Spoločný problém Slovenska a Ameriky. A pomýlený Donald Trump

Spojené štáty už dlhý čas bojujú s problémom nadmerného dlhu. V máji im negatívny trend pripomenula ratingová agentúra Moody’s. Tá bola posledná, ktorá pri USA evidovala najvyššiu známku AAA.

Dnes už žiadna z troch hlavných ratingových agentúr neudeľuje krajine najvyššie hodnotenie. Fitch ho znížila v roku 2023, Standard & Poor's ešte v roku 2011.

Podrobné dôvody a hľadanie vinníka dajme zatiaľ bokom. Aj samotná agentúra popísala dôvody do veľkej miery všeobecne. Stačí fakt, že USA majú dlh na úrovni 124 percent HDP, čo je v absolútnych číslach viac ako 32 biliónov eur. Alebo ešte inak, 270-násobok slovenskej ekonomiky. Agentúry navyše nevnímajú žiadne tendencie, ktoré by mali viesť k nejakému zlepšeniu.

Podobnou situáciu si prechádzame aj u nás na Slovensku. Verejné financie a potreba ich konsolidácie sú dlhodobo jednou z hlavných politických a ekonomických tém. Hoci nemáme dlh na takej vysokej úrovni ako Spojené štáty, negatívny je najmä rastúci trend, ktorý sa očakáva, keďže v posledných rokoch štátne výdavky výrazne prevyšovali príjmy, pričom tento pohodlný schodok sa v rozpočte veľmi ťažko vyrovnáva. To vidieť aj na boľavých opatreniach, ktoré vláda prijala vlani, aby nasmerovala deficit ku kľúčovej hranici tri percentá.

V minulom roku sa totiž šplhal k úrovni 5,3 percenta a podobne vysoký bol aj v roku 2023. Tento rok by mal priniesť mierne zlepšenie, rozpočet predpokladá so schodkom okolo 4,9 percenta HDP.

Aj Slovensku znižujú agentúry úverový rating

S USA nás však nespájajú len rozpočtové problémy, ale aj ich vnímanie ratingovými agentúrami. Slovensko si u nich v posledných rokoch výrazne pohoršilo.

Moody’s zhoršila Slovensku rating pri poslednom prehodnocovaní v decembri minulého roka. Hoci agentúra Fitch 17. mája ponechala Slovensku rating A- a nezmenila ani stabilný výhľad, posledné zníženie známky nebolo tak dávno – v decembri 2023.

Najlepšie hodnotenie má Slovensko od Standard & Poor´s – o dva stupne vyššie než v prípade ostatných agentúr. Hoci je dobrou správou, že si Slovensko koncom apríla tohto roka udržalo ratingový stupeň na úrovni A+, výhľad sa zmenil zo stabilného na negatívny.

Zmysel ratingov a čo čakať po ich znížení

Hoci ide len o hodnotenie akejsi zahraničnej firmy, zmienené agentúry majú medzi investormi vybudované silné renomé. Všetci pozorne sledujú úverové ratingy a podľa nich hodnotia, či krajine požičajú svoje peniaze a aký úrok budú žiadať za podstúpenie rizika, že ich už neuvidia.

Čím lepší je rating, tým nižšie je riziko a investori sú ochotní požičiavať lacnejšie. A naopak. Známky agentúr tak v konečnom dôsledku ovplyvňujú to, ako draho si štáty požičiavajú peniaze.

Samozrejme, Slovensko sa v tomto smere nemôže s USA úplne porovnávať. Zatiaľ čo malými krajinami môže zníženie ratingu veľmi rýchlo zamávať a investori môžu požičiavať podstatne drahšie, pri Spojených štátoch sú zníženia ratingu skôr symbolickým aktom, keďže dlh americkej vlády zostáva základom globálneho finančného systému. A aj keď investori pozorne sledujú aj vývoj dlhu v Spojených štátoch a prispôsobujú tomu požadovaný výnos na dlhopisoch, dolár je stále svetovou rezervnou menou a americké dlhopisy sú najžiadanejšie a najkvalitnejšie.

