Colníci nezabudli ani na najdôležitejší základ elektroniky – tranzistor. Táto väčšinou trojvývodová súčiastka je schopná elektrický signál zosilňovať, riadiť či vytvárať elektrické kmitanie. Mikročipy, teda obvody integrujúce až miliardy tranzistorov, si tiež vyslúžili bezcolné zaobchádzanie.
Výroba polovodičov sa nedá zabezpečiť len domácimi zdrojmi
Oslobodená položka v colnom sadzobníku označená ako 8486 si zaslúži špeciálnu pozornosť. Patria sem zariadenia na výrobu polovodičových čipov, spracovanie kremíkových plátkov nazývaných „wafre“ či výrobu plochých displejov.
Hoci je jedným z cieľov Trumpovej colnej politiky presun výroby späť zo zahraničia do USA, nie je to jednoduchá záležitosť. Tie najdôležitejšie prístroje spojené s výrobou mikročipov vyrábajú mimo USA.
Ide napríklad o zariadenia pre takzvanú extrémne ultrafialovú litografiu. Tie umožňujú presvietiť výrazne krátkovlnným žiarením, s vlnovou dĺžkou iba 13,5 nanometra, šablóny, v polovodičovej výrobe nazývané masky, a tak umožniť, aby technologické operácie fungovali len na danom mieste.
Prakticky monopolným výrobcom takýchto prístrojov je holandská firma ASML. Využívajú ich všetci výrobcovia pokročilých mikročipov, kam jednoznačne patrí taiwanská firma TSMC. Vlastní ich aj americký Intel a túži po nich aj Rusko obmedzované sankciami.
Clá sú pozastavené len dočasne
Oslobodenie od ciel tu nebude naveky, vyhlásil minister obchodu USA Howard Lutnick. O mesiac či dva prídu nové polovodičové clá, doplnil. Ich účelom je dotlačiť výrobcov polovodičov a rovnako aj producentov liekov na presunutie svojho biznisu do Spojených štátov.
„Potrebujeme mať polovodiče, musíme mať čipy a musíme mať ploché panely - musíme mať tieto veci vyrobené v Amerike. Nemôžeme sa spoliehať na juhovýchodnú Áziu, pokiaľ ide o všetky veci, ktoré pre nás fungujú,“ objasnil Lutnick primárny dôvod nutnosti zavádzania colných sadzieb.
„Armáda miliónov a miliónov ľudí, ktorí skrutkujú malé, malé skrutky, aby vyrábali iPhony, takéto veci prídu do Ameriky, zautomatizujú sa a americké remeslo ich opraví, bude na nich pracovať, budú tam mechanici, špecialisti na kúrenie, vetranie a klimatizáciu, elektrikári,“ povedal minister v rozhovore s Margaret Brennanovou v CBS News.
Tešme sa na smartfón „Made in USA“
Dôvodom jeho rozčarovania je naozaj tristná situácia amerického priemyslu.
„Nevyrábame lode. Nemáme dosť ocele a hliníka na boj, však? Všetky naše polovodiče sa vyrábajú v zahraničí. Takže každé tlačidlo, ktoré stlačíme, keď sa pokúšame naštartovať auto alebo dokonca použiť mikrovlnnú rúru, to všetko sú polovodiče. Všetky sú vyrobené inde,“ komentoval Lutnick.
Stav ekonomiky je v ešte horšom stave, USA trpia obchodným deficitom, ostatné krajiny dovážajú do USA svoje produkty a vyvážajú finančné aktíva. Dolár ako svetová obchodná mena je tak požehnaním aj prekliatím zároveň.
„Máme obchodný deficit 1,2 bilióna dolárov a zvyšok sveta má s nami prebytok. Zarábajú naše peniaze. Berú nám peniaze a Donald Trump to videl a chce to zastaviť. Takže to bude veľká zmena. Samozrejme, že to bude veľká zmena, ale zvyšok sveta nás celých tých veľa rokov trhá," kritizoval minister ekonomický deficit.
Vyrobiť modernú elektroniku vyžaduje automatizáciu
Produkcia vyžadujúca množstvo manuálne pracujúcich zamestnancov je minulosťou už aj v krajinách, ktoré začínali na lacnej pracovnej sile. Aj Čína, hlavný rival USA, buduje plne automatizované továrne.
