Tak veľmi si želali, aby odišiel, pretože prísna politika jeho vlády v oblasti znižovania emisií dusíka hrozila vyradením ich dobytka a mnohým z nich znemožnila podnikanie. 

Po predčasných voľbách a vytvorení stredopravej koalície pod vedením Dicka Schoofa nová vláda obmedzila predpisy týkajúce sa dusíka, pretože sa zaviazala uprednostniť poľnohospodárstvo.

Na prvý pohľad to bolo ťažko vybojované víťazstvo holandských poľnohospodárov. Je to však skutočne trvalý triumf alebo len oddychový čas pred ďalšou vlnou prísnych nariadení? Vzhľadom na sprísňovanie klimatických politík v celej Európe je skutočnou otázkou, či podnieti holandská vzbura širší odpor alebo len odďaľuje nevyhnutné.

Hnev farmárov a vznik BBB

V roku 2019 holandská vláda pod vedením Marka Rutteho zaviedla na základe rozhodnutia Štátnej rady prísne ciele v oblasti znižovania dusíka. Tá zistila, že Holandsko porušilo právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia, zamerané na ochranu zraniteľných ekosystémov. Rutteho politika tvrdo zasiahla poľnohospodárov. Musel sa utratiť dobytok, obmedzilo sa používanie hnojív a pre niektorých sa predaj pôdy stal bolestivým, ale nevyhnutným krokom.

Pôvodný cieľ holandskej vlády bol ambiciózny: do roku 2030 znížiť emisie dusíka o polovicu. Pre odvetvie, ktoré je zodpovedné za približne 46 percent emisií dusíka v krajine – predovšetkým z chovu dobytka –, to bolo ako existenčná hrozba. Vidiecke komunity sa obávali devastácie, ich obavy sa rýchlo zmenili na hnev a mobilizáciu.

Poľnohospodári tvrdili, že sú nespravodlivo postihovaní, zatiaľ čo iní veľkí znečisťovatelia – firmy z oblasti letectva, stavebníctva a dopravy – nečelia rovnakej kontrole. Holandský vidiek sa čoskoro stal živnou pôdou pre vzdorovité protestné hnutie. Traktory blokovali diaľnice a poľnohospodári sa zúčastňovali na politických podujatiach. Z toho vzniklo Hnutie poľnohospodárov a občanov (BBB) ako politická sila.

Vzostup Hnutia poľnohospodárov a občanov bol priam raketový. Strana, ktorá vznikla v roku 2019, si rýchlo získala podporu tým, že využila frustráciu poľnohospodárov. V parlamentných voľbách v roku 2021 získala len jedno percento hlasov a jedno kreslo v Snemovni reprezentantov. Do krajinských volieb v roku 2023 sa však BBB stala najväčšou stranou a získala viac ako 19 percent hlasov v celej krajine. V parlamentných voľbách v roku 2023 ešte viac posilnila svoj vplyv, keď získala 4,65 percenta hlasov a zvýšila svoje zastúpenie v parlamente z jedného kresla na sedem.  

V polovici roka 2024 si strana zabezpečila miesto v stredopravej koaličnej vláde pod vedením nezávislého Dicka Schoofa. Rozhodujúce je, že ministerstvo poľnohospodárstva získala Femke Wiersmová z BBB, čím poľnohospodári získali bezprecedentný politický vplyv.

Obrat vlády

Keďže BBB získala vplyv, vláda bola nútená riešiť poľnohospodársku politiku krajiny. Poľnohospodárstvo je dlhodobo základom holandského hospodárstva, zároveň Holandsko patrí medzi najväčších vývozcov poľnohospodárskych výrobkov na svete. Za posledných 25 rokov však tento sektor prešiel zásadnými zmenami.

Podľa holandského štatistického úradu (CBS) sa počet poľnohospodárskych podnikov znížil z viac ako 97 389 v roku 2000 na približne 51-tisíc v roku 2025, čo predstavuje pokles o 47,6 percenta, ktorý odráža posun k väčším, priemyselnejším prevádzkam. 

V reakcii na rastúci politický a spoločenský tlak vláda v Haagu zmenila svoj kurz v oblasti politiky znižovania dusíka a oznámila, že odteraz bude uprednostňovať záujmy poľnohospodárstva. V rámci tohto obratu sa vláda zaviazala okamžite vyčleniť 40 miliónov eur na rok 2025 s cieľom poskytnúť finančnú podporu farmárom a podporiť poľnohospodársky sektor. 

