Morálne pózovanie ako nástroj moci

Podľa slov klimatickej prorokyne Grety Thunbergovej by sme mali všetci prepadnúť panike. Zdá sa, že problémom nie sú emisie uhlíka, ale naša citová otupenosť voči nim. Na scénu nastupujú hnutia ako Extinction Rebellion a ďalšie, aby Thunbergovej posolstvo ďalej rozvinuli.

Vyzbrojení apokalyptickými heslami, s ktorými sa púšťajú do čoraz svojráznejších protestných akcií, odštartovali epochu teatrálnej hrôzy, v ktorej rozum ustupuje morálnej panike. V záujme blaha Zeme (alebo je to bohyňa Gaia?) je všetko ospravedlniteľné. A ako sa vôbec opovažujú prostí smrteľníci prerušiť túto posvätnú ekorevolúciu?

Nový predvoj

Trvalo len päť rokov, kým hnutia ako Extinction Rebellion (XR), Fridays for Future (FFF) a Just Stop Oil (JSO) donútili parlamenty vyhlásiť „stav klimatickej núdze“, ministerstvá prerobiť uhlíkové zákony a vlády schvaľovať opatrenia tak, akoby ich zachvátila panika.

Odkiaľ však pramení legitimita týchto hnutí? Prečo politici pritakávajú klimatickým aktivistom, a nie podráždeným dôchodcom alebo tým, čo protestujú proti jamám na cestách? Odpoveďou je morálka. Je jednoduché postaviť sa na stranu planéty. Kto so zdravým rozumom uprednostní šesť pruhov asfaltu pred bzučiacimi včelami a krásnymi lesmi?

Zelené PR, veda a peniaze

Úspech týchto hnutí stojí na troch pilieroch: PR, veda a financovanie.

Na poli PR tieto skupiny bodujú. V rámci výskumu časopisu Lancet z roku 2021 sa zistilo, že viac ako 59 percent mladých ľudí na celom svete pociťuje „veľké“ alebo „extrémne“ obavy z klimatických zmien. Viac ako 45 percent uvádza, že to ovplyvňuje ich každodenné fungovanie. Je nepravdepodobné, že by politici oponovali srdcervúcim výzvam mladých klimatických aktivistov.

Ukázalo sa však, že premeniť tieto výzvy na účinnú politiku nie je jednoduché. Viac ako 1 900 jurisdikcií teatrálne vyhlásilo „stav klimatickej núdze“, globálne emisie oxidu uhličitého však rastú ďalej.

Európska komisia nedávno priznala chyby vo svojom dohľade nad financovaním mimovládnych organizácií a pripustila, že dotácie EÚ boli využívané na cielený lobing proti politickým oponentom. Ako odpoveď Komisia sľúbila revíziu svojho programu LIFE v hodnote 5,4 miliardy eur a sľúbila zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia a opatrenia v oblasti transparentnosti.

Do boja sa zapojili aj laboratórne plášte. Keď v roku 2018 Medzivládna panelová komisia pre zmenu klímy OSN varovala, že nám zostáva 12 rokov, aby sme sa vyhli katastrofe, aktivistickí vedci ju vzali smrteľne vážne a začali sa pripútavať k bankám a pristávacím dráham. V roku 2022 viac ako 1 200 vedcov v 26 krajinách zorganizovalo koordinované predstavenie občianskej neposlušnosti, ktorým odsúdili nečinnosť vlády. Zákonodarcovia zatiaľ zaviedli ciele uhlíkovej neutrality do roku 2050 a papagájovali „1,5 stupňa Celzia“ ako novú vieru.

Veda dala hnutiu legitimitu. Hnutie sa vedcom odvďačilo tým, že ich spravilo virálnymi.

Žiadne revolučné hnutie nemôže fungovať bez finančnej podpory. Do roku 2025 Európa namazala zelený stroj viac ako 115 miliardami eur z Fondu na spravodlivú transformáciu. Nadácie, mimovládne organizácie a klimatickí technologickí lobisti sa vrhli do akcie: len samotná Európska nadácia pre klímu ročne presúva desiatky miliónov eur na aktivistické siete, think tanky a „osvetové kampane“. Iniciatíva Breakthrough Energy, ktorú financujú miliardári ako Bill Gates, robí to isté.

Veľké firmy nasledovali uvedený príklad. BlackRock káže evanjelium o uhlíkovej neutralite a Shell financuje klimaticky inšpirované umenie. Samozrejme, je v tom aj istá dávka pokrytectva. No keď sa zánik stane módnou značkou, každý chce nosiť jeho logo. Celosvetové investície do technológií prechodu na nízkouhlíkovú energetiku sa v roku 2023 zvýšili o 17 percent na rekordných 2,083 bilióna amerických dolárov.

Investície do technológií energetickej tranzície po celom svete v rokoch 2004 až 2024

Dokonalá schéma

Európsky klimatický aktivizmus je taktika, ktorá sa vypláca. Zatiaľ čo vedci kreslia grafy, aktivisti robia hluk – a kradnú si titulky v novinách. Kým investori sa jednoducho snažia nabaliť na environmentálnych, sociálnych a riadiacich princípoch (ESG), protestujúci im dodávajú morálne ospravedlnenie. Zákonodarcovia sa môžu len potiť, keď podpisujú sľuby o uhlíkovej neutralite a rozhadzujú miliardové dotácie.

Je to dokonalá schéma: hlučné emócie v uliciach, dôveryhodnosť založená na vede a peniaze z Bruselu a od investorov. V takomto prostredí platí, že čím hlasnejšie kričíte, tým väčšia je vaša odmena – či už finančná, alebo iná.

Zhrnutie

Klimatický aktivizmus v Európe sa vypracoval na novú mocenskú mašinériu – nevolenú, emotívne vybičovanú a so štedrou finančnou injekciou. Hnutia ako Extinction Rebellion a Just Stop Oil už len neprotestujú, ale prostredníctvom šou diktujú legislatívu, pričom si privlastňujú morálne právo na nanucovanie politiky. Vlády sa skláňajú nie pred faktmi, ale pred nátlakom, zatiaľ čo Čína bezstarostne vypúšťa 30 percent globálnych emisií oxidu uhličitého. Čo sa začalo ako graffiti, je teraz spôsob riadenia, ktorý kryjú vedci, vystrašená mládež a miliardy zo zeleného biznisu. Výsledkom je teatrálny ekosystém, v ktorom sa politická legitimita získava prostredníctvom crowdsourcingu, strach funguje ako taktika a pokrik „1,5 stupňa Celzia“ prehluší parlamentnú diskusiu.