Doterajšia energopomoc by konsolidáciu navýšila až o miliardu eur, varuje RRZ

V tomto roku je dotovanie cien plynu a tepla plošné, čo rezort hospodárstva odôvodnil krátkosťou času na nastavenie adresnej pomoci domácnostiam. "Ak by vláda v politike plošného dotovania cien na úrovni roka 2024 pokračovala do skončenia svojho volebného obdobia, z pohľadu verejných financií by to mohlo znamenať dodatočnú záťaž v objeme jednej miliardy eur," upozorňuje rada.

To by znamenalo, že by bolo potrebné v najbližších dvoch rokoch navýšiť potrebný objem konsolidácie alebo zhoršiť odhadovaný vývoj deficitu verejných financií. „Výška verejného dlhu už piaty rok prekračuje všetkých päť sankčných pásiem dlhovej brzdy. Tie sa pre tento rok hýbu v rozmedzí od 43 do 53 percent HDP,“ upozorňujú ekonómovia na sociálnej sieti.

Vlani ceny plynu rástli

Takmer celý minulý rok sa niesol na hlavnom európskom trhu (holandský TTF) v znamení rastu spotovej ceny plynu (s dodávkou na ďalší deň). Zhoršovali sa však aj očakávania o jej vývoji v nasledujúcich rokoch. "V decembri 2024, keď vláda pristupovala k zastropovaniu cien, začala cena plynu klesať až pod hranicu 40 eur za megawatthodinu (MWh), hoci očakávania trhov o budúcom vývoji ostávali vyššie než pred rokom," vysvetľuje RRZ.

Napätá geopolitická situácia a zvýšený dopyt však spôsobili, že v nasledujúcich dvoch mesiacoch cena plynu prudko vzrástla a prekonala hranicu 50 eur za MWh. Až od polovice februára došlo k jej miernej korekcii.

Trh si však nezachoval rovnakú dynamiku ako počas bývalej sezóny, a tak dnešné vysoké ceny aj očakávania trhov o ich vývoji v nasledujúcom roku výrazne navyšujú fiškálne náklady. Podľa analytikov je vysoko pravdepodobné, že počas tohtoročnej jesene bude musieť kabinet riešiť, ako bude energopomoc vyzerať v predvolebnom aj volebnom roku.

Na rozdiel od tohtoročných nákladov, odhadovaných Radou pre rozpočtovú zodpovednosť vo výške 370 miliónov eur, by to znamenalo potrebu nájsť dodatočné zdroje v objeme až jednej miliardy eur. To automaticky prinesie potrebu navýšiť plánovaný objem konsolidácie v spomínanom období, "inak by sa zvýšil deficit a verejný dlh," konštatujú analytici.

Vysoké zadlženie by následne skomplikovalo plnenie európskeho výdavkového pravidla, a to, samozrejme, významne ovplyvní rizikové prirážky a prispeje k zhoršovaniu ratingových hodnotení krajiny.

Ako funguje nastavovanie regulovaných cien

Rada pripomína, že rozhodnutia týkajúce sa regulovaných cien energií pre domácnosti vydáva formou vyhlášky Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ak ide o plyn pre domácnosti, zohľadňujú sa pre najbližší kalendárny rok zúčtované ceny od októbra predchádzajúceho roka do júna toho aktuálneho.

Tieto dáta faktúru koncového spotrebiteľa ovplyvnia na približne 60 percent, zvyšok je tvorený rôznymi poplatkami (distribučné, prepravné, skladovacie).

Doterajšia skúsenosť so správaním komoditných trhov podľa RRZ naznačuje, že v priebehu prvého polroka 2025 sa postupne zníži cena plynu na burze z januárového priemeru 48 eur za MWh (takmer dvojnásobku oproti v súčasnosti zastropovanej cene 25 eur za MWh) na júnových menej ako 40 eur za MWh a v roku 2026 sa priblíži k úrovni 30 eur za MWh.

Analytici ďalej poukazujú na to, že v prípade tepla je prepočet pre regulovanú cenu komplikovanejší. Zdrojov na jeho výrobu je totiž viac. "Ukazuje sa však, že pre odhadnutie vývoja komoditnej časti jeho ceny pre koncového spotrebiteľa je najdôležitejšie poznať dynamiku ceny plynu," vysvetľuje Rada.

Na rozdiel od domácností, dodávatelia sledujú ceny neregulované, trhové. Nespoliehajú sa tak na nákup celého potrebného objemu komodity na trhu za okamžité, spotové ceny. Naopak, k uzatváraniu série kontraktov pristupujú s rôznymi časmi a objemami dodania komodity a len malú časť svojej potreby uspokojujú firmy priamymi nákupmi na trhu za aktuálne ceny.

