Rodové stereotypy ustupujú. Ženy si vyberajú lepšie platené „mužské“ roboty

Ženy kamionistky, vodičky autobusov, električiek či tie, ktoré vyrábajú betón a manažujú mužov s veľkými domiešavačmi. Dnes si "nežné pohlavie" oveľa viac vyberá pracovné pozície, ktoré boli donedávna doménou mužov. Rodové stereotypy na pracovnom trhu sa strácajú.

Môže za to aj fakt, že „ženské” pracovné miesta mávajú tendenciu byť horšie platené. „V posledných rokoch si čoraz viac žien nachádza uplatnenie v povolaniach, ktoré boli kedysi považované za výlučne mužské,” potvrdzuje informáciu pre Štandard Monika Pécsyová z Inštitútu finančnej politiky.

Vraví, že tento posun je spôsobený viacerými faktormi. Kým niektoré ženy si plnia takzvanou mužskou prácou svoje sny, iné na takéto zamestnanie pristúpili pre lepšie finančné ohodnotenie, než aké by získali v iných sektoroch, ktoré by ich paradoxne napĺňalo viac. 

„Finančné hľadisko hrá významnú úlohu, keďže tieto profesie (napríklad v odvetví dopravy) často ponúkajú vyššie mzdy než typicky 'ženské' odvetvia ako školstvo či sociálne služby,” objasňuje Pécsyová s dôvetkom, že zároveň dochádza k nedostatku pracovnej sily v dopravnom sektore.

To núti zamestnávateľov aktívne oslovovať aj ženy a ponúkať im možnosti rekvalifikácie. „Svoje zohráva aj postupné odbúravanie spoločenských stereotypov a rastúca ochota žien skúšať nové výzvy,” vysvetľuje ďalší z dôvodov voľby skôr „mužského” zamestnania.

V niektorých prípadoch ide podľa nej aj o pragmatické rozhodnutie, keďže vo svojich regiónoch majú niekedy obmedzené možnosti výberu práce.

Žena vyrába betón

Na západnom Slovensku pre spoločnosť na výrobu betónu pracuje dispečerka, ktorú Štandard oslovil. Prostredie, v ktorom sa pohybuje, charakterizujú veľké domiešavače, bagre, štrk, piesok, cement, betón či prach. Manažuje prácu niekoľkých mužov obsluhujúcich domiešavače.

Náplňou jej práce je okrem logistiky - kde, kedy, komu, koľko a akého betónu zadovážiť - aj samotná príprava toho správneho typu v miešačkách. V betonárskej firme pracuje už osem rokov a zaprášené, stavbárske prostredie jej vôbec neprekáža, keďže je - podľa svojich slov - ten typ, ktorý „rád nosí tepláky”. 

Keďže už od strednej školy bola radšej v mužskom kolektíve a trávila v ňom aj viac času, práca jej vyhovuje aj z tohto pohľadu. „Rešpektujú ma. Na mojej prevádzke mám džentlmenov a keď ich poprosím, pomáhajú mi so všetkým,” konštatuje. 

Na otázku, či si túto „mužskú” prácu vyberala s prihliadnutím na vyššie ohodnotenie odpovedá, že určite áno. „Aj keď som sa na pohovore v podstate nedozvedela, koľko sa tu zarába, bolo mi povedané, že určite budem lepšie finančne ohodnotená, ako v predošlej práci,” dodáva dispečerka.

Ako sú na tom mzdy

Ako pre Štandard opäť spresňuje Pécsyová, podľa najnovších dostupných údajov za rok 2023 zarábajú ženy na Slovensku v priemere približne o 16 centov menej na každé euro, ktoré dostanú muži. 

V rámci celej Európskej únie dosahuje priemerný rozdiel v zárobkoch žien a mužov 12 percent. „Tento rozdiel však neznamená, že dostávajú menej za rovnakú prácu ako muži,” prízvukuje Pécsyová. Ide o rozdiel medzi priemernými zárobkami žien a mužov v celej ekonomike, ktorý odráža rozloženie pohlaví naprieč odvetviami, pozíciami či pracovnými úväzkami.