Hoci sa teda dôsledky finančnej rozšafnosti nedajú v prípade Slovenska a Spojených štátov priamo porovnávať, ide o pripomienku, že problém s verejnými financiami a nutnosťou konsolidovať, neriešime iba u nás.

Je tu však ešte jedna paralela – to, ako chcú obe krajiny svoje rozpočtové problémy riešiť, nie je úplne najšťastnejšie.

Zatiaľ čo u nás je najkontroverznejším konsolidačným opatrením daň z finančných transakcií, ktorá motivuje ľudí presne k opačným pohnútkam, ako je žiadané, keďže odrádza od ekonomickej aktivity, ktorá je penalizovaná daňou, v USA podniká Trump diametrálne odlišné kroky. No s podobnými dôsledkami a otáznym prínosom pre rozpočet.

Za hranice ekonómie

Americký prezident Donald Trump zvolil iný prístup, ako zohnať peniaze do rozpočtu. Svoj zrak uprel na tovar zo zahraničia. Na ten začiatkom apríla uvalil plošné 10-percentné clá a viacerým krajinám pridal aj dodatočné sadzby nad rámec tých plošných. Neskôr ich pozastavil na 90 dní. Pre férovosť treba dodať, že naplnenie štátnej kasy nebol jediný dôvod spustenia protekcionistických opatrení, skloňuje sa najmä priemyselná sebestačnosť Ameriky.

Trump však v clách vidí benefit aj v rozpočtovej oblasti a chce nimi nahradiť časť daňových príjmov. Uvalenie dane na dovoz však neškodí len tým zahraničným firmám, ktoré sa snažia dostať tovar do zámoria, ale aj samotnej Amerike.

Podobne ako u nás sa toto „konsolidačné“ opatrenie odrazí na vreckách spotrebiteľov. Američania už teraz začínajú platiť za dovezený tovar vyššie ceny. A problém to nebude len pri tom dovážanom. Ak totiž zahraniční výrobcovia nebudú pre clá schopní cenovo konkurovať domácim, tí nebudú motivovaní udržiavať čo najnižšie ceny.

Zároveň sa bude znižovať objem dovezeného tovaru, keďže pre vyššie ceny po ňom bude v Amerike nižší dopyt. Tým sa zmenšuje daňový základ. Ak sa zohľadnia odvetné opatrenia ostatných krajín, ktoré ovplyvnia tržby amerických vývozcov, suma daňových príjmov sa bude ešte väčšmi scvrkávať.

Úžitok z ciel tak bude pre štátnu pokladnicu podstatne menší, než s akým Trumpov kabinet vopred rátal. Kalkulácie Petra Navarra, Trumpovho obchodného poradcu, totiž zabúdajú na túto dynamiku trhu. Clá by podľa neho mohli v priebehu nasledujúcej dekády ročne prinášať okolo 600 miliárd dolárov, pričom toto číslo získal jednoduchým vynásobením vlaňajšieho dovozu [3,3 bilióna dolárov, pozn. red.] a efektívnej sadzby cla na úrovni okolo 20 percent [zjednodušene ide o priemer sadzieb ciel, pozn. red.].

Odhady analytických spoločností sú preto podľa magazínu Economist oveľa nižšie, pričom sa pohybujú od 140 miliárd do 290 miliárd dolárov ročne. Na porovnanie minulý rok tamojšia vláda na clách vybrala zhruba 100 miliárd dolárov.

Vykompenzovať veľké znižovanie daní, ktoré Trump dlhodobo presadzuje, a teda aj výpadok príjmov do štátnej pokladnice, pomocou ciel, sa tak zrejme nepodarí. Economist s odkazom na Tax Foundation totiž píše, že ak by Spojené štáty chceli zrušiť dane ľuďom s príjmom nižším ako 200-tisíc dolárov, v roku 2025 by rozpočet prišiel zhruba o 737 miliárd dolárov, čo je dva- až trikrát viac, ako by mohli clá reálne priniesť.