Kirsty Coventryová: Olympijské kruhy v ženských rukách

Po 131 rokoch má MOV v najvyššej pozícii ženu. Kirsty Coventryová je od čias prvého prezidenta baróna Pierra de Coubertina, zakladateľa novovekého olympizmu, najmladšou líderkou. Má len 41 rokov.

Coubertin bol v čase vzniku MOV (1894) 33-ročný a v pôvodných plánoch ani len nepočítal s účasťou ženských športovkýň na olympijských hrách! Prvé sa objavili na hrách III. olympiády v St. Louis 1904. Bolo ich šesť a divákom sa predstavili v exhibičných boxerských zápasoch.

O medaily súťažili ženy prvýkrát až v Londýne 1908 (v lukostreľbe, tenise a krasokorčuľovaní). Do MOV boli prvé dve ženy prijaté až v roku 1981!

Suverénna víťazka a sklamaný Coe

Súčasnosť olympijských kruhov je už iná. Agenda Thomasa Bacha týkajúca sa rovnoprávneho postavenia žien v športe dospela na nový vrchol. 44 percent členov MOV tvoria ženy a víťazstvo Kirsty Coventryovej v očakávaných voľbách nebolo hocijaké. Už v prvom kole získala nadpolovičnú väčšinu z 97 hlasov (49) a predstihla silných kandidátov. Boli nimi šéf svetového lyžovania Johan Eliasch (dva hlasy), šéf svetovej cyklistiky David Lappartient (štyri hlasy), svetovej gymnastiky Morinari Watanabe (štyri hlasy), svetovej atletiky Sebastian Coe (osem hlasov), viceprezident MOV a syn jedného z najvplyvnejších prezidentov v histórii MOV Juan Antonio Samaranch ml. (28 hlasov) a jordánsky princ Fajsal (dva hlasy).

Nikto z prezidentov vplyvných a veľkých svetových športových federácií nezískal vnútri MOV takú podporu ako Coventryová. Nebolo tajomstvom, že ju dlhodobo podporoval samotný Bach. V poslednom príhovore pred voľbou zdôraznil potrebu hľadania a „poskytnutia šance pre nových lídrov“. Coventryovej suverénne víťazstvo bolo aj tak ohromujúce. V predpovediach sa jej dávali menšie šance. Najmä britské a americké médiá vo veľkom favorizovali Coea.

Mal silné tromfy v rukách: charizmatický športovec, dvojnásobný olympijský víťaz behu na 1 500 metrov, bývalý svetový rekordér na osemstovke, neskôr mimoriadne úspešný šéf organizačného výboru londýnskej olympiády 2012 a už takmer desaťročie prezident World Athletics (medzinárodnej atletickej federácie). Napriek veku 68 rokov sa označil za „kandidáta zmeny“, ktorý urobí z MOV demokratickejšiu organizáciu a bude ráznym ochrancom ženského športu.

Akoby novinári zabudli, že v minulosti častokrát kritizoval MOV za postoje v oblasti dopingu a určite si tým nepomohol. Podobne ani týždeň pred volebným kongresom kritikou procesu voľby prezidenta a sťažovaním si na nedostatok kontaktu a komunikácie s členmi MOV. Volebnú prehru bral športovo: „Voľby nie sú žiadnou exaktnou vedou. Kirsty odviedla skvelú prácu a som presvedčený, že ako bývalá úspešná športovkyňa bude mať podporu všetkých športovcov. Mať ženu na čele MOV je mimoriadne dôležitý krok.“

Bachov ťah s Coventryovou znamená aj pokračujúcu silnú podporu pre Komisiu športovcov MOV. Bach stál pri jej zrode v roku 1981 ako bývalý olympijský víťaz v šerme a teraz ďalší jej bývalý člen preberá kormidlo MOV. Spolu s vtedajším prezidentom Samaranchom cítili, že je potrebné zapojiť športovcov do rozhodovacích procesov vnútri olympijského hnutia. Ich hlas pri prezentácii športu na tej najvyššej úrovni sa stal veľmi dôležitým.

