Odpočet 90 dní sa začal. Čo pre nás znamená Trumpova pirueta?

Uplynulý týždeň nemožno nazvať inak ako turbulentný. Najprv vstúpili do platnosti americké 10-percentné clá na všetok zahraničný tovar. V stredu 9. apríla začali platiť aj tie, ktoré sú nad rámec základných sadzieb a Donald Trump ich označuje za „recipročné“ [prezident pri ich výpočte nevychádza len z ciel na americký tovar, ale jeho kalkulačný vzorec je omnoho širší, a preto sa mnoho ekonómov s týmto označením nestotožňuje, pozn. red.].

Len o pár hodín potom však urobil americký prezident zásadný polobrat, keď „recipročné“ clá stopol a odložil o 90 dní. O deň na to odložila svoje odvetné kroky, ktoré boli plánované ešte ako reakcia na 25-percentné clá na dovoz ocele, hliníka a áut do USA, o rovnaký časový úsek aj Európska únia.

Trhy sa z týchto turbulencií išli zblázniť. Najznámejšie indexy ako S&P 500, technologický Nasdaq, ale aj európsky STOXX Europe 600 či nemecký DAX po oznámení ciel prudko klesali, viaceré zaznamenali dvojciferný prepad. Trumpova pirueta ich však v strede týždňa raketovo vrátila do zelených čísel.

Postupne však prichádza vytriezvenie z toho, čo pozastavenie amerických „recipročných“ ciel v skutočnosti znamená, najmä čo sa týka Európy. Evidentne si to uvedomujú aj investori nakupujúci akcie firiem na burzách, keďže po krátkej eufórii sa indexy vracajú k pozvoľnému poklesu.

Zlá správa pre Slovensko: nemecká ekonomika má stagnovať

Hoci je pozastavenie „recipročných“ ciel voči Európskej únii dobrou správou, nemali by sme prehliadať nepríjemnú realitu.

Treba totiž poznamenať, že obchodné vzťahy USA a Číny sa dostávajú na bod mrazu, keď kabinety oboch krajín skončili v colnej špirále, pričom sadzby na dovoz sa pohybujú od 125 percent (Čína) nahor [USA mali v čase písania článku clá na dovoz z Číny na úrovni 145 percent, pozn. red.].

Prieky medzi dvoma vojenskými a ekonomickými veľmocami majú síce implicitný dosah aj na Európu (ktorá môže napríklad čeliť tlaku Washingtonu, aby po jeho vzore rozväzovala obchodné vzťahy s Pekingom), nejde o najakútnejší problém kontinentu.

Desaťpercentné clá uvalené na všetkých obchodných partnerov USA totiž zostávajú v platnosti, rovnako ako aj 25-percentné sadzby, ktoré Trump uvalil na dovoz zahraničnej ocele, hliníka, automobilov a automobilových komponentov. A práve tie sú pre viaceré krajiny v Európe kľúčové.

Popredné ekonomické inštitúty vydali vo štvrtok makroekonomickú predpoveď pre Nemecko. Tamojšie hospodárstvo má v roku 2025 po dvoch rokoch poklesu prinajlepšom stagnovať [predikujú rast na úrovni okolo 0,1 percenta, pozn. red.] a spomenuté clá by to mohli ešte zhoršiť o 0,1 percentuálneho bodu v tomto aj budúcom roku. Tie „recipročné“ by mohli negatívny dosah zhruba zdvojnásobiť.

Dodajme, že inštitúty ešte v septembri sršali optimizmom a nemeckej ekonomike predpovedali rast o 0,8 percenta.

Obmedzovanie obchodu bude Slovensko vždy bolieť. Aj tentokrát

Spomalenie Nemecka pocítime aj na Slovensku. Ak budú clami na autá trpieť nemeckí výrobcovia (ktorí sa už teraz boria s environmentálnymi reguláciami z Bruselu, klesajúcim dopytom po ich autách v Číne a otáznym dopytom po elektromobiloch v Európe), odzrkadlí sa to aj na firmách, ktoré im dodávajú materiál a medziprodukty.

Mnoho z nich pochádza zo Slovenska. Naším najväčším obchodným partnerom je práve Nemecko, kam smerujú tovary v hodnote necelých 23 miliárd eur (čo je zhruba pätina nášho HDP).

Navyše, clá, ktoré Trump ponechal, budú mať na naše hospodárstvo podstatne väčší priamy dosah ako na to nemecké. Slovenská ekonomika je totiž malá a mimoriadne otvorená zahraničnému obchodu – v pomere ku HDP patríme medzi najviac obchodujúce krajiny sveta.

Odloženie platnosti „recipročných“ ciel je pre Slovensko len veľmi malou útechou. Naše hospodárstvo sa totiž pomerne úzko špecializuje na automobilový priemysel, čo ho robí zraniteľným. Do zámorskej veľmoci vyvážame z prevažnej časti automobily a dielce, ktoré stále podliehajú 25-percentným clám. Podľa ING predstavujú tieto položky vyše 73 percent slovenského exportu do Spojených štátov, teda sumu na úrovni okolo 3,5 miliardy eur.

Analytici Slovenskej sporiteľne odhadujú, že rast slovenského HDP môže byť iba v dôsledku zavedených ciel na automobily „nižší kumulatívne asi o 1,5 percentuálneho bodu na horizonte troch rokov“, pričom najviac to ovplyvní ekonomiku v budúcom roku. Negatívny vplyv bude cítiť aj na trhu práce – nezamestnanosť môže rásť o niekoľko desatín.

Zamestnávatelia pred časom dokonca odhadli, že ak dôjde k zavedeniu iba desaťpercentných ciel na európske automobily, nezamestnanosť sa môže zvýšiť o 0,2 až 0,5 percentuálneho bodu.

V prípade eskalácie v podobe plošnej obchodnej vojny, teda napríklad spustenia Trumpom odložených ciel, však bude podľa makroekonomického analytika Mateja Horňáka negatívny dosah ešte o niečo väčší: „Veľká časť našej exportnej produkcie, ktorá smeruje na trhy v rámci EÚ končí v rámci reexportu v Spojených štátoch.“