Na margo štatistiky Pécsyová dopĺňa, že pozorujú pozitívny vývoj v znižovaní rozdielov v zárobkoch žien a mužov na Slovensku, aj keď sa pokles deje len miernym tempom. Ako vraví, za uplynulú dekádu sa tento rozdiel znížil o štyri percentá. 

„Rozdiel v zárobkoch žien a mužov na Slovensku dosahuje takmer 16 percent, pričom ide skôr o odraz štruktúry pracovného trhu než o priamu diskrimináciu,” vysvetľuje. Ženy sú podľa nej výrazne menej zastúpené v dobre platených technických a manažérskych pozíciách, čo súvisí aj s nižším zastúpením žien v technických odboroch už počas štúdia. 

Z toho vyplýva, že výber povolania, kariérne príležitosti, úroveň vzdelania či zastúpenie v určitých sektoroch, napríklad pôrodná asistencia či starostlivosť o deti, v ktorých dominujú ženy, výrazne ovplyvňujú priemernú mzdu. „Naopak, v oblastiach ako priemyselný inžiniering tvorí ženská pracovná sila len štvrtinu,” konštatuje.

Pomalší mzdový rast pociťujú najmä tie, ktoré boli na materskej a rodičovskej dovolenke, a potom je pre ne častokrát nevyhnutné využívať skrátené úväzky. Tie následne vedú k prerušeným kariéram a nižšiemu finančnému ohodnoteniu, čo napokon bráni ženám v postupe na vyššie pozície. 

„Diskriminácia vo forme rozdielnej mzdy za rovnakú prácu tvorí len malú časť celkového rozdielu, pričom vyššia vzdelanostná úroveň žien môže v niektorých prípadoch konečný rozdiel zmierňovať,” približuje. 

Tabuľky hovoria o rodovej nerovnosti v mzdách

Štatistický úrad na svojich stránkach informuje, že ženy za rovnakú vykonanú prácu dostávajú nižší plat ako ich mužskí kolegovia. U niektorých povolaní je rozdiel aj 400 a viac eur. Pracovníčky v službách a v obchode majú priemernú hrubú mesačnú mzdu 1 093 eur. Opačné pohlavie si v tomto odvetví zarobí až 1 322 eur. 

Administratívni pracovníci majú asi o sto eur viac ako ich kolegyne na tých istých pozíciách. Markantný rozdiel je u zdravotných sestier, štatistický úrad uvádza hrubú mzdu 1 467 eur, kým u mužských náprotivkov je plat 1 805 eur za mesiac. 

Pracovné pozície, v ktorých paradoxne ženy zarobia podľa tabuliek viac, sú práve tie „mužské” pozície. Kým vodiči autobusov, trolejbusov a električiek prinesú do rodinnej kasy v priemere 1 545 eur za mesiac, opačné pohlavie v týchto povolaniach zarobí o niečo viac - 1 602 eur. 

Európska únia sa chce preto aj novou smernicou o transparentnosti v odmeňovaní z roku 2023 fokusovať práve na rozdiely v platových ohodnoteniach.

„S cieľom dodržiavať právo na rovnakú odmenu musia mať zamestnávatelia zavedené štruktúry odmeňovania, ktorými sa zabezpečí, aby medzi pracovníkmi, vykonávajúcimi rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, neexistovali žiadne rodové rozdiely v odmeňovaní, ktoré nie sú odôvodnené objektívnymi, rodovo neutrálnymi kritériami,” píše sa v smernici. 

Na základe nej budú musieť zamestnávatelia robiť reporty o štruktúre odmeňovania v ich firme, aby sa odsledovalo, či ženy nezarábajú na tých istých pracovných pozíciách menej ako muži, pričom pri vyššom, ako päťpercentnom rozdiele budú musieť zamestnávatelia zdôvodňovať, prečo je to tak a dokazovať, že nejde o žiadnu diskrimináciu. 