V prvej polovici 80. rokov boli dominujúcimi témami boj proti dopingu, zlepšovanie postavenia žien v športe a chladné politické vzťahy veľmocí ústiace do rozsiahlych bojkotov letných olympiád v Moskve 1980 a Los Angeles 1984. Nikto netušil, že o pár rokov sa studená vojna skončí. Dnes ju nahrádzajú vojenské konflikty na viacerých miestach, Európu nevynímajúc. Doping zostáva existenčnou hrozbou niekoľkých športových odvetví. Našťastie postavenie žien v športe je už neporovnateľné s obdobím pred štyrmi desaťročiami.

Výzvy pri finančnej stabilite

Jednou z prvých výziev novej prezidentky je politika. Aký bude postoj MOV k situácii na Ukrajine teraz, pri prípadnom prímerí, alebo po skončení vojny, respektíve k pohybu vnútri tohto konfliktu? Bude sa snažiť o návrat ruských športovcov? Ak áno, za akých podmienok a okolností? Ako MOV uzavrie kauzu štátom podporovaného dopingového programu v Rusku, ktorá sa tiahne desať rokov? Ako sa vysporiada nová šéfka s tlakom situácií pri stretnutiach s najsilnejšími lídrami svetovej politiky?

Otázok je veľmi veľa. Olympiáda ako globálna udalosť ponúka svetu aspoň chvíľkový pocit zjednotenia. Coventryová chce spraviť z MOV modernú organizáciu, ktorá ponesie zodpovednosť za budúcnosť piatich kruhov, rozvoj športových federácií, ale aj za šport ako spoločenský fenomén. Jedným z prvých dôležitých krokov bude výber dejiska letnej olympiády 2036. Coventryová určite nadviaže na Bachovu agendu obmedzovania premrštených výdavkov na organizovanie a trvalú udržateľnosť hier.

Prichádza do prezidentského úradu v čase finančnej stability MOV. Bach ho riadil ako skúsený manažér a šikovný diplomat. Neotriasajú ním žiadne korupčné škandály. MOV navýšil za ostatných dvanásť rokov zisky z komercie o 60 percent! Olympijský cyklus 2021 – 2024 mu priniesol 7,7 miliardy dolárov, kým obdobie 2017 – 2020 o 800 miliónov menej. Pre porovnanie: obdobie 2013 – 2016, prvé v prezidentskej ére Thomasa Bacha, malo zisk 5,2 miliardy, zatiaľ čo roky 2009 – 2012 priniesli pre MOV 4,8 miliardy eur. Za tucet rokov nastal takmer 40-percentný nárast.

Už teraz je isté, že cyklus končiaci sa hrami v Los Angeles 2028 bude finančne ešte úspešnejší. Už teraz sú do roku 2032 podpísané kontrakty v celkovej výške 13,5 miliardy dolárov a na finalizáciu ďalších sa ešte len čaká. Kľúčovým je kontrakt na vysielacie práva pre USA a v tomto smere je základný pilier finančných zdrojov pre MOV zabezpečený až do roku 2036: NBC zaplatí za vysielanie olympiády po hrách v Brisbane 2032 tri miliardy dolárov.

Okrem licenčných zmlúv na olympijské vysielanie plynú zisky od hlavných sponzorov a partnerov. Desať percent z celkovej sumy si ponecháva MOV, zvyšok sa rozdeľuje medzinárodným federáciám, ktorých športy figurujú v programe olympiád, národným olympijským výborom a MOV financuje polovicu zdrojov na fungovanie Svetovej antidopingovej agentúry (WADA).

Najúspešnejšia Afričanka

Coventryová sa stala najslávnejšou športovkyňou rodnej krajiny. Zimbabwe (bývalá Rodézia) má z letných olympiád osem medailí a o sedem sa postarala táto skvelá plavkyňa. Narodila sa a vyrastala v hlavnom meste Harare, kde jej otec vlastní farmaceutickú spoločnosť. Už ako stredoškoláčka sa prebojovala na olympiádu do Sydney 2000. V znaku a polohovke prekonávala národné i africké rekordy.

