Kolobežkárovi namerali 21 km/h, maximálna povolená rýchlosť je spomínaných desať km/h. Ešte väčšie prekročenie rýchlosti má na konte elektrocyklista, ktorý išiel rýchlosťou 31 km/h.
„Obaja boli na mieste vyriešení blokovou pokutou, ktorú zaplatili. Dodržiavanie rýchlostných limitov v pešej zóne je kľúčové pre bezpečnosť chodcov aj samotných jazdcov. Vysoká rýchlosť výrazne zvyšuje riziko nehody a ohrozenia okolia," informovala košická polícia na sociálnej sieti. Policajti budú naďalej monitorovať dodržiavanie rýchlostných limitov.
Pripomeňme, že dnes sú v predaji elektrické kolobežky a bicykle, u ktorých je rýchlosť elektronicky obmedzená na 25 kilometrov za hodinu.
Na kolobežku len s vodičským preukazom?
Podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského je slovenská legislatíva týkajúca sa elektrických kolobežiek v poriadku. Problém je podľa neho inde. „Na kolobežkách jazdia aj ľudia, ktorí nemajú vodičský preukaz a tým pádom neovládajú dopravné predpisy,“ priblížil Drahovský.
Riešením by bolo poslať kolobežkárov, ktorí nemajú vodičské preukazy, na testy z dopravných predpisov, aby ich poznali. „Ja by som dokonca zaviedol ako povinnosť vodičský preukaz pre kolobežkárov. Preto máme veľa úmrtí a úrazov,“ povedal Drahovský.
Väčšina kolobežiek má malé kolieska, takže nie sú také stabilné. To môže spôsobiť havárie a vážne úrazy. „Mnohí kolobežkári sa vyberú na chodníky, ale aj na cesty, kde je nerovný povrch. Ten môže spôsobiť balans a pád v pomerne veľkej rýchlosti,“ vysvetlil Drahovský s tým, že prilba by mala byť samozrejmosťou.
Podľa neho je dobré, že sa polícia zameriava aj na túto skupinu. „Ak by mali kolobežkári vodičský preukaz alebo absolvovali testy, tak by vedeli, že v pešej zóne môžu ísť rýchlosťou maximálne 20 km/h, pričom musia dať chodcom prednosť a zároveň ich neohrozovať,“ dodal Drahovský.
Upozornil aj na niektoré skupiny kolobežkárov, ktorým sa dodržiavanie predpisov nepozdáva. „Nielen medzi nimi, ale aj cyklistami či chodcami sa nájdu aj agresívnejší, ktorým predpisy nič nehovoria, aj keď ich ovládajú. Spôsobujú najviac problémov. V krajnom prípade im súd môže zakázať jazdu,“ poukázal dopravný analytik na možné dôsledky nevhodného správania.
Navyše, v prípade kolobežiek treba rozlišovať, o aký typ ide. „Tie, na ktoré netreba vodičský preukaz a ich rýchlosť je obmedzená na 25 km/h. Tých je najviac. No sú aj výkonnejšie, kde nie je obmedzená rýchlosť, ale treba mať aspoň vodičský preukaz skupiny AM. Pri niektorých aj na veľké motocykle,“ upozornil Drahovský.
Ani jazda na zdieľaných kolobežkách nemusí byť z hľadiska dodržiavania dopravných predpisov problém. „Viem, že niektorí poskytovatelia, napríklad Bolt, to majú technicky vyriešené. Vďaka GPS im softvér automaticky zníži rýchlosť v pešej zóne na päť km/h a mimo na maximálne 25 km/h,“ uzavrel dopravný analytik.
Problémom je rýchlosť aj chýbajúca dopravná výchova
Matúš Goga z neziskovej organizácie Cyklistika pre všetkých pre Štandard uviedol, že problém vníma podobne. Sám má s kolobežkármi zlú skúsenosť. „Nedávno ma zrazil jazdec na elektrickej kolobežke. Presnejšie boli dvaja a v tom bol problém," podelil sa Goga o negatívny zážitok.
