Tomuto obrazu však nezodpovedá výpoveď bývalého agenta Tajnej služby USA Paula Landisa, ktorý v rozhovore pre denník New York Times (NYT) priznal, že sám manipuloval najmenej jedným dôkazom, o čom Warrenovu komisiu nikto neinformoval. Podľa NYT sa tak opäť dostáva do pozornosti teória o druhom strelcovi – ktorá v zásade vyplýva z toho, že bývalý príslušník námornej pechoty Lee Harvey Oswald nemohol sám tak rýchlo strieľať.

Čo je nové v poslednej várke dokumentov

Zoznam obsahuje predovšetkým vyšetrovacie spisy s rozsiahlymi odbočkami a hoci sa niektoré informácie po prvý raz potvrdzujú – ako neúmerne vysoký počet staníc CIA v Indii – s atentátom na 35. prezidenta Spojených štátov súvisia len okrajovo.

Jedným z najvypuklejších príkladov je bývalý agent CIA John Garrett Underhill. Ten po atentáte na Kennedyho opakovane tvrdil, že streľbu organizovala práve Ústredná spravodajská služba, až kým ho v máji 1964 nenašli mŕtveho. Spis 104-10170-10145 ďalej pokračuje tým, že Underhill bol v kontakte s predstaviteľom firmy Interarmco Samuelom Cumingsom, ktorý v Južnej Amerike kupoval zbrane, ktoré CIA posielala za železnú oponu opozičným ozbrojencom.

Underhilla objavil korešpondent ľavicového týždenníka New Republic menom Asher Brynes. Vyšetrovanie odhalilo dieru po guľke za ľavým uchom a pištoľ v ľavej ruke – podľa Brynesa však bol pravák. To vyvolalo pochybnosti o téze o samovražde.

Rovnaké podozrenie vyvolal aj fakt, že časopis Ramparts o Underhillovi zverejnil reportáž, v ktorej agent deň pred atentátom opustil Washington DC a bol „triezvy, no vážne rozrušený“.

„Priatelia, ktorých Underhill navštívil, tvrdia, že bol triezvy, ale veľmi otrasený. Tvrdia, že Kennedyho vraždu pripisoval klike CIA, ktorá prevádzkovala výnosný obchod so zbraňami, drogami a iným kontrabandom a manipulovala politické intrigy, aby poslúžila vlastným cieľom. Kennedy sa údajne dozvedel, že sa niečo deje, a bol zabitý skôr, ako to mohol ‚vypískať‘ [blow the whistle, pozn. red.],“ citoval spis z časopisu Ramparts.

Jeho respondenti svojho známeho spočiatku nebrali vážne, pretože „nemohl uveriť, že by CIA mohla obsahovať skorumpovaný element, ktorý je rovnako bezohľadný – a efektívnejší – ako mafia“.

Dokument o Underhillovi bol zverejnený už v roku 2022 počas funkčného obdobia Joea Bidena.

Náznaky k širšiemu sprisahaniu pochádzajú z celého sveta

Z bližšie neuvedených dôvodov písal americkej tajnej službe riaditeľ Austrálskej bezpečnostnej spravodajskej organizácie sir Charles Spry, ktorý žiadal Warrenovu komisiu, aby neodtajnila záznam CD-971. Vtedajší riaditeľ CIA Richard Helms ho uistil, že to v dohľadnej dobe ani neplánuje.

Šéf kontrarozviedky Raymond G. Rocca následne Helmsovi písal, že CD-971 si od americkej tajnej služby vyžiadal istý austrálsky novinár, pričom išlo o komuniké právneho zástupcu Bieleho domu J. Lee Rankina o anonymných telefonátoch z 29. novembra 1963.

Americké námorné vyslanectvo v Canberre totiž v ten deň prijalo anonymný telefonát od údajného šoféra sovietskeho veľvyslanectva, ktorý tvrdil, že sovietska vláda „financovala atentát na prezidenta Kennedyho“.

Dlhoročný kubánsky prezident Fidel Castro podľa anonymného kontaktu CIA vyzval svojich ozbrojencov, aby atentát zrekonštruovali. Následne dal prítomným americkým radikálom dvojhodinovú prednášku o tom, že téza o jedinom strelcovi nemá logiku.

Kontakt známy ako L/1 tajnú službu informoval, že „osobne videl, ako Fidel Castro prijal skupinu amerických radikálov“.

„Castro s nimi dve hodiny hovoril o tom, prečo Kennedyho nemohol zabiť len jeden atentátnik. Castro nariadil rekonštrukciu zločinu s použitím svojich najlepších strelcov a tí nedokázali zopakovať to, čo údajne urobil Lee Harvey Oswald sám“.

