Film, ktorý prináša nenápadné hrdinstvo. No bez sentimentu a emócií

Vidíme mladú ženu, ktorú onedlho popravia. Film S láskou, Vaša Hilde zachytáva postup jej zatknutia, vypočúvanie, pobyt v cele i rozsudok. Ucelenosť príbehu dotvárajú retrospektívne scény – sledujeme, ako sa zaľúbi a dostane sa do partie mladých ľudí, ktorí sa pokúšajú o odboj. V čase svojho zatknutia je Hilde tehotná, vo väzení porodí a stará sa o dieťa s vedomím, že sa poprave nevyhne.

Režisér Andreas Dressen postavil film na hereckom výkone Liv Lise Friesovej [dosiaľ zrejme najviac známej zo seriálu Babylon Berlín, pozn. red.]. Je skvelý, bez hystérie a veľkých gest. Jej Hilde nie je veľká odbojárka. Je skôr ženou, ktorá nasleduje milovaného muža.

Najsilnejším momentom filmu je pohľad na dieťa, ktoré sa narodí odsúdenej žene. Hilde vie, že ich spoločný čas je veľmi krátky. Film sa vyhol sentimentu, avšak za cenu akejsi celkovej straty emócií. Tichá a do seba uzavretá hrdinka nás nenechá preniknúť do svojho vnútra. Ľutujeme ju, ale nevieme si k nej vytvoriť vzťah.

Strohosť filmu a jeho zaujatosť procedúrami spôsobí, že jednoducho sledujeme matku, ktorej nezostáva  veľa času. Nie sme presvedčení o tom, že svoj život obetovala za ideál, ktorému naozaj verila. Skôr sa jej to tak "nejako stalo".

Niežeby obraz nenápadnej sily nebol pôsobivý – zvládať každodenné úlohy v tých najťažších situáciách je veľkou výzvou – a je to často oveľa ťažšie ako okázalé gesto, za ktorým už nič nenasleduje. Samozrejme, že hrdinstvo vie mať aj takúto nenápadnú podobu. Napriek tomu filmu niečo chýba.

Pre tvorcov dnešnej doby je obrovským problémom vytvorenie kladného hrdinu. Skvelo vedia zobraziť zloduchov, ale hrdinovia sa poľudšťujú, aby bolo jasné, že aj oni majú chyby, spochybňujú – pretože pohľady na hrdinstvo sa prudko menia. V časoch, keď nie sú jasné hodnoty, nie sú jasní ani hrdinovia. Silná postava kladného hrdinu s charizmou sa stala chimérou.

Zrealizovali sa viaceré výskumy, ktoré kvantifikovali najčastejšie zobrazované postavy a profesie v dnešnej kinematografii. V amerických filmoch to bola striptérka a zločinec.

Spomínam si na veľké množstvo skvelo napísaných a zahraných postáv, ale ani jedna z nich nebola výrazne kladná. Prečo je to tak? Čo to o nás vypovedá? Ako keby sme nielen prestali hľadať niečo pozitívne, ale báli sme sa i dúfať, že svet môže mať inú podobu ako je tá, ktorá sa nám denne ponúka na obrazovkách.