Zelina: Fínske školstvo pôsobí ako nedosiahnuteľná realita, môže byť pre nás inšpiráciou

Model školstva založený na dôvere, rovnosti a inovatívnych metódach vzdelávania prináša severanom výnimočné výsledky, a to aj bez nadmerného zaťažovania žiakov.

„Fínsky školský systém je inšpirujúci, hodný premýšľania. Jeho povesť je postavená hlavne na dobrých výsledkoch v meraniach PISA, ktoré prebiehajú od roku 2000,” uviedol pre Štandard Miron Zelina, psychológ, vysokoškolský pedagóg a vedec v oblasti pedagogiky.

Dôraz na kvalitu a bezplatné vzdelávanie

Filozofia vzdelávania vo Fínsku stojí na štyroch hlavných princípoch – inklúzia a spravodlivosť, autonómia škôl, profesionalita učiteľov a produktívne vzťahy. Všetky školy dodržiavajú jednotné osnovy až do 15. roku žiaka, pričom sú v nich zahrnuté aj mechanizmy podpory pre slabších žiakov.

„V celej krajine existuje napríklad len jedna učebnica na každý predmet, ale je vysoko kvalitne spracovaná. Učebnice sú koncipované tak, že najskôr kladú otázky, aby deti rozmýšľali. Rozdiely medzi najlepšími a najhoršími študentmi sú najmenšie na svete,” vysvetlil pedagóg.

[link url =https://standard.sk/887104/psycholog-k-polrocnym-prazdninam-ide-o-zavadzanie-skol-a-rodicov-ze-sa-pre-nich-nieco-robi]

Prvých šesť rokov výučby pritom nie je zameraných na akademický úspech, deti nie sú známkované. Škola sa prioritne sústreďuje na to, aby si školáci osvojili radosť z učenia a prirodzenú zvedavosť. 

„Vzdelávanie vo Fínsku je úplne bezplatné, čo zahŕňa nielen školné, ale aj dopravu do vzdelávacej inštitúcie, stravovanie, učebnice, školské pomôcky, ubytovanie, zdravotnú starostlivosť či exkurzie. Žiaci tak majú zabezpečené všetky podmienky na kvalitné učenie bez finančných prekážok,” ozrejmil Zelina.

Vysoko cenení učitelia

Ako tiež dodal, školský model severanov pôsobí pre slovenské deti ako nedosiahnuteľná realita – minimum testov, málo domácich úloh, učiteľ ako partner a množstvo ďalších výhod. Úspech ich vzdelávacieho systému stojí na jednom zásadnom pilieri, na vyučujúcich.

„Fínske školstvo je postavené na vysokej dôvere v učiteľov, neexistuje tam školská inšpekcia. Namiesto vonkajšej kontroly kladú dôraz na profesionalitu pedagógov, hodnotenie prebieha prostredníctvom sebahodnotenia a spätnej väzby od kolegov,” zdôraznil profesor.

Fínsko, podobne ako Slovensko, má približne päť miliónov obyvateľov, no výrazne sa odlišuje v spoločenskom vnímaní učiteľskej profesie. 

„Učiteľské povolanie je tam sociálne vysoko cenené. Buduje sa na vnútornej motivácii vyučujúceho. Učiteľ je vážené a atraktívne povolanie absolventov,“ skonštatoval.

Ako uvádza Lucy Crehan v knihe Cleverlands (2022), pedagógovia trávia v triede len štyri hodiny denne, pričom majú k dispozícii dve hodiny týždenne venované svojmu profesionálnemu rozvoju. Ich vzdelávanie zahŕňa nielen klasické pedagogické disciplíny, ale aj praktickú prípravu a výskum. 

Fínsko v top päťke, Slovensko stále zaostáva

Jedným z hlavných rozdielov medzi fínskym a slovenským školstvom je výška investícií do vzdelávania. „Fínsko do školstva dáva šesť až sedem percent HDP, Slovensko len 3,4 percenta,“ upozornil Zelina na výrazný rozdiel vo financovaní.

Podľa analýzy Eurostatu sa ročné hrubé mzdy učiteľov nižších ročníkov stredných škôl v Európe pohybovali v rozmedzí od 8 160 eur ročne v Bosne a Hercegovine až po 71 184 eur v Nemecku. 

Ročný plat vyšší než 50-tisíc eur dostávajú pedagógovia najmä v Holandsku (67 638 eur), Dánsku (66 673 eur), Írsku (63 278 eur), Rakúsku (60 686 eur), Nórsku (59 276 eur) a vo Fínsku (52 076 eur).

Slovenskí učitelia však stále zostávajú na chvoste rebríčka. „V prepočte na mesačný plat zarába učiteľ základnej školy na Slovensku v priemere 1 500 eur, zatiaľ čo vo Fínsku je to až 4 339 eur v roku 2023,“ zdôraznil Zelina. 

Najvyššie platy pritom poberajú učitelia v Nemecku, kde priemerná mzda dosahuje 5 932 eur mesačne.

Inšpirácia pre Slovensko

Reforma fínskeho vzdelávacieho systému sa začala už v roku 1963 a stala sa príkladom efektívnej a premyslenej transformácie školstva. Podľa Zelinu môžu byť mnohé aspekty tohto modelu inšpiráciou aj pre reformu slovenského školstva.

„Jedným z kľúčových faktorov úspechu bola dôsledná príprava a premyslené riadenie systému. Šestnásť rokov sa pripravovala a implementovala ich úprava, kontinuálne zasadala ústredná komisia, a to až 900-krát,“ upozornil. 

Zaujímavosťou je, že proces reformy sa začal v najzaostalejších oblastiach Laponska.

Profesor Zelina zároveň zdôraznil, že fínsky model môže byť veľkou inšpiráciou aj pre reformu slovenského školstva, najmä ak ide o oblasti systému riadenia systému vrátane efektívneho finančného zabezpečenia a spravodlivého rozdelenia zdrojov, ale tiež v obsahu a metódach vzdelávania, modernizácii osnov a zavedení inovatívnych vyučovacích postupov.

Príklad by sme si podľa odborníka mali brať aj v systéme hodnotenia žiakov a učiteľov s dôrazom na rozvoj a sebahodnotenie namiesto neustáleho testovania, ale aj v profesionalizácii vyučujúcich a ich sociálneho postavenia.

„Potrebujeme dobrých učiteľov, ktorí by nielen deti vzdelávali, ale ich viedli aj k hodnotám, aby ich učili aktivite, tvorivosti, aby ich učili dobru,” dodal Miron Zelina.