Do radového domčeka na britskom predmestí vtrhne po zuby ozbrojené komando a zatkne trinásťročného výrastka, ktorý sa od strachu pomočí. Jamie Miller vyzerá, že sa ho puberta sotva dotkla a reaguje ako dieťa. Je to vrah.
Miniséria Adolescent na Netflixe vyvolala veľký ohlas. Jej tvorcovia Jack Thorne a Stephen Graham (hrá aj úlohu otca hlavného hrdinu) zvolili skvelú tému a neobvyklú realizáciu. Výsledkom je dielo, ktoré zapadá do najlepšej britskej sociálno-realistickej tradície.
Pri sledovaní príbehu cítime zmätok emócií, z ktorých najdominantnejší je pocit bezmocnosti. Jamie sa dostáva do súkolia vyšetrovacích procesov. Všetko ide hladko: úradníci, sociálni pracovníci i psychológovia robia to, čo majú. Výsledkom je pachuť všetkých zúčastnených.
Prípad má na starosti vyšetrovateľ Luck Bascombe. Má syna v škole, ktorú navštevuje aj Jamie. V podstate je všetko jasné - všadeprítomné kamery zachytili priebeh zločinu a o Jamieho vine sa nedá pochybovať. To, čo zostáva, je otázka motívu.
Bascombe navštívi školu, pokúša sa hovoriť s jeho spolužiakmi a odkrýva sa pred ním svet, ktorému nerozumie. Pedagógovia sú skôr krotiteľmi, ktorí sa pokúšajú udržať tie zvláštne adolescentné bytosti aspoň na stoličke v triede.
Je jasné, že to podstatné sa odohráva vo virtuálnom svete. Tam sa nachádza všetko, čo má pre tieto deti význam. Bascombe si samozrejme prezrel sociálne siete, ale až jeho syn mu musí vysvetliť, že absolútne nerozumie, čo vlastne je podstatou komunikácie a čo presne znamená farba emotikonov.
Nielen policajti, učitelia a rodičia sú z tohto sveta zmätení. Rovnakú bezmocnosť cítite ako divák - čo sa to deje? Vôbec tomu nerozumiem a nedokážem to nijako ovplyvniť. Každý diel je jediným záberom s dlhými, miestami až neznesiteľne presnými dialógmi. Napriek takémuto spôsobu snímania sme k dianiu pripútaní. Zážitok je natoľko autentický, že máme chuť utiecť.
Seriál nie je určený mládeži - je pre rodičov, ktorí majú oprávnený pocit, že internet ohrozuje ich deti. Že medzi generáciami postavil priepasť.
Dialógy narážajú na bariéry naprieč rodinami a odhaľujú, ako ľahko manipulovateľní sú mladí ľudia. Jamie nie je produktom nefunkčného rodinného prostredia.
Ani normálne domáce prostredie nedokáže zabrániť devastačnému účinku patologických vplyvov, ktorým sa Jamie dennodenne dobrovoľne vystavuje.
Pozícia rodiča vždy spočívala v tom, že potomkov pripravoval na nástrahy sveta postupne. Pokiaľ sa dnes dieťa dostane na sociálnu sieť, je okamžite vystavené všetkej mysliteľnej špine. Nie je v nebezpečí len v noci na ulici, ale aj v izbe, za počítačom. A na túto situáciu sa všetci prekvapene a bezmocne pozeráme.