Rovnosť mužov a žien je v niečom inom

K smernici, ale aj k mužom, ženám, k rodine a tiež k platovým podmienkam sa pre Štandard vyjadril Patrik Daniška, predseda Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku. Na otázku, prečo si dnes ženy vyberajú oveľa viac takzvané mužské práce, vraví, že pri voľbe zamestnania je výrazný ekonomický faktor. 

Spresňuje, že zvlášť v chudobných krajinách môže byť zvýšený záujem žien o lepšie platené „mužské” zamestnania v porovnaní s inými krajinami. „V bohatých krajinách si ľudia môžu skôr vyberať zamestnanie bez ekonomického tlaku, tam sa teda aj viac prejavia prirodzené rozdiely v ich preferenciách,” približuje Daniška. 

Pri prirodzenom výbere práce žien a mužov a rodových stereotypoch na pracovnom trhu by bolo podľa neho zvláštne, ak by mali obe pohlavia rovnaký záujem o každú profesiu. 

„Muži a ženy sa v mnohých ohľadoch líšia, tak po fyzickej ako aj psychickej stránke. Muži sú fyzicky silnejší, lepšie znášajú ťažké podmienky a v priemere sú technickejšie zameraní v porovnaní so ženami. Tiež sú ochotní viac riskovať,” konkretizuje. 

Ženy sú podľa neho zase viac empatické a zamerané na vzťahy. Ako ďalej spomína, vždy keď sa robia výskumy kdekoľvek na svete, majú ženy v priemere vyšší emocionálny kvocient ako silnejšie pohlavie. 

„Ovplyvňujú nás aj hormóny, ktoré majú muži a ženy v iných pomeroch,” vraví s tým, že rozdielnosť pohlaví stojí aj za výberom študijných predmetov a profesií. Preto podľa neho niekde prevládajú muži, napríklad v inžinierskych smeroch, niekde je to vyrovnané, napríklad pri práve alebo medicíne, a niekde dominujú ženy. „Nevidel by som za tým nejaký negatívny stereotyp,” dopĺňa. 

Daniška spomína aj celkový rozdiel medzi platmi mužov a žien (rozdiel v priemernej mzde na Slovensku - 18,4 percenta), na ktorý vplýva veľa faktorov. Nežné pohlavie totiž má odlišné preferencie pri výbere povolania a s tým súvisí aj nižšie ohodnotenie, napríklad opatrovateľské služby oproti technickým smerom, ktoré sú spravidla lepšie platené. 

Ako ďalší faktor Daniška spomína aj množstvo odpracovaných hodín, či dĺžku kariéry. „Silným vplyvom je tu založenie rodiny, keď matky na určitý čas vypadnú z pracovného procesu, a po návrate majú iné priority ako budovanie kariéry,” vraví.

Muži sú podľa neho viac ochotní riskovať, majú napríklad oveľa viac pracovných úrazov a úmrtí v práci v porovnaní s druhým pohlavím. Ženy zase uprednostňujú vo väčšej miere bezpečné a pokojné pozície. To všetko sa odzrkadľuje na platoch. „Ak sa všetky faktory súvisiace s individuálnymi preferenciami zohľadnia, rozdiel medzi platmi je minimálny,” vnáša svetlo do problematiky Daniška.

Štandard zaujímalo aj to, ako Daniška vníma index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE), v ktorom je za rok 2024 Slovensko na 22. mieste v rámci krajín EÚ. Do tohto čísla významným faktorom prispieva aj nízky počet žien, ktoré sú zastúpené na vyšších pracovných pozíciách. 

„Prieskumy EIGE sú poznačené materialistickým vnímaním sveta. Zaujíma ich výška platu, zastúpenie v riadiacich pozíciách, či podiel na moci, ale hodnoty, ako je rodina a čas venovaný deťom pre nich nemá cenu,” spresňuje odborník.

Mužov a ženy podľa neho európsky inštitút vníma individualisticky, pritom základnou jednotkou, ako vraví, je rodina, v ktorej prirodzene nastáva deľba práce. „Muži a ženy si nie sú rovní preto, že by sme boli vo všetkom rovnakí. Naša rovnosť spočíva v rovnakej ľudskej dôstojnosti, ako aj v tom, že dary, ktoré ako muži a ženy máme, sú rovnako dôležité,” objasňuje.