Práve v tomto období sa uzatvára veľká časť kontraktov na dodanie plynu pre slovenskú ekonomiku v budúcom roku. "Preto budú mať aktuálne vysoké ceny plynu na burze veľký vplyv na budúcoročné náklady firiem bez ohľadu na rozhodnutie regulátora či možné dodatočné úpravy zo strany vlády," objasňujú ekonómovia.

Odkladanie zreálnenia cien ide na úkor vyšších výdavkov verejných financií

Plošné dotovanie regulovaných cien energií nie je žiadnou novinkou. Pre bezpečnostnú a energetickú krízu z roku 2022 dosiahli v nasledujúcom roku náklady tohto opatrenia takmer tri miliardy eur, dokonca boli čiastočne dotované aj ceny energií pre firmy. Vlani to bola miliarda.

Kým vtedajšia rýchla reakcia na situáciu na trhu v podobe plošnej pomoci sa podľa odborníkov pochopiť dala a aplikovalo ju viacero krajín Únie, s postupom času je jej pokračovanie "oveľa menej objektívne zdôvodniteľné".

Rozmenené na "drobné", pokiaľ by kabinet pokračoval v dotovaní cien plynu a tepla na úrovni roka 2024 do konca svojho volebného obdobia, znamenalo by to za predpokladu pozvoľného poklesu trhových cien plynu pod 40 eur za MWh do júna 2025 a 30 eur za MWh do júna 2026 náklady v objeme 580 miliónov eur v roku 2026 a 420 miliónov eur vo volebnom roku 2027.

Možný cenový šok pre domácnosti mohol byť v roku 2026 polovičný

Ak by vláda vlani prestala dotovať ceny plynu a tepla, prudký nárast cien by prišiel v roku 2025, no v roku 2026 by bol cenový šok podľa rady už iba polovičný. Ak by sa rozhodla ukončiť pomoc od januára 2026, nárast cien by bol dvojnásobný v porovnaní s tým, aký hrozil tento rok.

Rada dodáva, že ak by sa pomoc od ďalšieho roka uťala, spotreba domácností by rástla o 0,6 percentuálneho bodu pomalšie, inflácia by v roku 2026 mohla dosiahnuť päť percent, čo by ovplyvnilo valorizáciu dôchodkov a miezd vo verejnej správe. Investície v súkromnom sektore by boli oslabené nielen konsolidáciou, ale aj tlakom na rast miezd.

Krátkodobé negatívne makroekonomické dopady by však čiastočne kompenzovala stabilná zamestnanosť a nižšie rizikové prirážky.

Do volebného roku 2027 by sa následne makroekonomické dosahy zmenšili a nárast cien v roku 2026 by sa čiastočne vykompenzoval. Do roku 2029 by sa strata ekonomiky minimalizovala, zatiaľ čo verejný dlh by bol nižší o jedno percento HDP.

Ak by vláda mala dosiahnuť ciele pre deficit verejnej správy v rokoch 2026 (3,7 percenta HDP) a 2027 ( tri percentá HDP), musela by podľa analytikov pri súčasne nastavenej plošnej energodotácii zvýšiť konsolidačné opatrenia – nad rámec už pôvodne plánovaného objemu 3,3 miliardy eur – o približne pol miliardy eur v každom roku do konca svojho volebného obdobia.

Rada preto v situácii, v akej sa slovenské verejné financie nachádzajú, považuje nákladnosť spomínanej politiky, čiže odsúvania nevyhnutnosti zreálnenia regulovaných cien plynu a tepla pre domácnosti na nasledujúce vlády, za neprimeranú. "Najmä pokiaľ jej neadresná forma prináša len malé makroekonomické benefity a dotačná politika navyšuje potrebu konsolidácie v predvolebnom a volebnom roku o 30 percent," uzatvára.

Aktuálne už vieme, že v budúcom roku bude pomoc s drahými energiami pre domácnosti pokračovať, avšak na vykurovanie bazénov by ju už nemal dostať nik. Minulý týždeň totiž kabinet schválil návrh zákona o poskytovaní údajov.

Podľa nového usmernenia by mala byť pomoc adresná a dostať by ju mali zraniteľní odberatelia ohrození energetickou chudobou. Objavujú sa však pochybnosti o novom nastavení opatrenia, napríklad v kontexte komplikácií, ktoré môže priniesť ochrana osobných údajov (GDPR). Zatiaľ tak zďaleka nie je isté, či adresnú energopomoc zažije Slovensko aj v praxi.