Podľa neho dvaja jazdci na elektrickej kolobežke sú problém. Nie nadarmo jazdu dvoch ľudí na jednej kolobežke predpisy nepovoľujú. „Je tam problém so stabilitou. Keď ma zrazili, zazmätkoval človek, ktorý sa viezol vzadu a vďaka tomu začala kolobežka balansovať, "dodal Goga, ktorý je rád, že z nehody vyviazol bez vážnejších následkov.
Napriek tomu by jazdu elektrických kolobežiek úplne nezakázal. „Skôr som za rôzne obmedzenia. Ako má napríklad Bolt. Skrátka, aby elektrické kolobežky nemohli jazdiť rýchlo v peších zónach – čo je už realitou –, ale napríklad aj pri školách," načrtol Goga možné riešenie. Uznal, že niektoré spoločnosti, ktoré poskytujú služby formou zdieľaných elektrických kolobežiek, obmedzili rýchlosť strojov v peších zónach.
Ak ide o spomínané pešie zóny, je za úplný zákaz vjazdu elektrických kolobežiek. Víta aj technické obmedzenia, ktoré platia aj v súčasnosti. Predpisy obmedzujú maximálnu rýchlosť elektrických kolobežiek na 25 km/h. Problém je podľa neho aj v tom, že existujú rôzne kategórie.
Niektoré z nich majú pomerne veľký výkon, ktorý konkuruje skútrom a menším motorkám. „Nazval by som ich rýchle kolobežky. Majú výkon okolo 1000 wattov, sú veľké a ťažké. Otázne je aj to, či majú všetky homologizáciu podľa našich, respektíve európskych predpisov. Také kolobežky do mesta vôbec nepatria," myslí si Goga s tým, že by ich prevádzku na verejných komunikáciách zakázal.
Zachytil informáciu, že v Poľsku už zaviedli alebo sa chystajú zaviesť vodičské preukazy na elektrické kolobežky formou kurzov. Goga by zašiel ešte ďalej. „Všetci vieme, že ani cyklisti či chodci nie sú svätí. Preto by pomohla aj osveta a dopravná výchova na základných školách ako kedysi," poznamenal.
Jazdci na elektrických kolobežkách na trasách pre cyklistov podľa neho nie sú problém. „Aspoň ja to tak nevnímam. Cyklistická cestička z pohľadu dopravných predpisov sa vníma podobne ako cesta pre autá. Čiže je zaujímavé, že v obci sa po nej dá ísť päťdesiatkou a mimo obce dokonca 90 km/h. To cyklista môže dosiahnuť možno pri zjazde z prudkého kopca," vysvetlil Goga. Keďže väčšina kolobežiek má rýchlosť elektronicky obmedzenú na 25 km/h, nevníma ich na cyklistických cestičkách negatívne.
„Naopak, problém je rýchlosť. Spomínaných 25 km/h dosiahne aj cyklista. Nebezpeční môžu byť kolobežkári, ktorí majú výkonné stroje. Tie môžu bez problémov dosiahnuť 50 km/h a viac. Ohrozujú tak všetkých, nielen cyklistov," upozornil.
Narážal tým na komunikácie, po ktorých môžu chodiť cyklisti, chodci aj kolobežkári. „Ide o multikoridory a tam je nevyhnutná vzájomná ohľaduplnosť. Inak to nejde," dodal Goga.
V metropolách sú obmedzenia
Niektoré zahraničné metropoly, napríklad Paríž, Madrid či Viedeň, riešili starosti s prenajímanými elektrickými kolobežkami radikálne. Ich prevádzku buď obmedzili, alebo zakázali. V Ostrave zašli ešte ďalej a elektrické kolobežky úplne zakázali v pešej zóne a v centre mesta.