L/1 následne svojmu kontrolórovi povedal, že „na vražde prezidenta sa podieľali tri skupiny: jedna skupina Kubáncov, jedna skupina ‚mafiánov‘ a tretia skupina žoldnierov“. „Do tretej skupiny patril muž s gréckym menom,“ doplnil.

Informácie o atentáte pred jeho samotným uskutočnením však poskytol pracovníkom ministerstva zahraničia aj istý Sergyj Czornonoh. Muž bližšie neurčeného slovanského pôvodu podľa listu z marca 1978 informoval amerického vicekonzula o tom, že Oswald je atentátnik a chystá sa na Kennedyho.

Tieto informácie mu údajne poskytla istá Besara Asenova – milenka sovietskeho konzula v Sofii menom „Wasilev“, ktorá ho vraj navštívila v hotelovej izbe a opakovane mu hovorila, že „Lee Harvey Oswald je vrah, on zabije prezidenta Kennedyho“.

Czornonoh o tejto predtuche údajne v auguste 1963 povedal britskému policajtovi, ktorý ho vtedy zaistil v Londýne pre chýbajúce imigračné doklady. Britskú ambasádu vo Washingtone DC tiež vyzval, aby vláda vo svojich archívoch vyhľadala záznamy z jeho vypočúvania, ktoré mali potvrdiť hodnovernosť jeho tvrdení. Muž podľa svojich tvrdení tiež vedel, že Oswalda po atentáte tiež zabijú.

Hey @Timcast
Give this a read 🚨 pic.twitter.com/qsNAEQcJWr

— American Patriot (@ILpatriot76) March 19, 2025

CIA či Mosad v centre podozrení. Prečo padá vina na tajné služby

Napriek tomu, že všetky dokumenty z posledného balíka už boli zverejnené najneskôr od 90. rokov – podobne ako spisy z vyšetrovania sexuálneho zločinca Jeffreyho Epsteina zverejnené koncom februára, ktoré boli tie isté ako v januári 2024 –, priaznivcov alternatívnych teórií to zjavne nepresvedčilo o „nezapojení“ sa CIA, Mosadu, Kubáncov či mafie do atentátu na Kennedyho.

Dôvodom pre tieto podozrenia sú údajné spojitosti medzi poslednými (aj plánovanými) krokmi Kennedyho administratívy a jeho atentátom. Americká tajná služba napríklad už v roku 1961 „vykazovala známky vytvorenia štátu v štáte“, ako to napísal americký historik Arthur Schlesinger, ktorý pôsobil ako dlhoročný konzultant CIA, vtedajšiemu generálnemu prokurátorovi Robertovi F. Kennedymu.

„CIA vyvinula celý rad funkcií, ktoré boli paralelné s už existujúcimi funkciami ministerstva zahraničia a tiež ministerstva obrany. Dnes má vlastné politické oddelenia a vojenské štáby; má v podstate vlastnú zahraničnú službu; má (alebo mala) vlastné bojové jednotky; má dokonca vlastné letectvo. Jej ročný rozpočet je niekoľkonásobne vyšší ako rozpočet ministerstva zahraničia. Súčasná CIA má mnoho charakteristík štátu v štáte,“ napísal Schlesinger vo výzve na reorganizáciu CIA.

Historik tiež v liste vyhlásil, že doktrína, na základe ktorej CIA operuje, je podobná komunistickej tajnej službe, keďže „komunizmus je viera vypestovaná v sprisahaní“, a tajná služba podľa neho nadobudla dojem, že môže vykonávať operácie závislé na „utajovaní správ, klamaní kongresmanom a novinárom a zavádzaní voličskej základne“, čo je prístup, ktorý Schlesinger vyhradil len pre prípady, ak CIA rieši krízu, „v ktorej tento prístup sľubuje preváženie výhod nad nevýhodami“.

Spis kategorizovaný pod číslom 176-10033-10145 je z pomerne neznámych príčin súčasťou vyšetrovacích spisov k atentátu na prezidenta Kennedyho. Priaznivci alternatívnych teórií v tom však vidia príčinu samotnej streľby a na jej základe pripisujú tajnej službe zodpovednosť za útok na vlastného prezidenta.

Treba však pripomenúť, že priame zapojenie do atentátu na JFK nepotvrdzujú tento ani žiadne iné dokumenty zverejnené 18. marca 2025.