Rovnakým pohľadom sa na situáciu pozerá aj súčasná administratíva USA. Stredoškoláci by mali získať kvalifikáciu na správu automatizovaných tovární. Najnižšia vrstva bez zodpovedajúcej kvalifikácie a vhodná iba na jednoduché manuálne práce však touto zmenou nič nezíska.
„Naši stredoškolsky vzdelaní Američania – jadro našej pracovnej sily, zažijú najväčšiu obnovu pracovných miest v histórii Ameriky, aby mohli pracovať v týchto továrňach na špičkové technológie, ktoré všetky prichádzajú do Ameriky. To je to, čo vybuduje našu ďalšiu generáciu Ameriky,“ vyhlásil minister obchodu.
Výroba nesmie byť drahá
Potreba automatizácie je nutná aj z dôvodu akceptovateľnej ceny elektroniky vyrobenej v USA.
Experti dokonca odhadujú, že iPhone vyrobený v USA by stál v rozmedzí 30-tisíc až 100-tisíc dolárov a tento extrémne luxusný tovar by si mohlo dovoliť iba jedno percento populácie. Cenovo dostupný telefón totiž vyžaduje aj schopnosť vyrábať ho v dostatočných množstvách, ručná manufaktúra sa použiť nedá.
Tam kde sa iPhony v súčasnosti vyrábajú, väčšinou ide o Čínu, už dávno primárne nejde o lacnú pracovnú silu. V skutočnosti ide o výrobné zručnosti pracovníkov schopných produkciu realizovať.
„V súvislosti s Čínou máme zmätok... populárna predstava je, že spoločnosti prichádzajú do Číny pre nízke náklady na pracovnú silu. Nie som si istý, do ktorej časti Číny idú, ale pravdou je, že Čína prestala byť krajinou s nízkymi nákladmi na pracovnú silu pred mnohými rokmi a to nie je dôvod, prečo prísť do Číny z hľadiska ponuky…,“ tvrdil v rozhovore šéf Apple Tim Cook.
Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v USA
Ako dodal, „príčinou sú zručnosti, množstvo zručností na jednom mieste a typ zručnosti, o ktorú ide". „Produkty, ktoré vyrábame, vyžadujú skutočne pokročilé nástroje. A presnosť, ktorú musíte mať pri obrábaní nástrojov a práci s materiálmi, ktoré robíme, je na špičkovej úrovni. A nástrojová zručnosť je tu veľmi hlboká,“ ozrejmil.
V USA síce požadované zručnosti existujú, zamestnancov s danými schopnosťami je však minimum.
Cook to vyjadril veľmi názorným príkladom: „V USA by ste mohli mať stretnutie nástrojových inžinierov a nie som si istý, či by sme zaplnili miestnosť. V Číne môžete zaplniť viacero futbalových ihrísk.“
Na dosiahnutie čínskej úrovne kvalifikovanej pracovnej sily v USA nebudú stačil iba clá. Bude to vyžadovať roky výučby a praxe. Nevyhnutnosťou je preferencia technického a praktického vzdelania miesto humanitného a teoretického.
Realita je oveľa smutnejšia
Liberty Phone vyrábaný v USA stojí 2 000 dolárov (1 755 eur). Má pritom iba štyri gigabyty operačnej pamäti, čo je oproti súčasným smartfónom veľmi zastaraná hodnota. Rovnaký telefón vyprodukovaný v Číne stojí približne 800 dolárov (702 eur).
Podobná cenová relácia by pravdepodobne fungovala aj s iPhonmi vyrobenými v USA. Dnes stoja rádovo stovky až tisícky dolárov, cena by narástla minimálne na dvojnásobok. Za predpokladu, že by sa v USA podarilo vytvoriť podobne efektívny výrobný reťazec, ako funguje v Číne.
Todd Weaver, zakladateľ spoločnosti Purism, výrobcu telefónu, to vyjadril jasne: „Keby ste prehľadali Spojené štáty, pravdepodobne by ste stále dokázali spočítať počet kvalifikovaných elektronických inžinierov. Ak pôjdete do Šen-čenu, tam je poschodie za poschodím po poschodí za poschodím kvalifikovaných elektrotechnických inžinierov.“