Oslovili sme tri krajské mestá Bratislavu, Košice a Banskú Bystricu s tým, ako riešia problémy s kolobežkami. Do uzávierky odpovedali z Banskej Bystrice. Tam pohyb užívateľov elektrických kolobežiek a bicyklov v centre mesta upravuje všeobecno-záväzné nariadenie (VZN) o dopravnom režime v pešej zóne, pričom aktualizované VZN je v platnosti od jesene minulého roka.
Nastavením nových podmienok premávky v tejto lokalite chce mesto dosiahnuť väčšiu ochranu chodcov, ktorí pešiu zónu využívajú. „Z elektrickej kolobežky a samovyvažovacích vozidiel v najrušnejších častiach pešej zóny – na Námestí SNP, na Dolnej a Národnej ulici musí jej majiteľ zosadnúť. Cyklisti môžu vstupovať do pešej zóny od roku 2013 a svoju jazdu prispôsobiť tak, aby neobmedzovali druhých," upresnila pre Štandard hovorkyňa mesta Zdenka Marhefková.
Ďalšie pravidlá platia pre zdieľané kolobežky firiem Bolt a Tier. „V tomto prípade sme s prevádzkovateľmi dohodnutí na obmedzení rýchlosti – na Námestí SNP sú zablokované a v priľahlých uliciach centra mesta obmedzené na rýchlosť 15 kilometrov za hodinu," vysvetlila Marhefková.
V Bratislave už rozbehli petíciu za zákaz kolobežiek. Ako pre Štandard uviedol organizátor petície Miloš Beladič, so zberom podpisov neskončí dovtedy, kým nedosiahne svoj cieľ – zákaz elektrických kolobežiek v parkoch, peších zónach a na chodníkoch. „Kolobežkári majú jazdiť po chodníkoch maximálne rýchlosťou chôdze. No ani jeden to nedodržuje. Podporovatelia mikromobility tvrdia, že je nemožné zmerať spomínanú rýchlosť. No my tvrdíme, že e-kolobežkár by musel zísť zo zariadenia, ak by išiel ako chodec," vysvetľuje Beladič.
Podľa neho ide mikromobilita proti chodcom a bezpečnosti v mestách a na chodníkoch. „V Paríži sa rozhodli zakročiť až po štyroch úmrtiach. Budeme čakať na ďalšie úmrtia? Nevieme sa poučiť?" pýta sa Beladič. K myšlienke rozbehnúť petíciu ho primäli aj jeho osobné skúsenosti s kolobežkármi.
Hnevalo ho, že porušujú dopravné predpisy, jazdia rýchlo a nebezpečne. Navyše, kolobežky neraz odstavia nelogicky na najhoršom možnom mieste, kde zavadzajú.
Beladič tvrdí, že situáciu môžu riešiť aj samosprávy, ktoré nemusia čakať na prípadnú zmenu legislatívy, keďže vedia prijímať VZN. Problémom sú podľa neho aj cyklisti. „Napríklad do parkov by mal byť zakázaný vjazd všetkým kolesovým dopravným prostriedkom. Aj bicyklom. Napríklad v Bratislave ide o Sad Janka Kráľa, Medickú záhradu či Račianske mýto, ale aj Ostredky. Cyklisti tam často jazdia rýchlo a bezohľadne. Už došlo aj ku kolíziám s chodcami," podotkol Beladič.
Hoci polícia nemá presné štatistiky, na Slovensku už došlo k viacerým vážnym nehodám vodičov elektrických kolobežiek. Vo februári 2024 zrazilo auto muža na elektrickej kolobežke. Utrpel vážne poranenia.
Ešte horšie dopadla nehoda v Trenčíne, kde v auguste 2023 kvôli rýchlej jazde kolobežkára vyhasol ľudský život. Muž doslova letel po štvorprúdovke na elektrickej kolobežke s výkonom päť kilowattov a zrazil chodkyňu, ktorá zraneniam podľahla. Kolobežkárovi navyše namerali v krvi 1,38 promile. Krajský súd v Trenčíne mu vymeral trest štyri roky nepodmienečne.