Rovnako nepriame náznaky sa odvolávajú na Izraelskú spravodajskú službu, v súčasnosti známu ako Mosad. Hoci vo vyšetrovacích spisoch existuje opis toho, ako riaditeľ odboru kontrarozviedky James Jesus Angleton najneskôr od 50. rokov spolupracoval na zdieľaní informácií s Izraelčanmi, ich priame zapojenie do atentátu sa opäť nepotvrdilo.

S tým tiež súvisí plán Roberta Kennedyho zaradiť vtedajšiu Americkú sionistickú radu (AZC) na zoznam „zahraničných agentov“ v rámci zákona FARA, od čoho ho 15. júla 1963 odhováral vtedajší kongresman z Illinois Donald Rumsfeld. Radu v roku 1966 rozpustili pre nejasnosti okolo daňových priznaní, jej lobistické krídlo – Americký sionistický výbor pre verejné záležitosti (AZCPA) – sa premenovalo na Americko-izraelský výbor pre verejné záležitosti (AIPAC), ktorý funguje dodnes bez registrácie.

Najvýraznejšiu stopu smerom k Izraelčanom v spisoch zanechal okresný prokurátor z New Orleans menom Jim Garrison. Ten v roku 1967 obvinil istého Claya Shawa zo spolupráce na atentáte na prezidenta, čo porota odmietla. Garrison však napísal fiktívnu knihu, v ktorej Kennedyho odstránil práve Mosad, čo spustilo prvú vlnu konšpiračných teórií.

Na viacerých dokumentoch je tiež pečiatka, ktorá potvrdzuje, že „CIA nemá výhrady voči odtajneniu tohto dokumentu“, ku ktorej je rukou dopísaný text „okrem zátvoriek“. Tieto zátvorky sa často nachádzajú okolo označení doteraz utajených staníc CIA v zahraničí, no aj okolo slov „Izraelská spravodajská služba“.

Skutočné odhalenia

V roku 1973 tiež CIA či FBI vyšetrovali možnú stopu, ktorá mala viesť k Čiernym panterom, radikálnej černošskej marxistickej organizácii, ktorej cieľom bola protiamerická revolúcia.

Z najnovšej série dokumentov tiež vyplýva, že CIA dlhodobo a hĺbkovo sledovala amerických občanov v obavách z narušenia národnej bezpečnosti, pričom samotného Oswalda ako „komunizmu nakloneného“ evidovala najneskôr od konca 50. rokov. Z rovnakého dôvodu a rovnako intenzívne sledovala tajná služba aj černošských marxistov zo Strany Čiernych panterov.

Hĺbkové sledovanie sa týkalo aj flámskej krajne pravicovej organizácie Flámsky militantný rád (Vlaamse militante orde), na ktorú v 70. rokoch padlo podozrenie zo spolupráce s Jamesom Earlom Rayom, vrahom Kinga.

Najvýznamnejšieho černošského dejateľa však sledovali tiež, a to z dôvodu jeho častých kontaktov s „černošskými nacionalistami“ a predstaviteľmi komunistickej strany, ako bol Stanley Levison. Sám King sa však dištancoval od marxizmu-leninizmu s tým, že je „nekompatibilný“ s kresťanskou náukou. Na druhej strane sa zúčastnil na spomienkovej slávnosti pri príležitosti stého výročia narodenia černošského aktivistu W. E. B. DuBoisa, ktorého FBI opísala ako „zanieteného socialistu“.

Okrem toho dokumenty poukazujú na rozsiahle operácie CIA na území spriatelených štátov ako Francúzsko či vtedajšie Západné Nemecko, a to pod hlavičkou amerických ambasád a konzulátov. Trump dal odtajniť aj konkrétne, doteraz začiernené miesta jednotlivých staníc či „základní“ tajnej služby po celom svete.

Ak však priaznivci alternatívnych teórií očakávali, že federálna vláda – ktorej zo zásady nedôverujú – sa „prizná“ k likvidácii vlastného najvyššieho predstaviteľa, aj po tejto vlne zverejnených dokumentov ostali sklamaní, a to aj napriek tomu, že CIA v zásade odhalila dlhodobé a hlboké prepojenie s izraelskou tajnou službou a opäť sa priznala k sledovaniu vlastných občanov.

Nič z toho nie je možné priamo spojiť s atentátom na prezidenta Kennedyho. Teoretici sa tak stále môžu spoliehať len na náznaky, ako „priznanie“ samotného Leeho Harveyho Oswalda počas príchodu na policajné oddelenie v Dallase 22. novembra 1963.

„Som len figúrka,“ povedal Oswald novinárom.

https://www.youtube.com/watch?v=IhmAHlcZHt0

Dokumenty zverejnené 18. marca 2025 sú prístupné tu.