Prisťahovalecká história tejto krajiny verne kopíruje príbeh väčšiny západnej Európy. Keďže v dôsledku ničivej druhej svetovej vojny trpelo mnoho európskych štátov nedostatkom pracovnej sily, potrebovalo Francúzsko ďalšie páry rúk pre svoj ťažký priemysel. Túto dieru prišli zaplátať migranti – najprv z južnej Európy, ako napríklad zo Španielska a z Talianska, a neskôr z bývalých kolónií v severnej a západnej Afrike.

Počítalo sa s tým, že väčšina z nich zostane len na krátky čas. To sa však nestalo. Hoci priemyselné odvetvia, ktoré sa spoliehali na prisťahovaleckú pracovnú silu – ako oceliarsky či textilný priemysel –, opustili Francúzsko, množstvo pracovníkov zostalo. Počas troch povojnových desaťročí ekonomického rozkvetu tvorilo prisťahovalectvo 40 percent prírastku obyvateľstva krajiny.

To, čo sa začalo ako krátkodobá výpomoc, sa stalo trvalou realitou. A tá prežila dokonca aj odvetvia hospodárstva, ktoré mala pôvodne podporiť.

Miešanie a nedôvera

Získať jasný obraz o etnickom a náboženskom zložení Francúzska vôbec nie je ľahká úloha. Tento západoeurópsky štát je povestný svojou neochotou zbierať údaje o rase alebo náboženstve. Ide o súčasť jeho dlhodobého presvedčenia o univerzálnej republike, ktorá „nevidí“ farbu pleti. Na rozdiel od štátov anglosaského sveta, ktoré mapujú a často až oslavujú množstvo kultúrnych identít, Francúzsko trvá na modeli asimilácie: nech pochádzaš odkiaľkoľvek, stávaš sa Francúzom.

Napriek tomu odhady ukazujú, že zhruba každý piaty obyvateľ Francúzska má aspoň čiastočne neeurópsky pôvod, a to najmä zo severnej alebo subsaharskej Afriky. Zhruba 10 percent obyvateľstva tvoria moslimovia, čo je pravdepodobne najvyšší podiel v Európe.

Vekové zloženie týchto skupín sa prikláňa smerom k mládeži. Medzi potomkami migrantov zo subsaharskej Afriky je až 53 percent ľudí mladších ako 15 rokov. Pri osobách marockého alebo tuniského pôvodu je to 44 percent. Naopak, iba 17 percent celkovej populácie má menej ako 15 rokov. Tieto čísla naznačujú, že Francúzsko bude v nasledujúcich desaťročiach ešte rozmanitejšie – bez ohľadu na to, či štát tieto fakty merať chce alebo nechce.

Pozeráme sa teda na úspešný príbeh integrácie alebo skôr na spoločnosť, ktorá sa posúva k občianskej vojne, ako varovala skupina francúzskych generálov vo výslužbe v otvorenom liste? Hoci sú podobné scenáre dobrým materiálom pre komentátorov, realita nikdy nie je taká prostá.

Na jednej strane patrí Francúzsko medzi krajiny s vôbec najvyšším podielom zmiešaných manželstiev v Európe. Približne štvrtina tamojších moslimských žien si berie za manželov etnických Francúzov. Nie je to zanedbateľné, najmä ak vezmeme do úvahy kultúrny tlak, ktorému mnohí čelia z dôvodu, aby sa sobášili v rámci svojej viery.

A to nie je všetko: približne 20 percent francúzskej armády tvoria moslimovia. Ich zastúpenie je teda nadpriemerné oproti ich podielu na celkovej populácii, čo je v Európe unikátne.

Zvládnutie následkov

Tento príbeh má však aj druhú stránku a tá rozhodne nie je príťažlivá. Pre pôvodných prisťahovalcov z neeurópskeho prostredia bola cesta tŕnistá. Ich potomkovia stále zápasia s ťažkosťami: nezamestnanosť u nich dosahuje 13 percent, čo je výrazne nad celoštátnym priemerom na úrovni ôsmich percent, majú nižšie mzdy, zväčša sú zamestnaní na nízkokvalifikovaných pozíciách, nájsť si bývanie je pre nich rébus a pravdepodobnosť, že skončia v chudobe, je u nich dvakrát vyššia.

Ak sú obaja vaši rodičia prisťahovalci, vo Francúzsku budete pravdepodobne zarábať o 19 percent menej ako ľudia bez prisťahovaleckého pôvodu. 

Asi nie je veľkým prekvapením, že v takzvaných banlieues dochádza k nepokojom. Sú to zanedbané predmestia, v rámci ktorých nezamestnanosť atakuje 60 percent, oblasti, ktoré dnes komentátori s ľahkosťou označujú ako „no-go zóny“. Takto vyzerá prepad cez trhliny v systéme.

Etnická premena prebiehajúca naprieč Európou je realita, ktorú nemožno ignorovať. Žiadna krajina nezvládla podobnú mieru demografických zmien bez iskrenia – a Francúzsko určite nebude výnimkou. Cesta vpred nebude hladká. Niektorí to však zvládnu lepšie než iní.

Napriek všetkým turbulenciám môže byť Francúzsko práve jedným z úspešných príkladov. Jeho integračný model má svoje chyby, no vzhľadom na vysokú mieru zmiešaných manželstiev sa ukazujú aj povzbudivé znaky dlhodobej súdržnosti. Etnicky francúzske obyvateľstvo má navyše stále pomerne vysokú pôrodnosť, na rozdiel napríklad od etnických Nemcov.

Francúzsko zatiaľ nie je oslnivým príkladom úspechu, ale možno sa aspoň vyhne úlohe odstrašujúceho príkladu. A to ho v dnešnej Európe už teraz odlišuje od ostatných krajín.

Zhrnutie

Národnostné zloženie Francúzska sa výrazne mení – a spolu s ním aj diskusia o ňom. Každý piaty obyvateľ má dnes neeurópske korene a desatinu obyvateľstva tvoria moslimovia. Miera zmiešaných manželstiev je vysoká, osobitne medzi moslimkami, a armáda krajiny je obzvlášť rôznorodá. Hlboké sociálne priepasti však zostávajú: nezamestnanosť, chudoba a nepokoje sú stále každodennou realitou mnohých prisťahovaleckých predmestí. Francúzsky model integrácie je síce nedokonalý, no stále môže fungovať lepšie než väčšina ostatných. Vďaka pomerne vysokej pôrodnosti pôvodného obyvateľstva a miešaniu medzi etnickými skupinami má Francúzsko priaznivejšie vyhliadky predísť občianskej vojne.