Za pôsobivými číslami sa však skrýva krutá realita: rozmanitosť poháňa rast, ale zároveň komplikuje jednotu. Politická kríza v Mjanmarsku, ktorá v roku 2021 spôsobila pokles HDP o desať percent, ostro kontrastuje s priemyselným rozmachom Vietnamu, zatiaľ čo Laos zápasí s hroziacou dlhovou krízou, ktorú jeho susedia takmer nevnímajú. Dokáže ASEAN tieto rozpory prekonať?

Desať krajín, desať ekonomických modelov

Netreba zabúdať, že združenie ASEAN tvorí desať krajín, z ktorých každá má svoj osobitý charakter a hospodársku štruktúru. Napriek tejto obrovskej rozmanitosti chýba regiónu jednotná identita, ktorá by presahovala geografickú blízkosť. Ak sa spoločné záujmy nedajú jasne definovať, možno aspoň medzi niektorými skupinami týchto ekonomík nájsť spoločné črty.

Prvú skupinu tvoria krajiny, ktoré svoju budúcnosť stavajú na prírodných zdrojoch. Pre Brunej to znamená ropu, ktorá tvorí približne 60 percent jeho HDP, čo spôsobuje výraznú závislosť a núti krajinu diverzifikovať hospodárstvo. Sultán Hassanal Bolkiah sa snaží premeniť svoju krajinu na „startupový národ“. V roku 2020 Brunej spustil Plán digitálnej ekonomiky 2025, no napriek ambicióznym cieľom a značným investíciám sa jeho postavenie v Globálnom inovačnom indexe za rok 2024 nezlepšilo – skončil na 88. mieste, tesne za Botswanou a Egyptom, čo je pre krajinu túžiacu po zmene nepríjemné zistenie. Indonézia a Filipíny sa výrazne spoliehajú na vývoz niklu, ale ich spoločnou slabinou je podfinancovaná infraštruktúra, ktorá zvyšuje náklady na ťažbu a bráni efektívnemu využitiu surovinového potenciálu krajín.

Druhú skupinu tvoria krajiny, ktoré sa stali lákadlom pre investície do výroby. Vietnam v tomto smere výrazne vyčnieva, keďže už niekoľko rokov dosahuje stabilný ročný rast na úrovni šiestich až ôsmich percent. Krajina úspešne diverzifikovala svoje hospodárstvo a dosahuje pokrok na viacerých frontoch, a to najmä vďaka exportu elektroniky, ktorý rastie o viac než 15 percent ročne. Malajzia je významným hráčom vo svete polovodičov a ovláda 13 percent medzinárodného trhu v oblasti ich testovania a balenia. Do tejto skupiny patrí aj Thajsko, ktoré sa snaží kompenzovať klesajúce príjmy z cestovného ruchu rozvojom svojho automobilového sektora. Jeho snahy však brzdia zvýšené americké clá zavedené počas vlády Donalda Trumpa.

Do tretej skupiny patria krajiny, ktoré zápasia s vážnymi ekonomickými a sociálnymi ťažkosťami. Mjanmarsko po vojenskom prevrate v roku 2021 zaznamenalo prepad HDP o viac ako desať percent, čo bolo zároveň spojené s humanitárnou krízou a prudkou infláciou. Kambodža sa spolieha na textilný priemysel, no ten nestačí na splácanie dlhu voči Číne, ktorý presahuje 50 percent HDP krajiny. Aj Laos zápasí s vysokým štátnym dlhom a dvojcifernou infláciou, čo ohrozuje jeho ekonomickú stabilitu.

Singapur sa od týchto zoskupení odlišuje a často sa nazýva „Švajčiarskom Ázie“. Podobne ako Švajčiarsko aj Singapur sa vyznačuje stabilitou, nízkou kriminalitou, dôkladným poriadkom a vyspelým finančným sektorom. Vysoké životné náklady však spôsobujú, že je menej dostupný pre skupiny s nižšími príjmami.

Stabilita a spolupráca: kľúč k budúcnosti ASEAN-u

V tomto kontexte je jasné, že potenciál ASEAN-u spočíva v dvoch zásadných faktoroch – v politickej stabilite a vo vnútroregionálnej spolupráci. Singapurský model riadenej demokracie môže byť vzorom pre krajiny združenia, ktoré hľadajú rovnováhu medzi stabilitou a otvorenosťou. Riešenie spoločných problémov, ako sú americké clá, by mohlo byť katalyzátorom hlbšej spolupráce a zjednotenia trhov, ktoré sú dnes rozdelené politickými spormi.

V konečnom dôsledku bude budúcnosť ASEAN-u závisieť od toho, či jeho lídri stabilizujú domácu politiku a uprednostnia regionálnu integráciu pred národnými záujmami. Ak by sa združenie účinne zjednotilo proti globálnym tlakom od amerických ciel po čínsku dlhovú diplomaciu, mohlo by sa stať silnou protiváhou voči tradičným mocnostiam Ázie.

Zhrnutie

Združenie ASEAN stojí na rázcestí – osciluje medzi sľubnou budúcnosťou a nehybnosťou. Jeho hospodárstvo v hodnote 3,8 bilióna dolárov síce stabilne rastie, no pod povrchom je región rozdelený na desať odlišných modelov. Zatiaľ čo Vietnam a Filipíny napredujú, Mjanmarsko sa rúca a Laos je na pokraji dlhového kolapsu. Singapur je oporou celého bloku, no jeho lesk nedokáže zakryť nedostatok jednoty v rámci združenia ASEAN. Rastúce americké clá, ekonomický vplyv Číny a vnútorná nerovnosť preverujú jeho súdržnosť. Dokáže ASEAN prekonať svoje štrukturálne rozpory a súperiť so starnúcimi gigantmi, ako je Japonsko a Nemecko, alebo zostane len príkladom nenaplneného potenciálu? Ak bude združenie ASEAN naďalej zamieňať geografickú blízkosť za skutočné partnerstvo, nevyhnutne postupne upadne do bezvýznamnosti – potichu ako loď bez kotvy. No ak nájde strategickú jednotu, môže svojich súperov prerásť – nielen v číslach, ale aj kvalitatívne.