Cieľom tohto počiatočného financovania je pomôcť poľnohospodárom prispôsobiť sa novým predpisom a investovať do moderných technológií, ktoré zvyšujú efektívnosť a udržateľnosť. Okrem toho bol oznámený významnejší dlhodobý rozpočet (od roku 2026) vo výške päť miliárd eur na podporu iniciatív v oblasti riadenia prírody a podporu udržateľných poľnohospodárskych postupov.

Tieto reformy viedli k niekoľkým kľúčovým opatreniam zameraným na priamy prospech farmárov. Vláda dôrazne odmietla akékoľvek plány na „nútené“ znižovanie stavov hospodárskych zvierat, ktoré sú hlavným problémom poľnohospodárov. Okrem toho sa vláda zaviazala znížiť finančné zaťaženie farmárov zabezpečením cenovo dostupnejšej nafty. Ide o dôležité opatrenie na úsporu nákladov vzhľadom na to, že pohonné hmoty predstavujú pre mnohé poľnohospodárske prevádzky značné náklady.

Okrem toho vláda predstavila ambiciózny plán na rozšírenie poľnohospodárskej pôdy, ktorá bola predtým vyhlásená za prírodné rezervácie. Rozloha takejto pôdy sa zvýši zo 100- na 280-tisíc hektárov, čo poľnohospodárom poskytne širší priestor na prijatie a uplatňovanie udržateľných postupov hospodárenia s pôdou. 

Účinok tohto rozšírenia do prírodných rezervácií závisí od realizácie. Ak poľnohospodári môžu naďalej obrábať pôdu udržateľnými metódami a dostávať finančnú podporu, mohlo by to byť prospešné. Ak sa však obmedzenia časom sprísnia, môžu obmedziť možnosti poľnohospodárstva a stať sa skôr záťažou ako príležitosťou.

Pyrrhovo víťazstvo?

Hoci to znie povzbudivo, je pravdepodobné, že súčasná zmena je skôr politickým ústupkom s cieľom upokojiť poľnohospodárov než skutočným obratom v politike. Holandsko je naďalej právne viazané smernicami EÚ v oblasti životného prostredia a Európska komisia varovala, že zmiernenie pravidiel týkajúcich sa dusíka by mohlo ohroziť záväzky krajiny, čo by mohlo viesť k súdnym konaniam alebo finančným pokutám.

K tlaku sa pridávajú aj environmentálne skupiny, ktoré pozorne sledujú situáciu. V Holandsku sa nachádza množstvo chránených lokalít sústavy Natura 2000, ekosystémov obzvlášť citlivých na znečistenie dusíkom. Súdne rozhodnutie z januára 2025 potvrdilo tieto environmentálne záväzky a nariadilo dodržiavať pôvodné ciele zníženia emisií do roku 2030 a pohrozilo pokutou 10 miliónov eur za ich nedodržanie.

Holandská vzbura nie je ojedinelým javom. Podobné protesty poľnohospodárov vypukli v celej Európe. Od Francúzska a Nemecka až po Belgicko vidiecke komunity tvrdia, že politici pripravujú klimatické politiky odtrhnuté od životných skúseností poľnohospodárov. Holandské povstanie možno vznietilo iskru, ale bez skutočného a trvalého politického vplyvu hrozí, že poľnohospodárske hnutia v celej Európe budú prekonané tými istými inštitúciami, ktorým sa snažia vzdorovať.

Otázkou už nie je, či sa dusíková politika vráti, ale kedy a v akej forme. Dnešné víťazstvo sa môže stať zajtrajším kompromisom. Traktory zatiaľ diaľnice opustili – ale ako dlho bude trvať, kým sa vrátia?

Zhrnutie

Nedávne zrušenie predpisov o dusíku v Holandsku bolo reakciou na dlhoročné protesty poľnohospodárov. Hoci sa zdá, že toto rozhodnutie je pre holandských poľnohospodárov výhrou, môže ísť skôr o dočasný politický ústupok než o dlhodobé riešenie. Keďže tlak na vypracovanie a vykonávanie ďalších environmentálnych politík EÚ sa zvyšuje, vzbura holandských poľnohospodárov by mohla podnietiť širší odpor – ale mohla by len oddialiť nevyhnutné reformy.