Ohrozené hlucháne predvádzajú nádherné lesné divadlo. Tokajú svojim partnerkám

Tokanie počuť pri vhodných poveternostných pomeroch maximálne na vzdialenosť 200 až 250 metrov. Kohúty to robia v charakteristickej póze s chvostom rozprestretým do širokého vejára, hlboko spustenými krídlami a našuchoreným perím na krku a pod zobákom.

Svoje budúce partnerky však nevábia len veršami, ale samce medzi sebou zvádzajú aj zúrivé boje, ktoré trvajú aj niekoľko hodín. „Ak sa hlucháňovi v období tokania vylúči do krvného riečiska viac testosterónu, toká aj pri človeku a útočí naň. Veľkým zobákom dokáže spôsobiť aj tržné rany,“ spresňuje prírodovedec, ktorý už takúto skúsenosť mal, a aj napriek tomu hovorí, že si ich zamiloval.

Mohlo by vás zaujímať

AktualizovanéSpoločnosťNa Poľane útočil v nedeľu medveď. Jednému mužovi šelma poranila tvár

„Hlucháň sa bežne človeka bojí, takže ak ho vyrušíte, ukryje sa alebo odletí a zľaknete sa aj vy, pretože pomerne hlučne lieta. Ak by sa „vyšinutý“ hlucháň (s vyšším testosterónom v krvi) predsa len rozbehol oproti človeku, netreba robiť prudké pohyby, lebo okamžite začne útočiť.

Okrem zobáka, ktorým môže spôsobiť poriadne tržné rany, dokáže aj krídlami zasadiť slušné údery. Takže nepanikáriť, nijaké prudké pohyby a pomaly sa vzďaľovať,“ radí Saniga.

Hlucháň patrí do čeľade bažantovitých vtákov a dospelý samec je veľký okolo 90 centimetrov a váži až 4 kilogramy. Je čierny, samice, bývajú o tretinu menšie a sú hrdzavo hnedé.

Sú to samotárske vtáky. Samica sedí na znáške veľmi pevne a často neopustí hniezdo, aj keď človek prejde v tesnej blízkosti. Zo zvierat ich ohrozujú líšky a kuny, ich vajcami sa živia aj krkavce, diviaky a medvede. Samice zvyčajne znesú priemerne sedem vajec, no dospelosti sa dožije z kurčiatok obyčajne len tretina.

Hlucháň je kriticky ohrozený vtáčí druh. Podľa Sanigu dlhodobé pozorovania lokálnych populácií v pohoriach stredného Slovenska ukazujú nápadný úbytok jedincov o 50 až 80 percent.

Na základe viacročného výskumu tetrova hlucháňa možno jeho populáciu odhadnúť len na 500 až 600 kohútov. Pred 30 rokmi ich u nás bolo okolo štyritisíc.

„Smutnú odyseu hluchánieho rodu majú na svedomí viaceré v súčinnosti pôsobiace negatívne faktory. Tetrov hlucháň je vtákom viazaným úzko na lesné porasty pralesovitého typu, a preto mu silne rozpracované umelé lesné ekosystémy nevyhovujú,“ dodáva Saniga.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťMúzeum SNP chce rekonštruovať Pamätník SNP. Obnova nijako nezmení jeho vzhľad

Takisto aj zvýšená lesná turistika a nadmerný zber lesných plodov vyrušuje veľmi plaché hlucháne najmä v letnom a jesennom období.

„Aplikácia veľkoplošných holorubov pôsobí ako jeden z veľmi negatívnych faktorov na životné prostredie hlucháňa hôrneho. Stráca sa celistvosť lesných komplexov, vhodné lesné porasty sú rozdrobené do malých plôch, ktoré nepredstavujú dostatočne veľký vhodný biotop,“ hovorí prírodovedec.

Podľa neho globálne i lokálne znečistenie životného prostredia vplýva tiež podstatnou mierou na zhoršujúcu sa kvalitu biotopu hlucháňa a následne na zníženie pestrosti potravnej ponuky (znižuje sa druhová pestrosť bylinného podrastu a následne i hmyzích spoločenstiev).

Určitý podiel na kontinuálne znižujúcich sa populačných stavoch hlucháňa hôrneho majú aj prirodzení predátori ako sú kuna lesná a skalná, líška hrdzavá, diviak lesný, medveď hnedý, sojka škriekavá, krkavec čierny.

„Nepriaznivé poveternostné pomery a to chladné a daždivé počasie počas vysedávania znášok a vodenia kurčiatok v máji a júni sa v niektorých rokoch podstatnou mierou podpisujú na degradácii populácie tohto dáždnikového druhu. Hlucháňčatá sú totiž v prvých dňoch po vyliahnutí veľmi citlivé na podchladenie. Preto sú prírastky tetrova veľmi nízke,“ dopĺňa Miroslav Saniga.