Ďalej konkretizuje, že vnímať rovnosť oboch pohlaví výhradne v kontexte ekonomickej produkcie či podielom na vedúcich pozíciách a politickej moci je nezmysel. Dôležitá je podľa slov Danišku rovnosť šancí, nie rovnosť zastúpenia v selektívne vybraných materialistických ukazovateľoch. „Ľudia nech sa slobodne rozhodnú, čo chcú robiť. Zrušiť rozdiely medzi mužmi a ženami sa nedá bez toho, aby sme ich nútili robiť niečo, čo sami nechcú,” dodáva.

Podľa štatistických tabuliek zarábajú ženy pred nástupom na materskú dovolenku viac, ako po návrate do práce po rodičovskej dovolenke. Sú preradené na horšie platené miesto. Daniška sa vyjadril aj k novej smernici, ktorá sa chce fokusovať aj na matky a ich platové ohodnotenie.

„Jedným z cieľov smernice je, aby sa zamestnancom po návrate z materskej či rodičovskej dovolenky dopriali zvýhodnenia, ktoré medzičasom firma dala ich pracujúcim kolegom,“ hovorí s dôvetkom, že základný rozdiel vo výške mzdy matiek po návrate z rodičovskej dovolenky je však v niečom inom. 

Približuje, že pracovníčky, ktoré ešte nemajú deti, sú ochotné tráviť v práci viac času. „Keď sa vrátia do práce po rodičovskej dovolenke, vedia, že ich doma čakajú malé deti, ktoré prišli zo škôlky alebo školy,” hovorí s dôvetkom, že tie nie sú viac ochotné sedieť v práci do zotmenia, majú totiž iné priority. 

„Matky s malými deťmi uprednostnia prácu, z ktorej môžu skoršie odchádzať domov, alebo častejšie chýbať v práci, napríklad keď sú deti choré. Je to pre ne väčší benefit, ako výška mzdy,” dodáva. 

Ženy v "mužských" zamestnaniach

Z pohľadu vyššieho finančného ohodnotenia rezonuje u žien odvetvie dopravy. Podľa dostupných informácií, ktoré obdržal Štandard v súvislosti s pracovnými pozíciami vodičiek autobusov, trolejbusov či električiek, hovorca Dopravného podniku Bratislava Jozef Vozár spomína, že podnik zamestnáva približne 1 500 vodičov a vodičiek.

Z tohto počtu tvoria ženy takmer sedem percent. „Teší nás, že podiel žien medzi vodičmi aj medzi uchádzačmi o túto profesiu kontinuálne rastie,” konštatuje pre Štandard Vozár. 

Podľa neho prinášajú do dopravného podniku cenný rozmer, a teda okrem profesionálneho prístupu často aj väčší dôraz na ohľaduplnosť, pokoj a empatickú komunikáciu s cestujúcimi. „Ich prítomnosť na pozíciách, ktoré boli kedysi vnímané ako 'mužské', pomáha odbúravať stereotypy a ukazuje, že dôležitá je najmä odbornosť, zodpovednosť a schopnosť zvládať náročné situácie – bez ohľadu na pohlavie,” dodáva.

Hovorca spomína, že aj prítomnosť žien za volantom vnímajú mnohí cestujúci ako príjemné prekvapenie – zvlášť pri väčších vozidlách. „Napríklad jedna z našich vodičiek jazdí aj s 24-metrovým dvojkĺbovým megatrolejbusom, pričom už samotné vedenie takéhoto vozidla si zasluhuje veľký obdiv,” konštatuje. 

Podľa hovorcu prejavujú uchádzačky záujem o prácu vodičky v dopravnom podniku pre možnosť zvýšenia si kvalifikácie a získania nových profesijných zručností. „Zároveň ich často motivuje túžba po zmene, nové výzvy a chuť vyskúšať si niečo netradičné,” spresňuje.

