K veternému parku Nitra-Sever sa možno pripojí aj obec Šurianky, jej vedenie však plánuje vyhlásiť referendum. „Ak nám to dovolia podmienky, tak by sme ho chceli vyhlásiť zrejme niekedy v januári. Podľa jeho výsledkov sa potom zariadime,“ povedal pre Štandard starosta Marek Peňaško, podľa ktorého referendum v obci robia preto, aby poznali názor občanov.

V prípade úspešného referenda prikročí obec k rokovaniam s investorom, aby dohodli nastavenia kompenzácií. „Určite nejaká kompenzácia bude, tá ale ešte nie je témou, ktorou sa zaoberáme. Nejaké možnosti síce nastavené sú, otázkou je iba nejaká dohoda na nich. Všetko bude závisieť od toho, čo nám umožňuje zákon,“ vyjadril sa starosta, podľa ktorého obec môže prijať finančnú odmenu alebo nejaké peňažné prostriedky iba na základe určitých pravidiel, ktoré si dala obec zistiť.

Aj z tohto dôvodu je teda vstup Šurianok do veterného parku Nitra-Sever zatiaľ otázna. Obec podľa slov starostu celú záležitosť ešte neuzavrela a s investorom o nej komunikuje.

Peňaško prezradil, že pri kompenzácii zatiaľ operujú so sumou 4 500 eur za jeden megawatt (MW). „To znamená, koľko veterných turbín je na území obce, toľkokrát výkon tej-ktorej turbíny. Ak by bola 6-megawatthodinová turbína, tak po päť kusov krát 4 500 je 135-tisíc eur,“ uviedol starosta.

Zmluva by podľa neho mala platiť aj pre všetkých šesť obcí, ktoré ju už podpísali. „Kompenzácia, respektíve jej forma ešte nie je definitívne uzatvorená, ale bude sa nastavovať pre každú dedinu samostatne,“ prízvukoval Peňaško.

V Bábe, kde bude tiež referendum o veterných turbínach, už so súkromným investorom dohodnuté približné kompenzácie majú, definitíva ale ešte tiež známa nie je. „Forma vyplatenia ešte stanovená nie je, pretože zmluva hovorí o odmene. Jej forma sa však musí stanoviť podľa špecifík jednotlivých obcí, teda či to bude nájom, alebo nejaká dotácia. Toto sa bude musieť nastaviť podľa toho, čo nám umožňuje zákon,“ objasnil starosta Šurianok.

Nie sú proti, ale zatiaľ ani za

Príjem do obce, pokiaľ nie je daňou alebo nejakou dotáciou, by sa mal podľa Peňaška zdaňovať, lebo obec nemôže s niečím obchodovať a neodvádzať z toho daň. „Naše stanovisko je také, že my nie sme v zásade proti, ale zatiaľ ani za. My vybudovanie veterného parku rozhodne brzdiť nechceme, hoci najbližšia veterná turbína bude asi len kilometer od najbližšieho domu v obci. Ostatne, ani výsledok referenda nie je záväzný pre obecné zastupiteľstvo, ale dá nám iba nejakú štatistickú informáciu názoru ľudí,“ povedal starosta.

V Šuriankach to podľa neho zatiaľ vyzerá tak pol na pol, hoci na poslednom zastupiteľstve zmluvu neschválili, pretože potrebujú doriešiť niekoľko detailov. Konečné stanovisko teda napokon dá obecné zastupiteľstvo.

Peňaško si myslí, že je rozumné, aby sa obec do projektu, ktorý má trvať zatiaľ 30 rokov, pridala, keďže Šurianok sa má týkať najviac. „Je teda už len na nás, aby sme smerom k partnerstvu prerokovali s investorom čo najlepšiu pozíciu a tiež to, ako k nám budú tiecť tie peniaze, ktoré oni deklarujú,“ skonštatoval.