Výkonnosť posunula na absolútnu svetovú úroveň po prechode na Auburnskú univerzitu v Alabame, na ktorej študovala manažment. V bazéne sa neustále zlepšovala. Po úspechu na olympijských hrách Commonwealthu 2002 zažiarila na aténskej olympiáde. Vyhrala znakársku dvojstovku, na polovičnej trati brala striebro a v kratšej dvestometrovej polohovke bronz. Okrem kompletnej medailovej zbierky vytvorila osem afrických rekordov!

Vo februári 2008 vzala po sedemnástich rokoch svetový rekord na 200 metrov znak Maďarke Krisztine Egerszegiovej. O polroka neskôr jej v Pekingu nevadilo, že organizátori presunuli finálové disciplíny na ranné časy kvôli požiadavkám americkej televízie. Obhájila zlato na dlhšej znakárskej trati, na stovke bola tretia a v oboch polohovkách získala striebro po tesných prehrách s Austrálčankou Stephanie Riceovou, ktorá v oboch prípadoch zaplávala svetový rekord. Coventryovej rekord siedmich individuálnych olympijských medailí, ktorý držala v plávaní spolu s Egerszegiovou, prekonala až vlani Katie Ledecká (po Paríži ich má desať).

Skvelú kariéru ukončila v roku 2016, štartovala na piatich olympiádach, má tri tituly majsterky sveta (štyri z krátkeho bazéna), na troch Afrických hrách získala pre Zimbabwe štrnásť zlatých! Aj keď žila a pripravovala sa v USA, nikdy nezabudla na Afriku a rodnú krajinu. V Zimbabwe sa stala najznámejšou beloškou. Krajina žila 37 rokov pod diktátorskou rukou prezidenta Roberta Mugabeho. Dnes ju časť médií kritizuje za to, že od neho prebrala po úspechoch v Aténach šek s odmenou 50-tisíc dolárov či o štyri roky neskôr šek s dvojnásobnou hodnotou po medailovej žatve v Pekingu. „Vždy som bola hrdá, že môžem reprezentovať svoju rodnú vlasť,“ pripomenula novinárom.

Mladá líderka

Mugabeho nástupca prezident Emmerson Mnangagwa ju v septembri 2018 vymenoval za ministerku športu. Zažila veľa krušných chvíľ a ťažiskovou bolo pozastavenie činnosti futbalovej federácie Zimbabwe vo februári 2022. Ministerstvo iniciovalo vyšetrovanie obvinení zo sexuálneho obťažovania, korupcie a finančných podvodov vnútri federácie. FIFA, ktorá nedovoľuje vládne zásahy do činnosti národných zväzov, vyradila Zimbabwe z medzinárodných súťaží. Stav trval až do júla 2023. „Stálo to za to. Potrebovali sme prebudovať základy nášho futbalu, ktorý nemôže ovládať úzka skupina ľudí,“ povedala Coventryová.

Už počas londýnskej olympiády 2012 sa najúspešnejšia africká olympionička dostala spolu s Dankou Hrbekovou do Komisie športovcov a stala sa členkou MOV. Matku dvoch dcér (staršia má šesť rokov, mladšia len necelých päť mesiacov) ťahal príklad Anity de Frantzovej, bývalej veslárky, športovej, olympijskej a ženskej aktivistky. Ako prvá žena sa stala v roku 1997 viceprezidentkou MOV a o štyri roky neskôr ako prvá žena kandidovala za prezidentku. „Bola mojou veľkou inšpiráciou. Práve ženy ako ona ukázali cestu,“ povedala po volebnom víťazstve. Sedemdesiatdvaročná De Frantzová, ktorá trpí rakovinou a roztrúsenou sklerózou, našla silu na cestu do gréckeho Costa Navarino a patrila medzi prvých gratulantov Coventryovej.

Tretíkrát za sebou sa prezidentom MOV stal bývalý olympionik. Jacques Rogge reprezentoval Belgicko v jachtingu. Thomas Bach bol na šermiarskom planši v Montreale 1976 členom zlatého západonemeckého družstva kordistov. Kirsty Coventryová ich v zbierke úspechov a olympijských športových skúseností vysoko prevyšuje. Presadí sa aj ako mladá líderka, prvá ženská a prvá africká šéfka MOV?