Pre viaceré zamestnankyne ide aj o splnenie dlhoročného sna, keď prácu za volantom vnímajú ako spojenie záľuby s povolaním. „Nezanedbateľnú rolu však zohrávajú aj finančné dôvody, keďže práca vodičky ponúka atraktívnu mzdu a stabilitu,” dopĺňa Vozár.  

Svoju prácu vodičky električky v Bratislave opísala pre Štandard aj Iveta Daňková. Práca z kabíny električky ju naučila byť trpezlivejšou a vnímavejšou k potrebám druhých. „A hlavne som si uvedomila hodnotu každodenných maličkostí, ktoré tvoria naše dni,” konštatuje.

Neplatí, že ženy za volant nepatria

Rodové stereotypy v doprave okomentovali aj dopravní analytici. „Dnešná spoločnosť zrovnoprávnila povolania, ktoré boli donedávna len mužskou doménou. Teraz môžu ísť sebavedomé ženy za svojím snom oveľa ľahšie, než ako tomu bolo v nedávnej minulosti,” konštatuje pre Štandard Jozef Drahovský a dodáva, že rozdiel medzi mužmi a ženami z hľadiska dopravy po profesionálnej stránke nie je.

„Existuje určitý rozdiel, ale ten je vo forme deformácie z hlavného povolania,” naráža dopravný analytik na príklad, keď sa bývalé učiteľky správajú k ostatným vodičom ako k žiakom v škole, čo môže byť podľa neho zdrojom problémov. „Istý rozdiel vidieť aj u žien, ktoré majú rodinu a deti,” dopĺňa s dôvetkom, že vedia lepšie komunikovať s deťmi, ktoré prepravujú a odhadnúť ich potreby.

Drahovský v súvislosti s kvalitami žien, ktoré prinášajú do „mužských” pracovných pozícií, spomína aj svoju známu, ktorá roky pracovala ako bagristka. „Keď bolo treba s pyrotechnikom vykopať leteckú bombu z druhej svetovej vojny v širšom centre Bratislavy, tak bola jediná, komu pyrotechnik dôveroval,” hovorí.

Lyžicou bagra dokázala podľa neho nielen otvoriť fľašu nápoja, ale s takou istou presnosťou a citom aj odkopať bombu a naložiť ju na prepravu do miesta likvidácie.

Dopravný analytik Ján Bazovský zase konštatuje, že predsudky o ženách za volantom už dnes neplatia. „Bola tu kedysi zažitá tradícia, že ženy nepatria za volant, lenže vodič sa neposudzuje podľa toho, či je muž alebo žena, ale podľa toho, aké má schopnosti,” hovorí pre Štandard.

Podľa neho sa schopnosti a zručnosti žien dajú vo všetkom porovnávať s mužmi. Čo považuje za rozdielne, to sú povahové črty a vlastnosti ľudí. Kým u žien možno viac prevláda empatia, muži sú za volantom podľa neho agresívnejší.

Práve to sa môže preniesť aj do vedenia motorového vozidla, čo následne ovplyvní reakcie. „Človek tak vytvára väčšie nebezpečenstvo v cestnej premávke,” vraví analytik s dôvetkom, že práve preto sú napríklad ženy vnímané ako zodpovednejšie vodičky.

Bazovský spomína, že napríklad ženy kamionistky je vídať na cestách častejšie aj z toho dôvodu, že u týchto vodičov už nie je potrebná fyzická danosť. „Kedysi vodič na kamióne musel vykonávať aj iné činnosti, napríklad opravovať si defekt, upravovať náklad, čiže vyžadovalo to určitú fyzickú kondíciu,” vysvetľuje pre Štandard.

A keďže v súčasnej dobe tieto činnosti odpadajú, pretože vozidlá sú kvalitnejšie, netreba už „svaly pri otáčaní volantu” a navyše - už neexistuje nejaká „oprava na ceste”.  

Rozdiely v „mužských” a „ženských” zamestnaniach teda miznú. „Žiaľ, ešte sa to neodráža na ohodnotení,” uzatvára s dôvetkom, že napríklad v Bratislave je podľa neho chronický nedostatok vodičov, preto sa dopravcovia snažia nalákať práve ženy vodičky na lepšie odmeňovanie.