Zatiaľ čo Čína uprednostňuje veľké projekty (ukážkové farmy, školenia miestnych obyvateľov, priemyselné parky), západné mimovládne organizácie (ako napríklad Nadácia Billa a Melindy Gatesovej či Oxfam) sa zameriavajú na drobných poľnohospodárov. Naopak, krajiny Perzského zálivu zaberajú veľké pozemky na pestovanie základných plodín, akými sú pšenica a ryža, pre vlastnú spotrebu. Prínosy pre miestnych poľnohospodárov sú preto zmiešané.
Niekoľko krajín zaznamenalo zvýšenie platov čiastočne vďaka Čínskej agroinvestícii, napriek tomu, že Čínske projekty sú často neúspešné a údaje sú nepresné. V juhoafrickom Západnom Kapsku sa investovalo do pestovania pomela a výroby vína, čím sa zvýšil dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile pri rozsiahlejšom zvyšovaní miezd v rokoch 2018 až 2023. Infraštruktúra v Keni spojená s tzv. Novou hodvábnou cestou skvalitnila dopravu a zavlažovanie, čím sa pravdepodobne zlepšil dosah na trh pre rastlinnú výrobu v oblasti Rift Valley, čo nepriamo zvýšilo príjmy poľnohospodárskych podnikov. Poľnohospodárske centrá v Zambii, ktoré podporuje Čína, školia poľnohospodárov, hoci rast ich miezd zostáva obmedzený. V Zimbabwe a Ghane síce čínska účasť na pestovaní tabaku a ryže zvyšuje mzdy na vidieku, ale hospodárska nestabilita a inflácia to kompenzujú.
Západná pomoc a investície do Afrického poľnohospodárstva za posledných päť rokov pravdepodobne zvýšili mzdy vo vybraných regiónoch. V etiópskych regiónoch Oromia a Amhara sa vďaka programom USAID a Svetovej banky zvýšili výnosy plodín a vzrástol obchod s kávou a sezamom, čo zrejme zvýšilo aj príjmy. Kenské regióny Rift Valley a Central profitovali z projektov zavlažovania a prístupu na trh podporovaných AGRA a EÚ, ktoré stimulovali rast miezd v záhradníctve a mliekarenstve. V severnom regióne a regióne Brong-Ahafo v Ghane sa vďaka investíciám MCC a programu Feed the Future zvýšila produkcia kakaa a základných plodín a rovnako vzrástli mzdy. Južné a východné provincie Rwandy zaznamenali podobný vplyv modernizácie poľnohospodárstva a rastu HDP podporovaného Západom.
V Sierra Leone však závislosť na dovoze ryže (obilniny, ktorú kedysi vyvážala) viedla k ročnej strate 200 miliónov dolárov, pričom niektorí z toho vinia politiku MMF. Prezident Julius Bio zabezpečil investície na zvýšenie výnosov ryže, ale snahy o modernizáciu často odsúvajú drobných poľnohospodárov na vedľajšiu koľaj.
Na kontinente, ktorého hospodárska činnosť je do veľkej miery závislá od poľnohospodárstva, modernizácia napreduje, aj keď nerovnomerne.
Zavádzanie moderných nástrojov, ako kvapkové zavlažovanie, mechanizované zariadenia a digitálne aplikácie na prístup na trhy, ako aj predpovedí počasia, prináša zmeny, ale nie všade. Napríklad Južná Afrika a Nigéria sa môžu pochváliť relatívne vyspelými poľnohospodárskymi sektormi, ale inde v subsaharskej Afrike je tento sektor závislý najmä od drobného poľnohospodárstva s obmedzeným prístupom k moderným technológiám.
Zlyhanie potravinovej bezpečnosti: populačný boom a potraviny na export
Napriek tomuto úsiliu však produkcia na obyvateľa v niektorých oblastiach stagnuje alebo dokonca klesá v dôsledku rýchleho rastu populácie.
Hoci sa napríklad výnosy kukurice v niektorých krajinách podporovaných iniciatívou AGRA zdvojnásobili, potravinová bezpečnosť s tým nedrží krok.
Zároveň sa veľká časť produkcie vyváža, namiesto toho, aby sa posilnili miestne zásoby potravín.
To vyvoláva otázky týkajúce sa potravinovej bezpečnosti kontinentu, keďže počet obyvateľov Afriky neustále rastie a zahraničné investície znamenajú, že rast afrického poľnohospodárstva je z veľkej časti určený pre zahraničné trhy.
Diskusia o poľnohospodárskych modeloch
V modernizačných stratégiách (napríklad v Nairobskej deklarácii) sa kladie dôraz na zvýšenie používania chemických hnojív v Afrike. Kritici však varujú, že priemyselné poľnohospodárstvo podporuje závislosť od chemických hnojív a monokultúr, ktoré sú citlivé na globálne trhy, ako aj patentovaných osív, ktoré poškodzujú miestnu sebestačnosť. Poľnohospodárska pôda v Afrike už beztak trpí, pričom sa odhaduje, že až 60 až 65 % je degradovanej v dôsledku nadmerného spásania a monokultúrneho poľnohospodárstva. Alternatívne prístupy, ako napríklad zber dažďovej vody a prirodzené prostriedky proti škodcom, by mohli posilniť potravinovú bezpečnosť a zároveň minimalizovať škody na životnom prostredí. Nové biostimulačné technológie môžu tiež znížiť závislosť od chemických hnojív.
Zhrnutie
Modernizácia poľnohospodárstva v Afrike prebieha nerovnomerne. Hoci iniciatívy ako CAADP a AGRA v niektorých regiónoch zvyšujú výnosy, produkcia na obyvateľa často zaostáva za rastom populácie, čo spôsobuje, že potravinová bezpečnosť zostáva hlavným problémom. Zahraničné investície prudko vzrástli, pričom Čína, západné krajiny a štáty Perzského zálivu presadzujú rôzne poľnohospodárske modely. Pretrvávajú však obavy zo závislosti, vplyvu na životné prostredie a z toho, či modernizácia skutočne prospieva africkým poľnohospodárom alebo slúži predovšetkým zahraničným záujmom.
