3. apríla sa pred súd v Rotterdame opäť postavil German Axionov. Prvé súdne pojednávanie jeho prípadu sa konalo už v decembri minulého roku.

Je obvinený z krádeže intelektuálneho vlastníctva týkajúceho sa polovodičových technológií a tiež z obchádzania sankcií. Po dokázaní viny mu hrozí trest odňatia slobody v rozsahu 18 až 32 mesiacov.

Súd už rozhodol, že 43-ročný ruský inžinier bude mať na 20 rokov zakázaný vstup do Holandska. Ďalšie súdne pojednávanie jeho prípadu je naplánované na jún.

Axionov, zadržaný 28. augusta minulého roku na základe podozrenia holandskej tajnej služby (AIVD), ostáva vo väzbe. Ako jej dôvod holandská prokuratúra uvádza, že Rus udržiaval kontakty s ruskou Službou zahraničnej rozviedky (SVR). Okrem toho sa prokuratúra obáva aj úteku Axionova do Ruska a následného prezradenia ďalších priemyselných tajomstiev.

Dokumenty aj z ASML, NXP či technickej univerzity

Axionov zdieľal dokumenty týkajúce sa výroby mikročipov prostredníctvom Google drive. Niekoľkokrát navštívil aj Moskvu, údajne pri tom prenášal dáta na USB kľúči.

Prokurátor uviedol, že kontakt Axionova sa volal „Miša“ (skrátenina mena Michail) a pracoval pre ruskú firmu Inovatívne inžinierske centrum, ktorá sa snažila vybudovať v Rusku mikročipovú výrobu. Za špionážne aktivity dostal Axionov odmenu viac ako 40-tisíc eur.

Dokumenty týkajúce sa prípadu pochádzali z firiem ASML, firmy Mapper - ktorá sa stala súčasťou ASML - či Technickej univerzity v Delfte. Boli však medzi nimi aj tie, ktoré vznikli vo firmách vyrábajúcich mikročipy ako TSMC, NXP či GlobalFoundries.

Axionov sa obhajuje, že dokumenty slúžili iba na jeho vlastné vzdelávanie, ide o zastarané technológie a samotný obsah dokumentov na samotný vývoj žiadneho konkrétneho zariadenia nestačí.  

Snaha o kúpu ojazdeného zariadenia

Nešlo síce o detailné návody ako vyrábať mikročipy či o nástroje na ich výrobu - dokumenty však boli označené ako dôverné. Týkali sa mikročipov s 28-nanometrovými detailmi, čo je technológia, ktorá bola na vrchole v roku 2010. Jej veľkou výhodou je najnižšia cena na logické hradlo, čo je základná súčiastka každého logického zariadenia.

Celkovo 105 súborov pochádzalo z ASML, špičkového dodávateľa prístrojov na výrobu mikročipov a 88 dokumentov vzniklo v TSMC, teda u výrobcu svetovo najpokročilejších čipov.

Okrem kopírovania dokumentov sa Axionov snažil aj kúpiť z druhej ruky zariadenie na chemickú depozíciu z plynnej fázy, ktoré sa používa aj v polovodičovom priemysle na výrobu tenkých vrstiev. Nástroj bol presmerovaný do Izraela, nikdy však nebol dodaný.   

Dlhá kariéra v mikročipovom biznise

Axionov začal s európskym polovodičovým priemyslom spolupracovať v rokoch 2008 až 2009, keď študoval v belgickom centre IMEC, ktoré sa zaoberá výskumom v oblasti mikro a nanotechnológií.

Krátko po roku 2010 pracoval u výrobcu mikročipov GlobalFoundries v nemeckých Drážďanoch. V roku 2015 prešiel k holandskej start-up firme Mapper.

Táto spoločnosť vyvíjala „bezmaskovú“ litografiu e-beam, teda spôsob kreslenia detailov na mikročipy s využitím elektrónov namiesto ultrafialového svetla, používaného pri klasickej výrobe čipov.

Táto firma získala aj dotácie z ruského štátneho investičného fondu Rusnano. V Rusku vybudovala aj malý závod na výrobu mikromechanických systémov.

V roku 2018 Mapper zbankrotoval. Jeho aktíva s viac ako 100 inžiniermi, vrátane Axionova, prešli do vlastníctva ASML. Axionov tam pracoval na elektrooptických súčiastkach.

Kontrakt mu skončil v roku 2021, jeho meno sa objavilo na štyroch patentoch ASML. V roku 2022 krátkodobo pracoval u polovodičového výrobcu NXP.

Európske rodinné striebro

ASML je jediná skutočne významná firma vo svojom odvetví, ktorá sídli v Európskej únii. Má prakticky monopol na zariadenia na výrobu najpokročilejších mikročipov. Jej produkty využíva aj TSMC, čo je taiwanská firma, z ktorej výrobných liniek schádzajú mikročipy pre Apple, AMD či Nvidiu. Rovnako ich používa aj Intel, najvýznamnejší americký výrobca mikročipov.

Hlavnou vlastnosťou zariadení od ASML je schopnosť - s využitím extrémne krátkych vĺn ultrafialového žiarenia na úrovni 13,5 nanometrov - presvietiť takzvané masky a pomocou nich limitovať oblasti, na ktoré má daná chemicko-fyzikálna operácia pôsobiť.

Na mikročipy, ktoré obsahujú detaily menšie ako približne 10 nanometrov, je použitie takéhoto spôsobu nevyhnutnosťou.

Týka sa to napríklad taiwanského výrobcu TSMC - ktorého limit sa v súčasnosti pohybuje okolo dvoch nanometrov - či Samsungu s trojnanometrovými detailmi. Na podobnej úrovni rozlíšenia je aj nový proces Intelu nazvaný 18A.  

Rusko v mikročipoch výrazne zaostáva

Mikročipy sú v súčasnosti absolútne nevyhnutnou súčiastkou nielen pre každý ekonomický projekt, ale aj pre vojenské aplikácie.

Vzhľadom k prebiehajúcej invázii na Ukrajine je však Rusko prostredníctvom sankcií „odrezané“ od západnej polovodičovej produkcie.

Snaží sa preto urýchliť vývoj vlastných polovodičových technológií. Nejde však o jednoduchú záležitosť: len nedávno sa Rusom podarilo ukázať prvý fotolitograf, teda prístroj „kresliaci“ štruktúry na polovodičové čipy, ktorý dosahoval 350-nanometrovú presnosť detailov. Takáto technológia však bola na špičke v polovici 90. rokov minulého storočia.

Dokonca aj plánovaným posunom na 130-nanometrovú technológiu sa Rusko dostáva iba do bodu, ktorý v danom odvetví predstavoval vrchol na prelome tisícročia. Proces na 28 nanometrov, ktorý opisujú ukradnuté dokumenty, je „iba“ o pätnásť rokov starší ako súčasná špička, na výrobu vojenských mikročipov však postačuje.

Vyrábať takéto detaily - vhodné pre automobilové alebo priemyselné aplikácie - bude dokonca aj nová továreň TSMC, ktorá vzniká v Európe, takže hoci ukradnuté dokumenty opisujú technológiu, ktorá predstavovala špičku pred desiatimi rokmi, rozhodne nie je zastaraná.